z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Bohoslu?ba svetla
Procesia okolo kostola
Umelecky zaber Obradu Svetla, ke? si veriaci od Pa?kalu odpa?uju svoje sviece
Prazdna
mon?trancia
Ve?kono?na
vigilia
je v liturgickom kalendari noc medzi
Bielou sobotou
a
nede?ou Zm?tvychvstania Pana
,
Noc noci
alebo
Matka v?etkych vigilii
, teda noc, kedy vstal z m?tvych
Je?i? Kristus
.
V
rimskokatolickej cirkvi
je ve?kono?na vigilia samostatnou liturgiou, ktora symbolicky pripomina a spritom?uje Kristovo
zm?tvychvstanie
. Tato bohoslu?ba ma tieto zakladne ?asti:
- Obrad Svetla
- Liturgia slova
- Liturgia krstu
- Liturgia Eucharistie
- Obrad vzkriesenia Pana
- Priprava
oh?a
-
Om?a
sa za?ina po zapade slnka. Na vhodnom mieste mimo kostola sa pripravi ohe?. Mal by by? taky, aby naozaj rozptylil tmu a osvetlil noc. V kostole je zatia? tma.
- Priprava
kadidla
a
pa?kalu
- K?az s asistenciou v tichosti pride k oh?u, tu pripravi slavnostnu ve?ku sviecu - Pa?kal. Vyryje do nej symbol kri?a, znaky alfa a omega a ?islice aktualneho roku, pri?om rozprava modlitbu. Potom do 5 bodov kri?a vryva 5
tymianovych
hrudiek, ?o je sprevadzane druhou modlitbou. Nasledne od oh?a odpali pa?kal, uhlikmi z oh?a sa v?ak naplni kadidelnica.
- Slavnostna procesia - Nasleduje slavnostny pochod kostolom, k?az, alebo diakon nesie zapaleny pa?kal a trikrat spieva stale vy??im hlasom ?
Kristus, Svetlo sveta.
“ Veriaci odpovedaju ?
Bohu v?aka,
“ pri?om si od pa?kalu odpa?uju vlastne sviece.
- Exsultet
- Ve?kono?ny chvalospev ma by? v?dy spievany a to bu? v dlh?ej, alebo krat?ej forme. Veriaci po?as neho stoja so za?atymi sviecami. Ak k?az nie je dostato?ne intona?ne schopny, mo?no tuto ulohu zveri? inemu posluhujucemu - spevakovi (kantorovi)
- 7 ?itani - Nasleduje bohoslu?ba slova. V nej je oficialne 7 ?itani zo
Stareho zakona
, po ka?dom ?itani nasleduje responzoriovy
?alm
a modlitba. V?etky tieto ?almy a odpovede ?udu su stale bez zvuku organa. Z pastora?nych, ako i ?asovych dovodov mo?no po?et ?itani zredukova?, najmenej na 3, v krajnom pripade na 2. Nikdy v?ak nemo?no vynecha? ?itanie z knihy
Exodus
o prechode Izraelitov cez ?ervene more (tzv. Pascha - prechod).
- Gloria
- Po siedmom ?itani s prislu?nym ?almom a modlitbou k?az intonuje ?
Slava Bohu na vysostiach
“. Opa? sa ozyva
organ
svojim majestatnym hlasom, pod?a zvyklosti zvonia v?etky zvony a zvonce, po kratkej slavnostnej predohre veriaci pokra?uju v speve
Gloria
. Posluhujuci prinesie a na oltar polo?i sochu zm?tvychvstaleho
Krista
. To je
Liturgicke vzkriesenie.
- Epi?tola
- Nasleduje ?itanie tzv.
epi?toly
, je to osme ?itanie d?a, z Noveho zakona.
- Aleluja
- Po epi?tole k?az (alebo spevak) intonuje slavnostne Aleluja graduale triplex (alebo simplex) trikrat, stale vy??im hlasom, veriaci odpovedaju. Nasleduje slavnostny ?alm, ktoreho responzum je trojite "Aleluja"
- Evanjelium -
Evanjelium
o zm?tvychvstani Pana je poslednym ?itanim d?a. Ma sa kona? ?o najslavnostnej?ie (okiadza sa
Lekcionar
/
Evanjeliar
), mini?tranti so sviecami v?ak neprichadzaju, lebo ich nahradza
Pa?kal
. Toto evanjelium je vhodne aj spieva?. Predna?a ho v?ak v?dy k?az, alebo diakon
- Homilia - kaze?
