Vy?ah je transportny (dopravny) prostriedok pou?ivany na presun ?udi a materialu v zvislom (takmer zvislom) smere.

Historia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vy?ahy za?ali ako jednoduche lanove alebo re?azove zdvihadla . Vy?ah je v podstate jednoduchy stroj, plo?ina, ktora je ?ahana alebo tla?ena mechanickymi prostriedkami. Moderny vy?ah sa sklada z kabiny (tie? zvanej ?klietka“) pohybujuca sa v uzatvorenom priestore zvanom ??achta“ resp. ?zdvi?na draha“.

V minulosti bol vy?ahovy riadiaci mechanizmus poha?any parou a vodnymi hydraulickymi piestami. Elektricke vy?ahove kabiny su ?ahane rolujucimi oce?ovymi lanami pomocou kladky a protizava?ia. Hydraulicke vy?ahy vyu?ivaju pre pohyb plo?iny hydraulicky piest. Lanova hydraulika vyu?iva kombinaciu oboch principov ? lan s kladkami a hydraulicku silu.

V roku 1853 Elisha Otis uviedol "bezpe?ny" vy?ah so zariadenim zamedzujucim padu kabiny pri pretrhnutom lane. Princip zabezpe?enia vy?ahu pred padom je v principe identicky s tym, ktory sa pou?iva dnes. Sklada sa z vrubkovaneho valca, ktory je upevneny pod vy?ahovou plo?inou a mechanickeho regula?neho zariadenia snimajuceho rychlos? klesania vy?ahu. V pripade prekro?enia ur?itej rychlosti zariadenie mechanicky zablokuje pohyb plo?iny. Prvy Otisov vy?ah bol in?talovany na ulici Broadway ?islo 488 v New Yorku 23. marca 1857 . Prva vy?ahova ?achta bola in?talovana 4 roky pred prvym vy?ahom v budove Cooper Union v New Yorku (v roku 1853 ). Vy?ahova ?achta bola zakomponovana do kon?trukcie budovy pre Cooper Union , preto?e Peter Cooper si bol isty ?e bezpe?ny osobny vy?ah bude ?oskoro vynajdeny. ?achta v?ak bola kruhova, preto?e Cooper si myslel, ?e je to efektivnej?i dizajn.

Prvy elektricky vy?ah zostrojil Werner von Siemens v roku 1880 . Bezpe?nos? a rychlos? elektrickych vy?ahov zna?ne zvy?il Frank Sprague .

Vyvoj vy?ahov bol vedeny potrebou presunu ve?keho mno?stva nerastnych surovin, rud, uhlia a dreva. Technologia vyvinuta priemyslom a skon?truovanie oce?ovej nosnej kon?trukcie vyrazne urychlilo roz?irenie osobnych a nakladnych vy?ahov pou?ivanych v su?asnosti.

Dne?ok [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dnes sa vy?ahy vyrabaju pod prisnou kontrolou, a su viazane mnohymi bezpe?nostnymi predpismi zah??ajuce in?talaciu, udr?bu a in?pekciu vy?ahov.

Vy?ahy dne?ka u? nie su schovane vo vnutri budov, ale dotvaraju i architektonicky dizajn budovy. Vy?ahy z transparentneho materialu a vy?ahy umiestnene na vonkaj?om pla?ti budov umo??uju cestujucim vidie? mimo kabinu po?as presunu vy?ahom.

V?etky nove vy?ahy su riadene na mikroprocesorovej baze. To umo??uje vy?ahovemu systemu automaticky a optimalizovane zastavi? kabiny tam, kde su najpotrebnej?ie na u?el zvy?enia plynulosti a efektivnosti prepravy. "Chovanie sa" vy?ahu je zalo?ene na analyze budovy nazyvanej "Prevadzkova ?tudia". Prevadzkove ?tudie vytvaraju profesionalni "vy?ahovi konzultanti", ktori pou?ivaju ?pecialne analyticke nastroje a programy na ur?enie optimalnej ve?kosti, rychlosti a po?tu vy?ahov pre budovu.

Vy?ahy su obvykle in?talovane do budovy po?as jej stavby. Kon?trukcia vy?ahu umo??uje jeho neskor?iu renovaciu ? vymenu ?achtovych dveri, dveri kabiny, povrchov interieru kabiny, kontrolneho a riadiaceho zariadenia, zdvihacich strojov, hydraulickych a elektrickych dielov a prislu?enstva.

