V?eobecna deklaracia ?udskych prav

V?eobecna deklaracia ?udskych prav je deklaracia prijata Valnym zhroma?denim Organizacie Spojenych narodov (A/RES/217, 10. december 1948 ), ktora vymenuva a opisuje zakladne ?udske prava . Autorom navrhu je John Peters Humphrey z Kanady , s vypomocou Eleanor Rooseveltovej z USA , Rene Cassina z Francuzska , Zhang Pengchuna z ?iny a ?al?ich. Deklaracia vymenuva zakladne ?udske prava , akymi su rovnos? ?udi, nabo?enska sloboda, odmena za vykonanu pracu, pravo na odpo?inok, pravo na bezplatne zakladne vzdelanie. Potvrdzuje nezru?ite?nos? a nescudzite?nos? prav v?etkych ?lenov ?udskej spolo?nosti. Su v nej zahrnute v?etky tri generacie ?udskych a ob?ianskych prav.

V?eobecna deklaracia ?udskych prav nie je zavaznym dokumentom, slu?i len ako vzor pre vytvorenie pravnych noriem na ochranu ?udskych prav.

Historia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V?eobecna deklaracia ?udskych prav je prvym medzinarodnym dokumentom, ktory chrani ?udske prava . Tvorba deklaracie trvala pribli?ne dva roky, pri?om oficialne schvalena bola Valnym zhroma?denim OSN d?a 10. decembra 1948 v Pari?i . Jej vznik a kone?na podoba boli nepochybne ovplyvnene udalos?ami druhej svetovej vojny a obrovskym rozsahom nacistickych zlo?inov. ?al?im dovodom, pre ktory sa V?eobecna deklaracia ?udskych prav stala pre OSN prioritou, bol fakt, ?e Charta Organizacie Spojenych narodov , ustanovena v roku 1945 , sa iba v?eobecne dotykala temy ?udskych prav . Preto sa za?ali prace na deklaracii, ktora mala odvtedy stra?i? slobodu a ?es? ob?anov sveta. Vypracovanie konceptu mal na starosti Kana?an John Peters Humphrey , pri?om ve?ku ulohu pri propagacii dokumentu zohrala Eleanor Rooseveltova . V Spojenych ?tatoch bola Deklaracia prijata jednohlasne. ?al?im krokom bolo oslovenie ostatnych ?lenskych ?tatov OSN .

Deklaracia bola prijata v Pari?i d?a 10. decembra 1948 , kedy 48 ?tatov hlasovalo za prijatie dokumentu, zatia? ?o osem ?tatov sa hlasovania zdr?alo, medzi nimi aj ?esko-Slovensko . Najva??im nedostatkom deklaracie bolo to, ?e bola ustanovena ako rezolucia , nemala teda pravnu povahu. ?o sa tyka zavaznosti, resp. posobnosti, deklaracia ma v su?asnosti charakter zvykoveho prava a nie je zavaznym medzinarodnym pravom , hoci v roku 1966 boli na zaklade tohto dokumentu prijate viacere medzinarodne dokumenty a v nasledujucich rokoch k nim pribudli ?al?ie.

V?eobecna deklaracia ?udskych prav obsahuje 30 ?lankov , ktore sa tykaju rovnopravnosti v?etkych ?udi, ich naroku na ?ivot , slobodu a osobnu bezpe?nos?, ich prava na vlastnictvo majetku, na vlastne nazory a vyznanie, ako aj prava slobodne sa zu?ast?ova? na kulturnom ?ivote spolo?nosti. Vyznam deklaracie spo?iva predov?etkym v tom, ?e je prvym ucelenym vyjadrenim po?iadavky medzinarodnej komunity na vytvorenie zoznamu zakladnych ?udskych prav a slobod, ktore by boli priznane v?etkym ?u?om na celom svete. V preambule sa ?taty hlasia k univerzalnemu uznaniu a hlavne dodr?iavaniu vymenovanych prav a slobod. ^[1]