Wisconsin
je severo-centralny
?tat
USA
. Ma rozlohu 169 790 km² a takmer 5 711 767 obyvate?ov. K Unii sa pripojil v poradi ako 30. ?tat
29. maja
1848
. Wisconsin je ohrani?eny zapadnou ?as?ou
Horneho jazera
a vy??ie polo?enym polostrovom ?tatu
Michigan
na severe, jazerom
Lake Michigan
na vychode, ?tatom
Illinois
na juhu, ?tatom
Minnesota
na zapade a ?tatom
Iowa
na juhozapade.
Oblas? znama ako Wisconsin bola pred viac ako 12 000 rokmi pokryta obrovskymi ?adovcami. Prehistoricka migracia ?udi bola po?as tohto posledneho obdobia ?adovcov vyrazne ovplyvnena. Archeologovia nazyvaju prvych ?udi, ktori obyvali tuto oblas? ako Paleo-indianov. Rane kultury sa formovali, ako napriklad narody
Hopewell
a
Woodland
?i civilizacia nazyvana
Mississippian
. Stavali obrovske kopce, ktore sa aj dnes daju najs? po celom Wisconsine.
Do konca
18. storo?ia
?ili v oblasti rozne domorode kmene povodnych Ameri?anov ako Chippewa, Menominee, Oneida, Potawatomi a Ho-Chunk. Prvy europsky prieskumnik, ktory sa dostal do Wisconsinu bol francuz
Jean Nicolet
(1598 - 1642). Z kanadskeho mesta
Quebec
sa cez jazero Lake Michigan v roku 1634 doplavil k brehom, kde ?ili domorodci z kme?a Ho-Chunk. Byvali v klenutych utulkoch zvanych vigvamy, ktore boli vyrobene z drevenych st?pov a pokryte boli korou a travou. Za potravu lovili jelene a byvoly, pestovali fazu?u a kukuricu, ale najma mali ko?u?iny z bobrov. Nicolet za?al s domorodcami obchodova? s ko?u?inami, ktore potom predaval do
Kanady
a
Europy
. Zalo?il tu prve mesto pri rieke River Fox, ktore nazval ?La Baie des Puants“ (z franc. ?
pachnuca zatoka
“), ?o je su?asne mesto Green Bay. Ko?u?iny a nova oblas? prilakali do Wisconsinu ?al?ich francuzskych obchodnikov (Pierre Radisson, Nicholas Perrot) a
misionarov
ako boli Louis Jolliet a
Jacques Marquette
(1637 – 1675), ktory je povodca geografickeho pomenovania Wisconsin. Ke? sa Marquette plavil nieko?ko mi? cez mo?iare a dubove planiny, pri?iel k neznamej rieke, ktoru pomenoval
Meskousing
(su?asna rieka River Wisconsin). Tento nazov pochadzal z jazyka Algonquin, stareho dialektu miestnych domorodcov, ktory Marquette ovladal a v preklade znamena nie?o ako ?rieka od ?ervenej skaly“. V roku 1869 u? bola oblas? formalne pod
Francuzskom
a nazov
Meskousing
sa zmenil na
Ouisconsin,
a? napokon v roku 1763 sa opa? menil z
Ouisconsin
na
Wisconsin
, v ?ase ke? bola oblas? ovladana Angli?anmi. Tento nazov sa neskor legalizoval v roku 1845.
Ve?ka Britania,
ktora vy?la ako vi?az z
francuzskej a indianskej vojny
dr?ala oblas? pod kontrolou dvadsa? rokov (1763-1783). Formalne v?ak boli Briti uplne vytla?eni a? v roku 1812. V roku 1783 sa Wisconsin po
americkej revolucii
stava su?as?ou
Spojenych ?tatov
.
V
19. storo?i
za?al upada? obchod s ko?u?inami ale od roku 1822 vo ve?kej miere za?ala ras? ?a?ba olova na juhozapade, ?o malo za nasledok obrovsky narast pris?ahovalcov z okolitych oblasti a ?tatov. Novi pris?ahovalci sa usadili v oblasti mesta
Milwaukee
. Americka armada za?ala stava? mosty, chodniky a cesty po celom regione. Nepriate?stvo medzi domorodymi Ameri?anmi a novymi agresivnymi osadnikmi vyvrcholilo vojnou znamou pod menom Black Hawk (1832). Vzbura domorodcov bola brutalne rozdrvena a zanechala va?ne nasledky. V roku 1836 bol Wisconsin vyhlaseny za
teritorium
a uzemni zakonodarcovia zvolili za hlavne mesto
Madison.
Do roku 1840 po?et obyvate?ov na uzemi stupol nad 130 000, ale ?udia, ktori sa obavali vy??ich dani od vlady ?tyrikrat odmietli navrhy na ?tatnos?. Napokon po s?uboch vlady o lep?ej buducej prosperite dosiahol ?tatnos? v roku 1848. Ustava ?tatu zabezpe?ovala ochranu zadl?enych po?nohospodarov, obmedzovala zakladanie bank a ude?ovala liberalne volebne pravo. Tieto opatrenia lakali aj pris?ahovalcov z Europy, najma z
Nemecka
,
Irska
a
?kandinavie
. Prilev pris?ahovalcov z Europy sposobil narast populacie na 300 000. Okrem pracovnej sily priniesli Europania do Wisconsinu aj vzdelanos?. Predov?etkym ?as? nemeckych pris?ahovalcov prispela k intelektualnemu rozvoju ?tatu, ke? tu za?ala zaklada? ?koly. Po?nohospodarstvo postupne rastlo, obzvla?? napredovala vyroba mlieka a mlie?nych vyrobkov ako syr a maslo. Po?as
Americkej ob?ianskej vojny
(1861-1865) zostal Wisconsin ?lenom Unie a zachovaval si svoju
industrializaciu
. Stavali sa ?eleznice ako komunika?ne prostriedky, ktore uzko spojili Wisconsin s vychodom krajiny. Aj ke? sa tu v tejto vojne nevybojovali ?iadne vyznamne va??ie bitky, ?tat Wisconsin vyslal pribli?ne 90 000 vojakov, aby bojovali za sever. Po vojne pokra?oval dynamicky rast hospodarstva aj populacie.
Na za?iatku
20. storo?ia
prevladalo vo Wisconsine popri liberalnych politickych nazoroch aj socialne myslenie a nieko?ko zakonov, ktore prijal slu?ili ako vzory pre narodne
socialne zabezpe?enie
(reformny zakon o starobnom dochodku a zakon o kompenzacii v nezamestnanosti). Po?as
druhej svetovej vojny
prosperoval lodny priemysel a pokra?ovala
urbanizacia
a rychly priemyselny rast. Dokonca aj pri celonarodnom hospodarskom prepade z konca 80. rokov minuleho storo?ia sa ?tatny wisconsinsky vyrobny sektor ukazal ako odolny.
https://www.britannica.com/place/Wisconsin
https://www.ducksters.com/geography/us_states/wisconsin_history.php
https://www.infoplease.com/encyclopedia/places/north-america/us/wisconsin-state-united-states/history
|
|---|
| Regiony
| | |
|---|
| Najva??ie mesta
| |
|---|
| Counties
| |
|---|