Oktobrova revolucia (ine nazvy: bo??evicka revolucia , ?erveny oktober ; komunistami pou?ivany nazov: Ve?ka oktobrova socialisticka revolucia ^[1] ) bol ozbrojeny prevrat v Rusku , ktory sa odohral 7. novembra 1917 ( 25. oktober pod?a julianskeho kalendara , ktory vtedy v Rusku platil). Bol uskuto?neny z iniciativy vodcu niekdaj?ej bo??evickej frakcie socialno-demokratickej strany Ruska V. I. Lenina . Revolucia zasadne poznamenala dejiny 20. storo?ia . Viedla k pora?ke carskych a demokratickych sil v Rusku a nasledne k ob?ianskej vojne . V roku 1922 bol na byvalom uzemi krajiny vyhlaseny Sovietsky zvaz .

Cesta k revolucii [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: ruska revolucia 1917

Carske Rusko , oficialne Ruska ri?a , bola vo viacerych oh?adoch zaostaly a vnutorne labilny ?tat. Napriek ur?itym demokratickym zmenam po revolucii v roku 1905 , ako bolo vytvorenie parlamentu ( ?tatnej dumy ), stale i?lo o vyrazne autokraticky ?tat s ve?kymi pravomocami cara. Rusky car Mikula? II. sa v?ak nechcel deli? o moc a nebol nakloneny demokratickym reformam alebo ob?ianskej spolo?nosti , ktore krajina nutne potrebovala k modernizacii a liberalizacii. ^[2] Rusko bolo preva?ne po?nohospodarskou krajinou, ktora zru?ila nevo?nictvo na europske pomery ve?mi neskoro, a? po?as vlady Alexandra II. v roku 1861 . Ruski ro?nici , tvoriaci asi 85 % obyvate?stva, v?ak zostavali zubo?eni a preva?ne hospodariaci zastaralymi metodami. O zmenu pomerov vidieckeho obyvate?stva sa pokusil svojimi agrarnymi reformami v roku 1906 rusky politik Piotr Stolypin (tzv. Stolipynove reformy ). Zmeny v?ak nebolo mo?ne uskuto?ni? ve?kou rychlos?ou, a tak v roku 1914, v predve?er prvej svetovej vojny , e?te neboli plne realizovane.

Obdobne problemy mala krajina aj v priemysle. Narast priemyselnej vyroby sustredenej vo ve?kych mestach akymi bol Petrohrad a Moskva mal za?iatkom 20. storo?ia za nasledok nekontrolovany narast mno?stva robotnikov. Ani ich socialne problemy carska vlada zasadnym sposobom nerie?ila. Z novovznikajucej strednej vrstvy mestskeho obyvate?stva a ?iasto?ne aj na vidieku, kde sa v tomto obdobi za?ali budova? po prvykrat v?eobecne ?koly, sa na prelome 19. a 20. storo?ia za?ali formova? prve ruske politicke strany. Boli to liberalni kon?titu?ni demokrati , tzv. kadeti ( Mi?ukov ); socialno-demokraticke strany, hlavne socialisti-revolucionari (skr. SR) alebo hovorovo eseri (najva??ia strana s ve?kou podporou na vidieku, Kerenskij , ?ernov , Avksentiev ); umierneni socialisti - men?evici (druha najvyznamnej?ia strana, Martov , Cereteli , Plechanov , ?cheidze ) a radikalni socialisti - bo??evici ( Kamenev , Zinoviev , Trockij , Lenin , Stalin ). ^[3] Men?evici a bo??evici predstavovali dve kridla roz?tiepenej Ruskej socialno-demokratickej robotnickej strany, ktore sa rozdelili v roku 1903. Popri tychto stranach existovalo aj silne anarchisticke hnutie alebo monarchisti (napr. radikalni ?ernosotenci ).

Po tom ?o sa v roku 1914 Rusko zapojilo do svetovej vojny za?ali sa, podobne ako v rokoch 1905/1906, ostro prejavova? ekonomicke problemy krajiny, technologicka zaostalos? a neschopnos? carskych uradnikov zvlada? zlo?itu vojnovu situaciu ^[4] . Dochadzalo k zasobovacim problemom, jednak na frontoch ale aj v tyle. Niektore oblasti za?ali poci?ova? nedostatok potravin, chybal spotrebny tovar a carsky re?im tieto problemy nedokazal efektivne rie?i?. Moralku obyvate?stva naru?ali katastroficke pora?ky na frontoch a ve?ke straty vojakov. Zatia? ?o strana Kadetov kontrolovala ?tatnu Dumu a bola v?eobecne naklonena anga?ovaniu sa krajiny vo vojne, ostatne strany boli va??inou v tejto otazke roz?tiepene.