- Kredo
sa v tejto liturgii vynechava
- Litanie k v?etkym svatym - po kratkej vyzve k?aza nasleduju
litanie
k v?etkych svatym
- Svatenie krstnej vody - k?az ?pecifickou modlitbou a gestami posvati vodu
- Obrad
krstu
- nasleduje obrad krstu.
Katechumeni
su vyzvani, aby sa zriekli
zleho ducha
a vyznali vieru v trojjedineho
Boha
. Nasledne su pokrsteni.
- Obnovenie krstnych s?ubov - po posvateni vody nasleduje obnovenie krstnych s?ubov veriacich. Tento obrad je spojeny s uplnymi odpustkami
- Kropenie svatenou vodou (Asperges) - po obnoveni krstnych s?ubov su veriaci kropeni svatenou vodou. Spieva sa po?as toho piese? "Zrel som vodu"
- Spolo?ne modlitby veriacich - Nimi sa kon?i liturgia krstu
- Liturgia Eucharistie - kona sa ako pri be?nej sv. om?i. Odporu?a sa v?ak pou?i? Eucharisticku modlitbu ?. 1 s vlastnymi vsuvkami pre tento de?. Su?as?ou je aj prijimanie Eucharistie veriacimi.
- Obrad vzkriesenia Pana - je ?pecifickym obradom iba pre
Slovensko
a niektore okolite narody, vo svete tento obrad nepoznaju a om?u zakon?uju ako ka?du inu om?u zvolanim "I?te v mene Bo?om, Aleluja". Tento obrad pochadza z prastarej tradicie prvopo?iatkovej slovanskej cirkvi a je spojeny s Ostrihomskou diecezou
- Uvodne zvolania -
K?az
s
velom
pride k oltaru, podvihne
mon?tranciu
a intonuje: ?
Vstal som zm?tvych!“
a nasledne trikrat, stale vy??im hlasom: ?
Pokoj vam, Ja som to, aleluja!
“ Veriaci odpovedaju: ?
Nebojte sa, aleluja!
“
- Slavnostna
procesia
- Nasleduje slavnostna procesia , na ?ele s Eucharistiou v mon?trancii a sochou Zm?tvychvstaleho. Do procesie sa odporu?a zapoji? aj veriacim. Procesia sa va??inou kona okolo kostola, pri?om k?az s mon?tranciou ude?uje po?ehnanie na v?etky 4 svetove strany. Po?as celej procesie sa spieva piese?
Pan Je?i? Kristus vstal z m?tvych
(
JKS
192)
- Te Deum
- po navrate do priestoru kostola k?az polo?i mon?tranciu spa? na oltar a vtedy nasleduje slavnostny spev hymnu Te Deum laudamus
- Tantum Ergo
a po?ehnanie - po skon?eni hymnu bezprostredne nasleduje spev Tantum Ergo (
Ctime tuto Sviatos? slavnu
), po nej k?az udeli zavere?ne
Eucharisticke po?ehnanie
.
- Marianska
antifona
- po?as ukladania Eucharistie do svatostanku sa spieva ve?kono?na marianska antifona
Raduj sa nebies kra?ovna
. Po jej skon?eni nasleduje kratke zvolanie
- Zaver - k?az s asistenciou odchadza od oltara do priestoru
sakristie
. Je to zavere?na ?as? celej slavnostnej vigilie.
Samotna vigilia je najdlh?ou om?ou v celom liturgickom roku. Be?ne trvanie so v?etkymi slavnostnymi nale?itos?ami trva cca 150 – 240 minut. Slavenie len om?e, bez ?pecifickych obradov ve?kono?nej vigilie nie je dovolene.
V protestantskych cirkvach je ve?kono?na bohoslu?ba rozdelena podobne ako bohoslu?ba katolicka.
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Velikono?ni vigilie
na ?eskej Wikipedii.