Vy?ahy su relativne bezpe?ne. Denne sa vy?ahmi transportuju miliony cestujucich bez nehody. Nizka nehodovos? vy?ahov nie je prekonana ?iadnym inym transportnym systemom. Ur?ite riziko predstavuju star?ie hydraulicke vy?ahy, z h?adiska mo?nej poruchy hydraulickeho okruhu. Taketo typy vy?ahov su u nas pou?ivane ve?mi zriedka, a postupne su nahradzane elektrickymi systemami.

Pou?itie vy?ahov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Osobny vy?ah [ upravi? | upravi? zdroj ]

Osobny vy?ah je navrhnuty pre transport ?udi a maleho objemu materialov. Osobne vy?ahy musia zodpoveda? ?tandardom ? normam STN resp. ISO napr. STN-ISO 2740xx a 2743xx, ktore sa zaoberaju ich kon?trukciou, umiestnenim, monta?ou, prevadzkou, sku?anim, reviziami, pou?itymi materialmi pre ?achty, kabiny, pohony a lana a pod. Vy?ah musi sp??a? aj cely rad inych predpisov ? napr. po?iarno-bezpe?nostne, elektricko a mechanicko bezpe?nostne a pod. Vy?ahy tie? podliehaju povinnym pravidelnym reviziam.

Kapacita osobnych vy?ahov je odvodena od plochy podlahy, po?tu poschodi a predpokladaneho po?tu osob v budove. V?eobecne osobne vy?ahy sa vyrabaju v nosnosti od 250 do 2 500 kg. Obvykle sa osobne vy?ahy montuju do budov s viac ako 3 poschodiami. V budovach do 10 podla?i maju elektricke vy?ahy obvykle rychlos? do 1,5 ms ^?1 a nad 10 podla?i rychlosti za?inaju od 2,5 ms ^?1 do asi 6 ms ^?1 .

Osobne vy?ahy mo?u by? ?pecializovane na svoj u?el, napr. pre nemocnice (pre mobilne postele), predny aj zadny vchod (vy?ahovy vstup), 2 kabiny jedna na druhej (double decker) a ine. Kabiny v nad?tandardnych budovach mo?u ma? zdobeny interier, mo?u by? vybavene nahranymi hlasovymi in?trukciami, mo?u ma? komunika?ne spojenie, spojenie na bezpe?nostny servis, automaticke nahlasenie po?iaru, ?pecialne bezpe?nostne vstupy (napr. v strope). Existuje ?pecialny typ vy?ahu navrhnuty na transport invalidnych vozikov . Vy?ahy je zakazane pou?iva? na unik po?as po?iaru, preto?e su potencialnou bezpe?nostnou pascou.

Nakladne vy?ahy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nakladny vy?ah je vy?ah prisposobeny pre transport tovaru, materialu (a ak je to povolene i osob sprevadzajucich naklad). Nakladne vy?ahy maju niektore vynimky z h?adiska bezpe?nosti (napr. po?iarnej), a preto by sa nemali prvorado pou?iva? pre prepravu osob. Nakladne vy?ahy s vynimkami musia ma? pisomny oznam v kabine, ?e pou?itie osobami je zakazane.

Nakladne vy?ahy su typicky va??ie a schopne unies? ?a??i naklad ne? osobny vy?ah, v?eobecne od 2 300 do 4 500 kg. Nakladne vy?ahy mo?u ma? manualne ovladane dvere a ?asto mavaju ochranne prvky pre prevenciu po?kodenia po?as nakladky a vykladky.

Maly nakladny vy?ah je niekedy pou?ivany na transport malych veci ako riadu vo viacpodla?nej kuchyni alebo v re?tauracii, na prepravu knih vo viacpodla?nej kni?nici a pod. Osoby ich nesmu pou?i?.

?pecialny typ nakladneho vy?ahu je automobilovy vy?ah , pou?ivany na transport automobilov v parkovacej gara?i alebo v na to usposobenej budove.

Javiskove a orchestralne vy?ahy su ?pecialne vy?ahy na pou?itie v divadlach a pod.