Februarova revolucia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: februarova revolucia (1917)

Problemy vyvrcholili v marci 1917, ke? do?lo ku generalnemu ?trajku a nepokojom v Petrohrade , pri ktorych carske urady uplne zlyhali a namiesto upokojenia situacie vyvolali nasilnosti, ktore u? nebolo mo?ne zastavi?. Tieto udalosti su ozna?ovane ako februarova revolucia . Rozne vrstvy spolo?nosti v?ak do revolu?nych udalosti kra?ali s roznymi po?iadavkami. Bur?oazia (asi 4 miliony ?udi, preva?ne uradnici , obchodnici a inteligencia ), po?adovala va??iu politicku moc. Po ziskani zakladnych demokratickych slobod nehodlali revoluciu ?alej roz?irova?. Naproti tomu robotnici (asi 18 milionov ?udi) bojovali za svoje zakladne prava ako bol 8 hodinovy pracovny ?as, vy??ie platy a stabilne pracovne miesta. Robotnici boli nachylni k politickej agitacii a boli ochotni svoje prava brani? so zbra?ou v ruke. ^[5] Najva??iu skupinu nespokojnych tvorilo ro?nictvo (asi 130 milionov ?udi), ktore v?ak bolo roz?tiepene. Chudobni ro?nici po?adovali pozemkovu reformu, ktorou chceli prerozdeli? podu ve?kych statkarov medzi ro?nikov, ktori nemali vlastnu podu. Na viacerych miestach sa ro?nici poku?ali iba o zavedenie Stolypinovych reforiem, teda o mo?nos? samostatne hospodari? na vlastnej pode mimo rozhodovania ob?iny a ?iadali ukon?enie vojny. Samostatnu skupinu tvorilo asi 15 milionov vojakov, ktorych va??ina ?iadala okam?ite ukon?enie vojny a demokratizaciu armady.

Februarove revolu?ne udalosti prinutili cara Mikula?a II. k abdikacii 15. marca 1917. Cara opustili aj jeho najbli??i spolupracovnici. Monarchisti aj radikalni ?ernosotenci utrpeli zdrvujucu politicku pora?ku. Moci sa ujala Do?asna vlada , ktoru predstavovali umierneni liberali zo ?tatnej dumy, sprvu pod vedenim popularneho knie?a?a ?vova a najvyznamnej?i predstavitelia hlavnych ?avicovych stran - eseri a men?evici. ^[6] Ulohou Do?asnej vlady bolo dovies? krajinu nivo?enu vojnou a ve?kymi socialnymi, narodnostnymi a ekonomickymi problemami k demokratickym vo?bam do Ustavodarneho zhroma?denia. To malo ?alej rie?i? problemy demokratickou cestou. Revolu?ne naladene obyvate?stvo zarove? vytvaralo po celej krajine vlastne politicke vybory (soviety), ktore preberali kontrolu nad dianim krajine na ni??ej urovni. Najdole?itej?i z nich bol Petrohradsky soviet , sidliaci v Tauridskom palaci a neskor v Smo?nom , v ktorom mali najva??ie zastupenie ?avicove strany. Soviet mal na rozdiel od vlady v rukach vykonnu moc. Jeho Centralny vykonny vybor sa usiloval udr?iava? poriadok a chrani? revoluciu, kym nebude zvolane Ustavodarne zhroma?denie . Soviet sa v?ak nehrnul do prevzatia moci, a to ani napriek tomu, ?e mal v?aka ?irokej podpore obyvate?stva fakticky va??iu moc ^[4] S postupujucim ?asom poziciu Do?asnej vlady zhor?ovali vojenske problemy a rozrastajuci sa chaos a? anarchia v tyle (ozbrojene bandy, nefungujuce zasobovanie, nefunk?ny priemysel). V juli 1917 rezignoval knie?a ?vov na post predsedu do?asnej vlady, kvoli snaham Ukrajiny o samostatnos?. Nahradil ho Kerenskij . Ten musel na?alej rie?i? neute?eny stav krajiny a dvojvladie ( Do?asna vlada vs. Petrohradsky soviet ).

