Vi??ovy sad
(
rus.
Вишнёвый сад
) je poslednou ve?kou hrou
ruskeho
dramatika
Antona Pavlovi?a ?echova
. ?echov ju nazval
komediou
v ?tyroch dejstvach, i ke? va??ina ?udi ju skor vnima ako
tragikomediu
.
Hra bola dokon?ena v roku
1904
a prvykrat bola inscenovana toho isteho roku v Moskovskom akademickom umeleckom divadle (
MChAT
) v re?ii
Konstantina Sergejevi?a Stanislavskeho
. Hlavnu ulohu hrala ?echovova man?elka
O?ga Knipperova
. MChAT opa? uviedol
Vi??ovy sad
v roku
1943
ako svoju jubilejnu tristu inscenaciu.
- ?ubov Andrejevna Ranevska
, statkarka
- A?a
, jej dcera, sedemnas?ro?na
- Varia
, jej chovanica, dvadsa??tyriro?na
- Leonid Andrejevi? Gajev
, Ranevskej brat
- Jermolaj Alexejevi? Lopachin
, kupec
- Piotr Sergejevi? Trofimov
, ?tudent
- Boris Borisovi? Simeonov-Pi??ik
, statkar
- ?arlota Ivanovna
, vychovavate?ka
- Semion Pantelejevi? Jepichodov
, pisar
- Du?a?a
, chy?na
- Firs
, lokaj, osemdesiatro?ny starec
- Ja?a
, mlady lokaj
- Pocestny
- Prednosta stanice
- Po?tovy uradnik
- Hostia a slu?obnictvo
Na starej da?i vita slu?obnictvo so svojim panom Gajevom hosti z Pari?a: Ranevsku, jej dceru A?u a ich sluhu Ja?u. Ranevska a Gajev su surodenci z dobrej rodiny, z ktorej majetku v?ak zostal len stary vi??ovy sad. ?udia z dediny si svojich panov va?ia a maju ich radi. Lopachin, kedysi chudobny chlapec, sa ?asom stal kupcom a chce rodine pomoc?. Ranevsku u? od detstva obdivuje a radi vi??ovy sad vy?a? a pozemky preda? na vystavbu chat, aby Ranevska a Gajev znovu nadobudli aspo? ake-take peniaze. Ranevska v?ak tuto ponuku odmieta, preto?e sad predstavuje posledne spomienky na bezstarostnu mlados? a je jedinym miestom, kam sa mo?e po navrate z Pari?a utiahnu? ? ni? viac jej u? v Rusku nepatri ? sad je su?as? jej ?ivota. No v skuto?nosti je to sebaklam. V Rusku u? dlho nebola a teraz pri?la, lebo potrebuje peniaze. Cely problem "vyrie?i" Lopachin, ktory na dra?be sam kupi vi??ovy sad. Pre Ranevsku je to nepochopite?ne, aby si kupil jej rodinny majetok byvaly sluha ? sedliak. Peniaze v?ak prijme a vracia sa do Pari?a ? v Rusku u? toti? nema ni?, ?o by ju putalo. Okrem staru?keho verneho sluhu Firsa, ktory jej po cely ten ?as stra?il da?u v sade a na ktoreho teraz, pri poslednej rozlu?ke v?etci zabudli a zamkli v dome, pokia? sa sad neza?ne vytina?.
Opis zapletky alebo rozuzlenia pribehu sa tu kon?i.
Jedna z hlavnych tem je u?inok spolo?enskych zmien na ?udi. V
19. storo?i
bolo
Rusko
krajinou sedliakov ? sedliaci tvorili pribli?ne 80% populacie, z ?oho pribli?ne polovicu tvorili nevo?nici. Nevo?nici nemali povinnos? len vo?i ?tatu ale aj vo?i statkarom, ktori neraz rozhodovali o ich ?ivote.
Ruska
vlada zistila, ?e Rusko sa pomaly ale isto stava najzaostalej?ou krajinou
Europy
. Na to, aby Rusko mohlo nastupi? proces industrializacie a posilni? svoj vojensky a politicky vplyv, muselo vykona? nieko?ko zava?nych politicko-hospodarskych reforiem. Jednou z tychto reforiem bolo aj
zru?enie nevo?nictva
v roku
1861
.
Car
Alexander II.
vydal
3. marca
1
861
dekret o zru?eni nevo?nictva, ktorym priznal plne prava slobodnych ob?anov pre nevo?nikov a dovolil im si zakupi? podu od ich povodnych majite?ov.
Zrovnopravnenie nevo?nikov v?ak nebolo okam?ite. Vlada zaviedla deva?ro?ne prechodne obdobie, po?as ktoreho boli povinni pracova? ?alej u svojich povodnych majite?ov a a? potom sa mohli vykupi? formou splatok. Cely proces mal negativny dopad najma na statkarov, ktori neboli schopni udr?iava? obrovske majetky bez lacnej pracovnej sily. Dopady reformy na ?udi boli badate?ne aj o 40 rokov neskor, ke? ?echov pisal svoj
Vi??ovy sad
. ?echov poznal vi??ove sady z rodneho
Taganrogu
, no tie boli neskor vyrubane v ramci Alexandrovych reforiem zameranych na rozvoj vidieka. Sam ?echov vysadil vi??ovy sad na majetku v Melichove, ktory kupil v roku
1892
. Par rokov na to bol nuteny statok preda? a novy majite? dal sad vyruba?.
Samotne vi??ove a ?ere??ove stromy su ?asto pova?ovane za symboly smutku a odchadzajucich ?ias. Tato symbolika je znama najma ako ?
sakura
“ z
japonskej
kultury.
- Commons ponuka multimedialne subory na temu
Vi??ovy sad