Typy vy?ahovych zdvihacich mechanizmov [ upravi? | upravi? zdroj ]

V?eobecne pozname tri pohonne mechanizmy pre pohyb vy?ahu:

Trak?ne (?a?ne) vy?ahy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Prevodove a bezprevodove trak?ne vy?ahy

Prevodove trak?ne stroje su poha?ane elektrickymi motormi na striedavy alebo jednosmerny prud. Prevodovky pou?ivaju zavitovkove prevody. Vy?ahova kabina sa pohybuje pomocou navijanych oce?ovych zdvihacich lan cez kladku, ktora je pripojena na prevodovu skri?u poha?anu motorom. Tieto stroje su v?eobecne najlep?ou vo?bou pre prizemne alebo stropne trak?ne pohony pre rychlosti do asi 1,5 ms ^?1 .

Bezprevodove trak?ne stroje su elektricke motory s regulaciou ota?ok napajane striedavym alebo jednosmernym prudom. V tomto pripade poha?acia kladka je priamo pripojena na hriade? motora.

V oboch pripadoch su lana pripojene na zavesnom mechanizme na vrchu kabiny (alebo mo?u by? upevnene na nosnu ?as? pod kabinou). Lana su obto?ene okolo riadiacej kladky k vyva?ujucej protivahe pripojenej na opa?ny koniec lan. Protivaha redukuje silu potrebnu na pohyb kabiny. Protivaha je umiestnena vo vy?ahovej ?achte ? ako kabina stupa, protivaha klesa a opa?ne. Pohyb kabiny sa uskuto??uje sprostredkovane pohybom kladky. Vy?ah je riadeny riadiacim systemom ? v star?ich vy?ahoch typicky releovou logikou alebo dnes ?astej?ie procesorovym zariadenim. Riadiaci system riadi ?tart, akceleraciu, deceleraciu (spomalenie) a zastavenie vy?ahovej kabiny na spravnom mieste. Hmotnos? protivahy je typicky ekvivalentna hmotnosti vy?ahovej kabiny plus 40 ? 50% kapacity vy?ahu. Dra?ky v riadiacej kladke su ?pecialne upravene tak, aby nemohlo dojs? k prek?znutiu lan.

Niektore vy?ahy maju system zvany kompenzacia. To je separatna sada lan alebo re?azi pripojena na dno protivahy a dno vy?ahovej kabiny. To robi kontrolu vy?ahu jednoduch?ou, preto?e cez system bude kolisa? menej hmotnosti. Ak je vy?ahova kabina na vrchu ?achty, je nad kabinou kratka d??ka zdvihacieho lana a va??ia d??ka kompenza?neho lana pod kabinou. Opa?ne pre protivahu.

Hydraulicky pohon [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Hydraulicke vy?ahy sa pou?ivaju pre nizke a stredne budovy (2 – 5 poschodi). Pou?ivaju hydraulicky poha?any piest na tla?enie vy?ahu nahor. Niekedy je hydraulicky piest zlo?eny z do seba sa zasuvajucich ?asti, ?o umo??uje va??i rozsah pohybu hydraulickeho valca.
• Lanove hydraulicke
• Dvojpilierove hydraulicke
• Bezotvorove hydraulicke vy?ahy nepotrebuju otvor pre hydraulicky cylinder. Vo vy?ahu je kabina ?ahana parom hydraulickych zdvihakov, jednym na ka?dej strane vy?ahu.

Paternoster [ upravi? | upravi? zdroj ]

?pecialnym typom vy?ahu je paternoster , kon?tantne transportujuca postupnos? kabin. Tento typ vy?ahu sa pou?ival v budovach, kde je permanentny pohyb osob. Od tohoto typu pohonu sa pre jeho energeticku naro?nos? ustupuje.