?innos? bo??evikov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vladimir Lenin , vyznamny bo??evicky vodca sa vratil do Ruska zo ?vaj?iarskeho exilu a? po vypuknuti revolucie 3. aprila 1917, s tichou podporou Nemecka. Po prichode sa rychlo zorientoval, pochopil dovody nespokojnosti robotnikov a populistickymi krokmi a agitaciou rychlo ziskaval popularitu. Onedlho zatienil ostatnych bo??evickych vodcov a presved?il va??inu bo??evikov, ?e je nutne zlikvidova? bur?oaznu Do?asnu vladu a nahradi? ju ?avicovou vladou Sovietu. Ni??i predstavitelia strany bo??evikov sa 7. jula 1917 pokusili o prve ozbrojene prevzatie moci, ke? ich oddiely obk?u?ili Tauridsky palac a po?adovali, aby Soviet prevzal moc od Do?asnej vlady. Na obranu Do?asnej vlady sa v?ak postavili vojenske jednotky v meste. Pri ozbrojenych zra?kach zahynulo nieko?ko stoviek ?udi, ale bo??evici sa nasledne stiahli. Kamenev a Trockij boli zatknuti, Lenin utiekol do Finska. Ich popularita v?ak v?aka Leninovym s?ubom rychlo rastla, zatia? ?o ine ?avicove strany ako eseri a men?evici sa na viacerych otazkach ?tiepili na viacero prudov. Leninova politika stala na jednoduchych bodoch - okam?ity mier, konfi?kacia pody ve?kostatkarom, prevzatie kontroly nad tovar?ami sovietmi (vybormi robotnikov), tzv. ?v?etka moc sovietom“ a trval tie? na pravo na samour?enie neruskych narodov. Splnenim tychto tez by fakticky uspokojil tu?by va??iny nespokojnych obyvate?ov.

V samotnej bo??evickej strane nepanovala jednota v otazke aku poziciu v revolu?nych otazkach zauja?. Existovali 3 skupiny ^[4] . Lenin a Trockij , predstavovali radikalnu skupinu, ktora verila, ?e revolucia v Rusku mo?e ovplyvni? dianie v inych krajinach a vies? k celosvetovej socialistickej revolucii. Druha rovnako ve?mi silna skupina, ktorej najvyznamnej?im predstavite?om bol Kamenev a Zinoviev , pova?ovali revoluciu za mo?nos? ako upevni? poziciu socialistickych stran. Verili v mo?nos? vytvorenia ?irokej socialistickej koali?nej vlady, ktora by pripravila potrebne socialne reformy, vyjednavala o mieri a umo?nila vznik ?avicoveho Ustavodarneho zhroma?denia. Tretiu skupinu predstavovali ti, ktorych nazory na vy??ie spominane problemy sa menili vzh?adom na meniace sa podmienky revolucie.

Vojenska a ekonomicka situacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V dosledku revolucie a chaosu v krajine vyrazne upadla priemyselna vyroba, ?o malo za nasledok narastanie nezamestnanosti. Nezamestnani robotnici posil?ovali armadu nespokojnych a revolu?ne naladenych mas. Zasahy do prav ve?kopodnikate?ov vlastniacich tovarne zo strany ?avicovych stran mali za nasledok vzajomne odcudzenie a ich nedoveru v ?avicovu vladu. Vlada vyrazne zadl?ovala krajinu zahrani?nymi po?i?kami a tla?enim novych pe?azi, ?o e?te zvy?ovalo inflaciu . ^[3]

25. augusta 1917 sa novy vrchny velite? ruskej armady gen. Kornilov pokusil obsadi? Petrohrad a ukon?i? nasilim chaoticku situaciu. Vyvolal v?ak ve?ky odpor naprie? v?etkymi vrstvami obyvate?stva a jeho jednotky boli zastavene ozbrojenym odporom revolu?nych sil ?aleko pred mestom. Tento krok vyrazne otriasol doverou v demokraticke in?titucie a vyrazne radikalizoval v?etky strany. Kerenskij sice vytvoril v septembri ?al?iu vladu, ale ta u? nikdy neziskala doveru Petrohradskeho sovietu , ktoru potrebovala. 14. septembra 1917 bolo Rusko oficialne transformovane na republiku .

