Umberto Eco
(*
5. januar
1932
,
Alessandria
,
Taliansko
– †
19. februar
2016
,
Milano
,
Taliansko
[1]
) bol taliansky spisovate?,
estetik
, teoretik
umenia
semiotickeho zamerania -
medievalista
.
Bol vyznamnym predstavite?om
semiotiky
a postmodernej
filozofie
. Skumal esteticke myslenie
stredoveku
, neskor problemy
moderneho umenia
. Predna?al
estetiku
na univerzite v
Milane
a v nakladate?stve
Bompiani
riadil ediciu filozofie a
sociologie
literatury
.
Ako stupenec tzv. serialneho myslenia sa pokusil o reviziu
?trukturalizmu
svojou koncepciou otvoreneho diela.
Poetiku
chape ako operativny program umelca, projektujuceho nielen operaciu vytvarania objektu (diela), ale aj typ jeho vnimania. Vo svojich pracach sa zaobera tromi zakladnymi urov?ami
kultury
? hovori o tzv. vysokej, strednej a nizkej kulture. Rozdiel medzi nimi je intuitivne jasny, len?e definova? ich vzajomne zavislosti a vz?ahy si ?iada va??ie usilie. S tymto rozdelenim zarove? uzko suvisia aj otazky u?asti, resp. pasivity recepcie, ?i otazky vkusu a konzumu.
Najdole?itej?i je sposob nazerania na
masovu kulturu
? teda na tu nizku.
Skeptici
a
ute?ovatelia
reprezentuju dva zakladne nazorove prudy zaoberajuce sa su?asnym kulturnym vyvinom. Za
skeptika
je pova?ovany ten, kto chape kulturu ako ?
zale?itos? aristokraticku, ?iarlivo stra?enu a v samote uporne pestovanu, obratenu proti nekulturnemu davu.
“ Takyto
skeptik
na su?asnos? a teda aj na vzrastajucu masovu kulturu pozera ako na diablovo sema, ako na nie?o, ?o kulturou nie je a ani nemo?e by? a ?o sa v kone?nom dosledku ur?ite skon?i zanikom kultury a civilizacie ako celku.
Ute?ovate?
je opakom
skeptika
. Vita v?etky
televizie
,
rozhlasy
,
videa
a nove technologie, preto?e su to prave ony a ich postupy, ktore umo??uju prenies? kulturne vydobytky medzi ?oraz ?ir?ie vrstvy obyvate?stva. Pod?a
ute?ovate?a
davaju kulturne statky k dispozicii v?etkym, u?ah?uju a sprijem?uju ?u?om osvojovanie si pojmov a prijimanie informacii.
Ak vychadzame z uvedeneho ?trojrozdelenia“ kultury, hovorime v prvom rade o kvantite. ?im va??iemu okruhu je kultura ur?ena, tym je masovej?ia, resp. ni??ia. Existuje tam v?ak aj kvalitativne kriterium, ktore presnej?ie vypoveda o skuto?nej kulturnej hodnote. Zatia? ?o vysoka - alebo skuto?na - kultura poskytuje svojmu konzumentovi navod, ako sa ?dopracova?“ k estetickemu za?itku, na druhej strane masova kultura predklada konzumentovi samotny esteticky za?itok. Tym najhor?im z najhor?ieho paradoxne nie je masova kultura, ktora sa svojou nulovou hodnotou naozaj o ni? ine nesna?i, ale tzv. midcult, teda stredna kultura, ktora prebera nastroje vysokej kultury, banalizuje ich a trivializuje a sna?i sa ich sprostredkovava? ako kulturu vysoku. To, ?o je na tom negativne, je prave snaha oklama? konzumenta a pod pla?tikom kultury ho k?mi? druhotriednym tovarom.
Spomenute rozdielne sposoby predkladania estetickeho za?itku, ?i vo forme navodu, alebo ako za?itok sam osebe, poukazuje na spatos? pojmov pasivita a u?as? s konkretnymi kulturnymi urov?ami. Pokia? hovorime o u?asti a pasivite, neznamena to len fakt, ?e esteticky za?itok ziskavame prostrednictvom umeleckeho diela ako navodu, ale dole?itu ulohu tu zohrava aj sposob kodovania. Aby vznikla predstava vysokeho kulturneho za?itku, k tomu nie je potrebna u?as? va??ieho mno?stva prebyto?nych znakov, ale len tych, ktore su naozaj nevyhnutne k tomu, aby sme vnimali esteticku hodnotu. V tomto pripade sa mo?eme opiera? o abstraktnej?iu formulaciu toho, ?o chceme umeleckou tvorbou dosiahnu?, poveda?. Naopak, pasivny pristup, ktorym sa vyzna?uje midcult, resp. masscult, ten si z h?adiska percepcie vy?aduje absolutne presne kodovanie, aby nemohlo dojs? k nespravnej interpretacii. V takom pripade je v?ak nevyhnutne vyu?iva? v maximalnej miere postupy, ktore pozname z teorie informacii, napr. dosiahnu? prijate?nu redundantnos? znakov.
