- W?atwer? ns?m wei ?w?
Asante
kasa mu
Francis Yao Asare
y? kane Ghanani nnuro mu nimdifo? ne amany?ni. ?soom s? soafo wo asoe ahor?w pii w?
Ghana
adehyeman a edikan no mu. ?Soom s? mmarahy? bedwani ma Buem mp?soa so.
Ne mm?fra ase ne Nhomasua
[
sesa
]
W? woo Francis wo Boroda a ew? southern Togoland. ?k?? sukuu w? Presbifo? sukuu a ?w? anum na afei, ?toaa so k?? Mfantsipim School a ?w? Cape Coast.
Nnwuma ne amanyosem
[
sesa
]
W? tetee no s? nnuro ho nimdefo? w? ayarasabea a ?ne Korlebu Teaching Hospital na ?y?? adwuma s? ?yarehw?fo w? temanmufo adwumabea a ?ne Ghana Civil Service firi 1940 kosi afe 1947. ?soom w? Buem Krachi mansin ne Southern Togoland mansin akuo no mu, ma w? too aba yii no s? ananmusifo maa Buem w? afe 1951. W? saa afe no mu no, w? paw no s? Soafo kyer?wfo (abediakyire) ma asoe a ?hw? Afiesie so. Akyiri yi, w? paw no s? soafo a ?hw? nnwuma so , nnipa yiyiedie, na ode mmere kakra bi gyinaa osoafo ananmu w? Nkitahodie asoe. W? afe 1957 mu no, w? paw no s? soafo a ?hw? nnuane ne kuayo so . ?y?? saa adwuma no kosii June , afe 1960. Wo July da edikan afe 1960, wo paw no s? Frao Mantam so soafo kosii afe 1961. Akyiri obey?? otitenani maa adwumkuo a ?ne National Food and Nutrition Board. W? san too aba yi no s? mmarahy? baguani a ogyina ho ma Buem mpesoa so mmere bi akyi kosii afe 1965, bre a onyaa atemuo s? w’ay? aban no bukata agye sika &1 opepem. Bre a wotuu Nkruma aban gui no, Francis de ne ho hye apopodwuma mu ma w? paw no titenani ma Posohyenfo kuo.
Owuo
[
sesa
]
Francis wui w? January da a ?t? so 7, afe 2004 bre a w’adi mfie 88. Wosiee no w? ne kuro mu, Buem
Nkekaho
[
sesa
]