Oktobrove udalosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kornilovov pokus o pu? vyrazne zvy?il popularitu bo??evikov, ktori boli po neuspe?nom pokuse o prevzatie moci v juli v ?iasto?nej ilegalite.

V bo??evickej strane sa za?ala zva?ova? potreba ozbrojeneho povstania. Postavil sa v?ak proti nej rad predstavite?ov strany, najma jej umiernene kridlo na ?ele s Kamenevom a Zinovievom . Naopak Lenin neodbytne trval na ozbrojenom povstani ako jedinom mo?nom rie?eni, pri?om sa 29. septembra vyhra?al svojou rezignaciou. ^[7] Tvrdil, ?e prevzatie vlady musi by? nasilne, preto?e vychadzal z marxistickych predstav proletarskej revolucie. Okrem Lenina a Sverdlova zohral pri organizacii prevratu vyznamnu ulohu Trockij, ktory bol povereny vedenim vyboru na obranu Sovietu a disponoval tak ?as?ou petrohradskych ozbrojenych zlo?iek. 10. oktobra 1917 bola napokon na zjazde bo??evickej strany prijata rezolucia o ozbrojenom povstani.

Kerenskeho Do?asna vlada sa sice poku?ala zvrati? tento stav, ale vzh?adom na to, ?e stratila v?etku podporu revolu?nych mas nemala ?iadne ozbrojene sily, ktore by mohla nasadi? proti bo??evikom. Kerenskij 24. oktobra prikazal zru?i? v?etku bo??evicku tla?. Pre Trockeho to bol signal, aby Petrohradska posadka a namornici z Kron?tadtu pod jeho vedenim, ktori v preva?nej miere stali na strane bo??evikov prevzali moc. Vojaci, namornici a tzv. ?ervene gardy , celkovo v Petrohrade asi 40 000 ozbrojencov, za?ali 24. oktobra 1917 (6. novembra pod?a gregorianskeho kalendara) obsadzova? k?u?ove body mesta. Ve?er boli ?lenovia Do?asnej vlady blokovani v Zimnom palaci.

Pod?a Leninovho vyroku ?strana na?la moc pohodenu na ulici a jednoducho ju zdvihla.“ Bo??evikom sta?ilo ovladnu? hlavne komunika?ne uzly v Petrohrade  ? nastupi?te, po?tu at?. Len okolo Zimneho palaca sa rozputali sporadicke konflikty. Zimny palac branili iba nepo?etne a slabe oddiely ?iakov vojenskej delostreleckej ?koly, kozakov a ?ensky prapor, ktore sa ?oskoro vzdali. Kadeti delostreleckej ?koly odi?li zo Zimneho palaca bez boja. Signalom na utok na palac bol vystrel z kri?niku Avrora , kotviacom na brehu Nevy . Vystrel slepej municie pri tom rozbil okna na ve?kej ?asti budov pri?ahlych k rieke. Bo??evicke sily nasledne vo?li do Zimneho palaca prakticky bez odporu. Do?lo iba k sporadickej stre?be jednotlivcov. Kerenskij medzitym utiekol, aby sa pokusil ziska? na svoju stranu jednotky armady mimo mesta na Severnom fronte. Zvy?ok Do?asnej vlady bol zadr?any v Zimnom palaci. Neskor?ia sovietska histografia zobrazovala utok na palac ako teatralny a dramaticky boj.

Nasledujuceho d?a, 25. oktobra, bol vytvoreny pri Petrohradskom soviete Vybor ?udovych komisarov (tzv. Sovnarkom ), ktoreho vedenim bol povereny Lenin. Bo??evici vydali manifest o zru?eni Do?asnej vlady a prechode jej kompetencii na Petrohradsky vojensko-revolu?ny vybor (Petrohradsky soviet). 26. oktobra prebehli nove vo?by do Petrohradskeho sovietu, v ktorom ziskali bo??evici viac ako polovicu mandatov. 100 mandatov ziskali ?avi eseri. Hlavny protivnik bo??evikov, strana Kadetov bola postavena mimo zakon a jej hlavni predstavitelia boli zatknuti. ^[8] Men?evici a eseri odsudil povstanie ako provokaciu, ktora povedie k ob?ianskej vojne a odi?li zo saly von. ^[3]