Paradoxne mo?e by? masova kultura, alebo aj midcult, pova?ovana za hybnu silu vyvinu kultury. Ako je to mo?ne? Jednym zo zakladnych postupov, ktorymi sa masova kultura vyrovnava s nutnos?ou jednozna?nosti, je vyu?ivanie osved?enych a zau?ivanych symbolov, vyrazovych prostriedkov a postupov. Mo?eme to chapa? ako prirodzeny ?ivotny cyklus, v ktorom ur?ity umelecky pristup (alebo esteticka norma), po svojom zrode v ramci vysokej kultury, ?asom postupne a nezadr?ate?ne klesa a? na urove? sprofanovanej masovej kultury. V tom momente, ako dosiahne svoj ?antivrchol“ u masoveho konzumenta, stava sa ur?ity postup (pristup, metoda) pre umelca neprijate?nym. Tymto zakonitym ?ukazom“ vlastne negativne definujeme umelecke postupy, ktore su pova?ovane za su?as? vysokej kultury. Chapali by sme ich ako tie, ktore e?te nesprofanovali nato?ko, aby sa stali be?nou su?as?ou strednej a nizkej kultury. Len ?o sa teda nejaky umelecky postup za?ne pou?iva? aj v ni??ich kulturach, okam?ite to znamena potrebu pokro?i? ?alej.
Je celkom normalne, ak pri poh?ade na nejaky kulturny
artefakt
vieme celkom spontanne poveda?, ?i je to vkusne, alebo naopak, ?i je to
gy?.
Ke? v?ak mame exaktne definova?, ?o je to gy?, asi sa dostaneme do problemov. Je dole?ite, ?e nie?o je gy?om nielen preto, ?e stimuluje citove efekty, ale ?e ?itate?ovi stale vnucuje my?lienku, ?e ak konzumuje tieto efekty, zdokona?uje si svoju esteticku skusenos? (midcult). A prave v momente, ke? za?neme chapa? gy? ako druh komunikacie, ktora smeruje k vyvolaniu efektu, doka?eme pochopi? ake spontanne bolo stoto?nenie gy?u s masovou kulturou. Sta?i toti? na vz?ah medzi vy??ou a masovou kulturou nazera? ako na ?dialektiku“ medzi avantgardou a gy?om. Tak ako avantgarda vznika ako reakcia na gy?, aj gy?u sa dari, preto?e ?a?i z objavov avantgardy ? a tym vlastne ur?ujeme vz?ah medzi kulturou a midcultom. A zase rozdiel medzi midcultom a masscultom treba vidie? najma v snahe midcultu oklama? recipienta estetickym za?itkom, zatia??o masscult mu ho ?uprimne“ predlo?i. Ak chapeme masovu komunikaciu ako intenzivnu cirkulaciu posolstiev, ktore su?asna spolo?nos? potrebuje ?iri? z rozmanitych a zlo?itych dovodov a cie?ov, kde je uspokojenie po?iadaviek vkusu a? na poslednom mieste, potom u? neobjavime nijaky pohor?ujuci rozpor medzi umenim a vysielanim rozhlasovych sprav.
Existuje e?te jeden zaujimavy fenomen, dotykajuci sa vz?ahu avantgarda verzus zvy?ok sveta. ?oraz ?astej?ie sa stretavame s chapanim avantgardy, ktora ako ?vy??ie umenie je zvrchovanym kra?ovstvom hodnot, tak?e sme v poku?eni domnieva? sa, ?e ka?dy pokus sprostredkova? jeho vysledky sa automaticky stava nie?im zlym iba preto, ?e ?stredny“ (priemerny) ?lovek, ob?an su?asnej priemyselnej civilizacie, je u? definitivne strateny ?lovek a ?e tvorive postupy avantgardy za?inaju by? podozrive, len ?o ich za?ne chapa? viacej ?udi, tak?e nakoniec nam napadne, ?e kriteriom hodnoty je jednoducho ne?irenie a ne?irite?nos? produktu (artefaktu) a kritika midcultu je potom vlastne nebezpe?nou hrou na to, ?i by? ?in“ alebo zosta? ?out“. Opa? je tu vzajomne podmieneny vz?ah medzi avantgardou a midcultom, ?i masovou kulturou.
