Rodovy erb umiestneny na
ka?tieli v Humennom
Valentin
Druget
(h)
(ma?.
Drugeth Balint
*
1577
? †
7. november
1609
) bol od roku
1600
zemplinsky
?upan
.
Narodil sa ako syn
?tefana Drugeta
. Bol dvakrat ?enaty: s Al?betou Rakociovou a Kristinou Horvatovou.
Valentin I. bol kra?om Rudolfom menovany za zemplinskeho ?upana
1. marca
1600
po smrti svojho star?ieho brata. Predpisanu prisahu na tento urad zlo?il
3. maja
v tom istom roku, vo veku 22.5 rokov na hrade Zemplin so slovami, ?e
tento urad bude vies? verne a spravodlivo
.
Udr?al si po otcovi reformovanu vieru. Aj on sa zu?astnil na bojoch proti
Turkom
. Roku
1604
sa pridal k Bocskayovmu povstaniu a v aprili
1605
ho zvolili za jedneho z hlavnych velite?ov povstaleckych vojsk.
S Valentinom sa spaja aj jedna neprijemna udalos?, ktoru kronikar opisal takto:
- ?V predve?er sviatku Zoslania Svateho Ducha ??achtic Valentin z Humenneho sa nahodne prechadzal na svojom ko?i okolo monastiera ? a to akurat v ?ase, ke? k nemu smerovali procesie ?udi z jednotlivych dedin. Kra?ali rezkym krokom a spievali nabo?enske pesni?ky. Obchadzajuc jednu z tychto procesii sa jeho kone spla?ili, ko? sa prevratil a on si pri tom ne??astne zlomil ruku. Vtedy sa stra?ne rozzuril a rozkazal svojim hajduchom podpali? chram i monastier. Tito okam?ite vyplnili rozkaz svojho nemilosrdneho pana.“
Opisana prihoda sa tyka
monastiera
v blizkosti obce Krasny Brod v
okrese Medzilaborce
. Cely dreveny kla?torny komplex s chramom zhoreli spolu s celym vnutornym vybavenim, kni?nicou a archivom.
Mnisi
(
baziliani
) si zachranili len hole ?ivoty. A udajne sa e?te nejakym zazra?nym sposobom zachranil obraz
Bohorodi?ky
, ktory na?li pastieri ne?aleko od kla?tora. Pod?a ustneho podania
ikona
Bohorodi?ky plakala, a? kym sa nepostavil novy chram. Pod?a kronikara V. Terleckeho Valentin I. Druget po tejto udalosti va?ne ochorel a nevedel ho uzdravi? ?iaden
lekar
. Na radu svojich priate?ov urobil Valentin s?ub, ?e opa? necha vybudova? chram a monastier, ktory dal v navale hnevu spali?. Ke? sa mu potom podarilo s?ub splni?, opa? sa mu zdravie vratilo.
Vo februari
1605
bol Bo?kaj (Bocskay) zvoleny za sedmohradske knie?a a na sneme v Serncsi aj za knie?a Uhorska. Vtedy sa Bo?kaj pokusil o reorganizaciu svojich vojsk, ktoru mo?eme pova?ova? su?asne za snahu paralyzova? hajduskych velite?ov, preto?e na ?elo vojska bol postaveny Valentin Druget z
Humenneho
. Bo?kayovski hajdusi na jar 1605 spusto?ili ve?ke ?asti vychodnej Moravy a juhozapadneho Slovenska.
Bo?kaj spolupracoval s Turkami, a preto pri naslednom utoku Turkov na Ostrihom Bocskayove vojska mali za ulohu spolu s pomocnymi
tatarskymi
oddielmi pusto?i? nepriate?ovi uzemie. To malo by? v ?ase, ke? turecka
armada
obliehala pevnos? a tym viaza? sily
cisarskych
vojsk. Tureckej armade sa podarilo
29. septembra
1605
doby?
Ostrihom
, ke? sa u? predtym zmocnila
Vy?ehradu
.
17. oktobra
1605
kapitulovali pred bo?kayovskymi oddielmi na ?ele v Valentinom Drugetom aj
Nove Zamky
, udajne preto, aby pevnos? nedobili Turci.
?tefan Bo?kaj
vo svojom testamente Valentina Drugeta ustanovil za svojho nastupcu, ale sedmohradskym knie?a?om sa stal ?igmund Rakoci. V roku
1608
sa zu?ast?uje spolu s
Jurajom III. Drugetom
na korunovacii
Mateja II
. Valentina Drugeta novy kra? povy?il na krajinskeho sudcu Juraja vymenoval za ?upana zemplinskej stolice.