Na rozdiel od februarovej revolucie v?ak nebola oktobrova revolucia zale?itos?ou mas, hoci sa komunisti sna?ili neskor tvrdi? opak. Nebola ani zale?itos?ou sovietov, preto?e tie u? davno stratili svoju autonomiu. V Petrohrade si ve?a ?udi ani nev?imlo, ?e nejaka revolucia prebieha. Onoho osudoveho d?a hrali normalne divadla, vychadzali noviny a robotnici aj vojenska posadka sa k udalostiam stavali va??inou nev?imavo. V Moskve sa sice v nasledujucich d?och strie?alo, ale v inych mestach samozvane vybory a organizacie celkom plynule preberali moc. Na vidiek bo??evicky vplyv nesiahal. Obzor ro?nikov zva??a nesiahal ?alej ako k najbli??iemu mestu a celkom im chybal zmysel pre abstraktne ideologie. I?lo im hlavne o ukon?enie vojny, pokra?ovanie pozemkovych reforiem zavedenych Stolypinom a tie? o prerozdelenie pody ve?kostatkarov. Bolo im ?ahostajne, kto tieto kroky presadi. Lenin, ktory si u? vypo?i?al z programu strany eserov tie ?asti, ktore sa mu hodili, bol ochotny ich hlad po pode uspokoji?. A to bolo hlavne.

Bo??evicka vlada a ob?ianska vojna [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bo??evici prevzali moc v mene Sovietu, prezentovali ju ako nutnos? na obranu revolucie a sposob ako Soviet ziska moc od nepopularnej Do?asnej vlady. ^[6] Oktobrovou revoluciou v?ak ich revolucia e?te len za?inala. Po cely ?al?i rok museli zvlada? jednu krizu za druhou a sami ?asto neverili, ?e sa pri moci udr?ia. Vtedy sa u? na rozdiel od ?ve?keho oktobra“ naozaj bojovalo. Len mala ?as? spolo?nosti skuto?ne verila, ?e sa bo??evici udr?ia pri moci.

Uspech bo??evikov umo?nilo nieko?ko faktorov:

1. Po?as osmich mesiacov od februarovej revolucie sa celkom zrutil tradi?ny pilier stareho Ruska ? armada. Nebolo teda nikoho, kto by prevrat potla?il.
2. Bo??evici ?ikovne vyu?ili vtedaj?ie volanie po mieri ?bez anexii a kontribucii “ ? to, ?e vojnu v skuto?nosti pred??ili, sa malo e?te len ukaza?.
3. Bo??evici nato?ko verili vo svoje ?historicke“ poslanie, ?e boli v tom ?ase sna? jedinou silou, ktora mala jasny ?program“ (hoci utopicky ). Chceli budova? novy svet, vystupi? z vojny, zru?i? peniaze , vyvlastni? tovarne a dufali, ?e polo?ia zaklady spravodlivej spolo?nosti.

Po tom, ?o krajiny Dohody odmietli bo??evicky navrh jednania o v?eobecnom mieri, bez anexii, reparacii a s pravom samour?enia pre narodnostne men?iny, boli prinuteni vyjednava? s Centralnymi mocnos?ami o separatnom mieri . Bo??evicku delegaciu viedol Trockij, ktoreho po dlhom na?ahovani nakoniec prinutil utok 700 000 nemeckych vojakov podpisa? tzv. Brestlitovsky mier 3. marca 1918.

Bo??evici tie? umo?nili vo?by do Ustavodarneho zhroma?denia, ktorych sa zu?astnilo 48,4 miliona opravnenych voli?ov. Najviac 39,5 % hlasov ziskali eseri, ktori zvi?azili hlavne v?aka podpore na vidieku. 22,5 % hlasov ziskali bo??evici, 4,5 % kadeti a 3,2 % men?evici. Ve?ke mno?stvo hlasov ziskali ine neruske socialisticke strany. ^[3] Bo??evici v?ak fungovanie tejto ustanovizne ?alej nepotrebovali. Ke? 5. januara 1918 zvolili delegati Ustavodarneho zhroma?denia za jeho predsedu esera Viktora ?ernova a za?ali diskutova? o ?al?ej ?innosti, velite? jednotky, ktora mala dr?a? stra? namornik ?elez?akov oznamil, ?e ochranka je unavena a preru?il zasadanie. ^[3] Ustavodarne zhroma?denie u? nikdy viac nezasadalo. Cesta Ruska k demokracii bola na viac ako 70 rokov zahatana.