- masmedia sa obracaju k roznorodemu publiku, no napriek tomu sa riadia ?priemernym vkusom“ a vyhybaju sa originalite;
- tym, ?e po celej zemeguli ?iria jednotnu ?kulturu homogenneho typu“, ni?ia masmedia kulturne zvla?tnosti jednotlivych etnickych skupin;
- masmedia sa obracaju k publiku, ktore si same seba neuvedomuje ako socialnu skupinu s ur?itymi charakteristickymi ?rtami, v dosledku ?oho ani nemo?e vyslovi? svoje vyhranene naroky vo?i masovej kulture a nevedomky podlieha tomu, ?o sa mu predklada, a navy?e bez toho, aby toto publikum o svojom pod?ahnuti vedelo;
- masmedia chcu vyhovie? danemu vkusu a nesna?ia sa o zmenu senzibility. Iba sa prisposobuju tomu, ?o je vysku?ane;
- masmedia sa sna?ia priamo vyvolava? ?ive a nesprostredkovate?ne emocie;
- masmedia daju publiku iba to, ?o publikum chce, alebo navrhnu, ?o by si pria? malo a presved?i ho o tom;
- pripadne produkty vy??ej kultury ?iri v takej podobe, aby sa konzument nemusel namaha?;
- aj produkty vy??ej kultury su ponukane v takej situacii (kontexte), ktora ich glajch?altuje s ostatnymi produktami;
- masmedia podporuju pasivny a nekriticky poh?ad na svet. Odradzaju divaka od namahy, ktora je spojena so ziskavanim vlastnych novych skusenosti
Eco podpisal vyzvu politikom k ochrane ob?ianskych prav v digitalnom veku ako reakciu na aferu digitalneho sledovania americkou NSA. Vyzvu podpisalo 500 osobnosti, medzi nimi piati dr?itelia Nobelovej ceny, Orhan Pamuk, Gunther Grass, Bjork.
[2]
- 1962
?
Otvorene dielo
(Opera aperta)
- 1963
?
Diario minimo
- 1964
?
Skeptici a ute?itelia
(Apocalittici e integrati), eseje o ?masovej kulture“
- 1965
?
Le poetiche di Joyce
- 1975
?
Pojednanie o v?eobecnej semiologii
(Trattato di semiotica generale)
- 1977
?
Ako napisa? diplomovu pracu
(Come si fa una tesi di laurea)
- 1983
?
Poznamky ku Menu ru?e
(Postille al nome della rosa)
- 1992
?
Interpretacia a nadinterpretacia
(Interpretation and Overinterpretation)
- 1993
?
H?adanie dokonaleho jazyka v europskej kulture
(La ricerca della lingua perfetta nella cultura europea)
- 1990
?
Hranice interpretacie
(I limiti dell’interpretazione)
- 1997
?
Pa? uvah o moralke
(Cinque scritti morali)
- 2003
?
O literature
(Sulla letteratura)
- 2004
?
Dejiny krasy
(Storia della Bellezza)
- 2007
?
Dejiny ?karedosti
(Storia della Bruttezza)
- O zrkadlach a ine eseje
(Sugli specchi e altri saggi)
- Poznamky na krabi?kach od zapaliek
[3]
(La Bustina di Minerva)
- ?es? prechadzok literarnymi lesmi
(Sei passeggiate nei boschi narrativi)
- Umenie a krasa v stredovekej estetike
(Arte e bellezza nell’ estetica medievale)
- 2013
?
Vytva?eni nep?itele a jine p?ile?itostne texty
, esej
[4]
- 2013 ?
Dejiny legendarnych krajin a mies
t (Storia delle terre e dei luoghi leggendari)
- ↑
Claudio Gerino.
Morto lo scrittore Umberto Eco. Ci manchera il suo sguardo sul mondo
[online]. la Repubblica, 2016-02-19, [cit. 2016-02-19].
Dostupne online.
- ↑
News.sk
- ↑
Poznamky na krabi?kach od sirek, Umberto Eco, Bompiani 2000, preklad Zora Obstova, 2008, ?esky, 471 str.,
ISBN 978-80-7203-929-6
- ↑
iDnes.cz Plne znenie
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Umberto Eco
Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o
Umberto Eco
- Commons ponuka multimedialne subory na temu
Umberto Eco
- citaty
- FILIT
? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.