Valentin I. pisanie svojho dennika ukon?il 19. novembra 1605. ?tefan Bo?kaj zomrel v Ko?iciach v roku 1606 ako vladca Sedmohradska a troch vychodouhorskych stolic. Vo svojom testamente odporu?a Sedmohrad?anom, aby Valentina ustanovili za svoje knie?a. Ten robil v?etko, ?o mohol, aby
titul
ziskal. K tomuto cie?u pou?il aj svoju man?elku Al?betu, ktoru primal k tomu, aby ?la za otcom
?igmundom Rakocim
. Mala ho presved?i?, aby neprijal tuto kandidaturu, ale umo?nil ju svojmu za?ovi Valentinovi. Stavy si ale zvolili ?igmunda Rakociho. Valentin, sklamany a znechuteny z takehoto zaveru, za?al sa od?kod?ova? z Bo?kajovho bohatstva a odvliekol do Humenneho v?etky cennosti na sedemnastich vozoch. Medzi nimi boli aj dve koruny: srbska a grecka a mno?stvo zlateho a strieborneho riadu, ako aj ve?ke mno?stvo razenych minci. Medzi drahymi kame?mi vynikal zvla??
rubin
, ktory ve?kos?ou prevy?oval vajce orientalneho holuba, takzvany karbunkul, ktory svietil ako ?ervene
vino
. K jeho majetkom pribudli aj nim obsadene hrady
Ve?ky Kamenec
a
Chust
. Po uzavreti mieru podnecoval Valentin I. hajduchov na novy odpor. Hajdusi sklamani z celej vzniknutej situacie chceli noveho vodcu, a preto vyhlasili Valentina I. za kra?a a na hlavu mu polo?ili jednu z Bo?kajovych korun. Zarove? u? Mikula? Bo?kaj zorganizoval 15-tisicovu armadu a s pomocou Turkov za?al ?iri? hrozu. Za?alo vznika? ve?ke nebezpe?enstvo, a preto bola zvolana porada komisarov do
Bratislavy
d?a
6. januara
1608
. Tito komisari boli ur?eni na to, aby nastolili poriadok. Valentin I. si kone?ne uvedomil, aka je realna situacia, a vzdal sa boja. Po vyjednavani boli hajduchom priznane z minulosti patriace uzemia, Mikula? Bo?kaj bol povy?eny na barona. Valentin I. sa zmieril s cisarom Rudolfom a pomohol Matejovi II. (1608 ? 1619) dosta? sa na uhorsky tron. Zomrel vo veku 32 rokov d?a
7. novembra
1609
na svojom U?horodskom hrade. Pri?inou smrti bolo pravdepodobne otravenie nepriate?mi. ?ari?skopotocky kronikar zaznamenal, ?e
?zomrela ve?ka opora naroda s bo?ej matky cirkvi cum suspicione veneni“
(na podozrenie z otravy) Z prveho man?elstva mal Valentin I. jedneho syna ?tefana VI., ten v?ak u? u? o tri roky po smrti svojho otca zomiera, ako to uvadza blatnopotocky kronikar:
- ?16.marca v roku 1612 zomrel pozostaly syn va?eneho a ve?komo?neho Valentina Humenskeho, ?tefan (VI.), ktory zomrel ako jeho otec-suspicione veneni (na podozrenie z otravy). Predchadzajuceho d?a e?te hostil Juraja III. Humenskeho (ktory bol jeho strykom). Hne? tretieho d?a sa Juraj (III.) ubytovava na U?horodskom hrade.“
Nim sa tato Drugetovska vetva skon?ila.
Uka?ky z jeho dennika, ktory za?ina vojnovou vypravou pri Bodrogkeresture:
- ? Ve?ku krajinsku zastavu vzty?ili na keresturskych poliach a dal som vystreli? tri rany z ma?iara, ktory som mal so sebou. Odkazal som vojakom, ktori su verni mojmu milostivemu panovi, aby pri?li pod jeho zastavu a pod jeho zastavu a pod jeho zbrane. Toho d?a som nariadil, aby 17 oddielov vojska jeho knie?acej milosti pristupilo k meste?ku Serencs. ?al?ie ?tyri oddiely sa potom pripojili k nam, ke? som nariadil postavenie do pozoru, zvolal som trikrat Je?i? a s 21 oddielmi, s rados?ou v srdci, vykro?ili sme v mene Je?i?ovom vpred. V ten de? sa k nam pripojili dvaja begovi zastupcovia. Na vzh?ad boli tieto ich huste turecke ?iky ve?mi pekne. Boli to mladici a nebolo medzi nimi ve?a star?ich. Mali spravne ?udske chovanie, hoci bolo tam ve?a pohanov. Ke? sme sa spojili s hordou pod mojou zastavou, zaspievali sme panovi na?u peknu piese? Hrad prepevny je pan boh na?. Vtedy nam begovia odkazali, ?e uverili, ?e vyznavanie jedineho boha v zmysle toho spevu a dufaju, ?e hovorime pravdu. Ale hajdusi hovorili toto, v?etko je mo?ne, tak povediac aj bez na?eho kvetnateho spevu mo?eme upadnu? do pochybnosti, lebo my, chudaci hajdusi, sme ne?itali svate ?almy.“
V ?al?ich d?och postupoval s vojskom ?alej. Cez
Fi?akovo
a
Lu?enec
sa dostal
14. jula
1605 k
Zvolenu
a napadol ho. Odtia? potom postupoval ku Sokolcu a Novym Zamkom. Vo svojom denniku uvadza nasledovne:
- ?2. septembra hostil som pa?u s mnohymi begmi a najhlavnej?imi Turkami a Tatarmi v po?nom ?iatri. Bola to bohata hostina, lebo pili z mis a rukami trhali si jedlo, a ke? sa viackrat najedli, vstali a pri?li ?al?i biedni Tatari na ich miesto na konci stola. Bolo tu pa?, ?es? stolov, za ktorymi sedeli pani z Turkov a Tatarov. Ke? sa najedli do sytosti, navzajom si utierali ruky a brady do kuftanov, ako to bolo zvykom u pohanov.“