Riadenie vy?ahov [ upravi? | upravi? zdroj ]

V?eobecne riadiace zariadenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Typicky moderny osobny vy?ah ma:

• Ovladacie tla?idla na vyber poschodia. Niektore z nich mo?u ma? k?u?om (elektronickym, alebo mechanickym) ovladane spina?e pre kontrolu opravnenosti pristupu ? v niektorych vy?ahoch su ur?ite podla?ia nedostupne pokia? nie je pou?ita bezpe?nostna karta alebo nie je zadany vstupny kod.
• Tla?idla Dvere otvori? a Dvere zavrie? pre prikaz systemu dvere vy?ahu zavrie? hne? alebo necha? otvorene dlh?ie. V niektorych vy?ahoch dr?anie dveri otvorenych prili? dlho vyvola zvukovy alarm.
• Stop spina? pre nudzove zastavenie vy?ahu. Nudzove zastavenie niekedy vyvola spustenie alarmu.
• Alarmove tla?idlo, ktore cestujuci mo?u pou?i? na signalizaciu problemov, resp. uviaznutia vo vy?ahu.
• Vy?ahovy telefon , ktory mo?e by? pou?ity (navy?e k alarmu) uviaznutym cestujucim na privolanie pomoci.
• Po?iarny spina?, ktory prepne vy?ah do ?pecialneho re?imu ur?eneho pre pomoc po?iarnikom

Ine riadiace zariadenia, ktore su v?eobecne nedostupne verejnosti obsahuju napr.:

• Prepina?e na kontrolu,osvetlenie ?achty, ventilacie a pod.
• In?pek?ne prepina?e prepinajuce vy?ah do in?pek?neho stavu
• Prepina? nezavisleho servisu, ktory voli ?i vy?ahova operacia bude koordinovana s inymi vy?ahmi vo vy?ahovej sade
• Servisne tla?idla hore a dole, pre pohyb kabiny nahor a nadol bez vo?by podla?ia

Riadiace zariadenia v star?ich vy?ahoch [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Niektore star?ie nakladne vy?ahy su riadene prepina?mi ovladanymi ?ahom ovladacich lan. Elektrickym kontaktom kontrolovane bezpe?nostne zapadky zais?uju, ?e vnutorne a vonkaj?ie dvere su zavrete predtym, ne? sa vy?ah da do pohybu.
• Stare vy?ahy nemaju automaticke tzv. dorovnavanie (pri nalo?eni nakladu natiahnutim nosnych prostriedkov kabina poklesne, pri vykladke naopak) s vynimkou vy?ahov s motorom na jednosmerny prud.Prve ovlada?e boli tvorene pakou. To umo??ovalo presne ru?ne polohova? vy?ah vo vz?ahu ku poschodiu. Manualne ovladane vy?ahy boli obvykle rekon?truovane na tla?idlove v 50-tych rokoch minuleho storo?ia.
• Ve?ke budovy s viac vy?ahmi tohto typu mali tie? vy?ahoveho dispe?era stojaceho vo vestibule na smerovanie cestujucich a na signalizaciu operatorovi na odchod pou?itim mechanickeho zvukoveho hlasi?a.

?islovanie poschodi [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vo v?eobecnosti su vy?ahove ovladacie tla?idla ?islovane postupne ozna?ujuc poschodia alebo zastavky , na ktore je mo?ne kabinu transportova?. Existuju v?ak ur?ite nezrovnalosti v pou?ivani ?islovania:

• Trinaste poschodie mo?e by? pova?ovane za ne??astne a preto sa niekde nepou?iva ? poschodie nad 12 mo?e by? o?islovane ako 14 ^{[ chyba zdroj ]}
• vrchna urove? mo?e by? okrem ?isla ozna?ena "PH" (ako Penthouse), "R" (ako Roof ? strecha), alebo O (Observation Deck ? pozorovacia plo?ina)
• prizemie mo?e by? v zahrani?i ozna?ene "G" (ako Ground ? prizemie), "M" (ako Main ? hlavne), "L" (ako Lobby ? vestibul), alebo "1" ? ak je to tie? prve poschodie alebo "0" ak nie. Na Slovensku sa pou?iva "0" pre prizemie mo?e by? aj "1", alebo "P" (ako prizemie)
• podzemne podla?ie na Slovensku mo?e by? ozna?ene ako "-1", "P" (ako pivnica), "S" (ako suteren), alebo mo?e by? ?islovane od "0" resp. od "1"

Ako pomoc pre zrakovo postihnutych je ?asto vyryta "*" ved?a tla?idla prizemie (ak poschodia pokra?uju pod zem), alebo su pou?ite znaky Braillovym pismom .

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Vy?ah (dopravny prostriedok)