Bo??evicka revolucia tak postupne prerastla do krvavej ob?ianskej vojny . Proti jednaniu bo??evikov sa postupne postavilo viacero skupin obyvate?stva. Opozicia v?ak zostavala roztrie?tena. Men?evici po bo??evickom prevrate v oktobri okam?ite vytvorili v Gruzinsku vlastnu vladu. Podobne sa zachovali Donski kozaci na juhu Ruska. Monarchisti vyu?ili nespokojnos? s bo??evikmi najma medzi stale vplyvnou vy??ou vrstvou a statkarmi. Za?ali organizova? ozbrojene sily, ktorymi chceli zvrhnu? ich vladu (tzv. biele hnutie ). Medzi prvymi vodcami bieleho hnutia boli byvali carski generali Kornilov a Alexejev . Vznikla tie? silna kozacka Donska armada , ktora spolu s tzv. Dobrovo?nickou armadou vedenou carskymi generalmi vytvorila Ozbrojene sily ju?neho Ruska , va?nym sposobom ohrozujuce bo??evikov v ju?nej ?asti europskeho Ruska a? do roku 1920. Okrem nich existovali silne narodne sily v Po?sku, Pobalti, Finsku, na Ukrajine, v Strednej Azii a na Kaukaze. Do bojov vyznamne zasiahli sily anarchistov najma na Ukrajine (napr. Machno ), ale aj vojaci ?eskoslovenskych legii , ktore sa s?ahovali po transsibirskej magistrale z Ruska na vychod.

Bo??evici v?aka odhodlanej obrane, roz?tiepenosti opozicie, krutym opatreniam ale aj radu ustupkov napokon ob?iansku vojnu uspe?ne prekonali. Predvojnove Rusko v?ak bolo definitivne rozlo?ene a stratilo ve?ke uzemia na zapade ( Po?sko , zapadna Ukrajina a zapadne Bielorusko , Pobaltie , Finsko ). V roku 1922 bol na uzemi pod kontrolou bo??evikov vyhlaseny Zvaz sovietskych socialistickych republik .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ Velikaja ok?abrskaja socialisti?eskaja revo?ucia. in Ogarkov, N. V. a kolektiv, 1978, Sovietskaja vojennaja enciklopedia. Tom 2. Vojenizdat, Moskva, s. 46
2. ↑ Figes, O., 2005, Lidska tragedie. Ruska revoluce 1981 ? 1924. Beta-Borovsky ?ev?ik, Praha-Plze?.
3. ↑ ^{a b c d e} Smith, S. A., 2006, The Revolutions of 1917?1918. in Suny, R.G. (Ed.), The Cambridge History of Russia. Vol 3. Cambridge University Press, Cambridge, s. 114 - 139
4. ↑ ^{a b c} Rabinowitch, A., 2004, October revolution. in Millar, J. R. (Ed.), Encyclopedia of Russian History. Thomson-Gale, Farmington Hills, s. 1088 - 1096
5. ↑ Orlov, A. S., Georgiev, V. A., Georgieva, N. G., Sivochina, T. A., 2000, Istoria Rossii. Prospekt, Moskva, s. 332
6. ↑ ^{a b} Strayer, R. W., 2005, Revolution - Russia. in McNeill, W. H., (Editor), Berkshire Encyclopedia of World History. Vol. III, Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 1614 - 1617
7. ↑ Orlov, A. S., Georgiev, V. A., Georgieva, N. G., Sivochina, T. A., 2000, Istoria Rossii. Prospekt, Moskva, s. 336
8. ↑ Ok?abrskaja revolucia 1917 goda, [online]. Megaenciklopedia Kirilla i Mefodia, [cit. 2016-05-20]. Dostupne online. (po rusky)

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Vojnovy komunizmus
• Ruska ob?ianska vojna

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Oktobrova revolucia