Uherske Hradi?t?
(
nem.
Ungarisch Hradisch
) je
mesto
na juhovychode
?eska
, na
Morave
, v
Zlinskom kraji
. Le?i pri rieke
Morave
. Ma rozlohu 21,26 km² a pribli?ne 26 280 obyvate?ov.
Mesto zalo?il roku
1257
?esky kra?
P?emysl Otakar II.
Oddavna je prirodzenym strediskom
Slovacka
? regionu znameho svojraznym
folklorom
, hudbou, vinom, krojmi a ?udovymi tradiciami. Historicke centrum mesta je pamiatkovou rezervaciou.
Oblas? stredneho toku
Moravy
bola koliskou
Moravskeho knie?atstva
, ktore vzniklo koncom
8. storo?ia
. Najstar?ie stopy osidlenia sa v?ak na uzemi mesta objavuju u? v
paleolite
a vyznamna poloha na vetve
Jantarovej cesty
pri?ahovala kupcov i remeselnikov. V ranom stredoveku tak bola koncentracia obyvate?stva v oblasti nato?ko silna, ?e za?ali vznika? osady.
Lokality na uzemi dne?neho Uherskeho Hradi??a,
Stareho M?sta
a mestskej ?asti Sady tvorili aglomeraciu, ktora bola jednym z centier
Ve?kej Moravy
. Pod?a archeologickych nalezov v lokalite
Rybarny
bolo prave tu mocenske, duchovne, obchodne a remeselnicke centrum ri?e. Dole?itou archeologickou lokalitou je
Svatoji?sky ostrov
, pas od brodu
Bumbalov
po svahy
Ma?atickeho kopca
a
ostrov sv. Ji?i
(z 13. stor.). Na uzemi mesta bolo lokalizovanych nieko?ko valov (Bubalovsky, Christinov, Zlechovsky) a zvy?kov opevneni z obdobia
Ve?kej Moravy
a? po neskory
stredovek
.
Novu etapu pre celu oblas? znamenalo zalo?enie
Noveho mesta
P?emyslom Otakarom II.
v roku
1257
, kedy bola na ostrove svateho Ji?i postavena kaplnka, men?ia pevnos? a vybudovane opevnenie. Malo ochra?ova? vychodnu hranicu kra?ovstva a velehradsky kla?tor, pod?a ktoreho bol niekedy nazyvany aj
Novy Velehrad
. U? na konci
13. storo?ia
sa objavuje nazov
Hradi?t?
a pomenovanie
Velehrad
pre?lo na novovzniknutu osadu pri velehradskom kla?tore. Su?asny nazov ?Uherske Hradi?t?“ sa prvykrat objavil v roku
1587
a vychadzal z polohy mesta pri
uhorskych
hraniciach. Snahy o zmenu nazvu na
Slovacke Hradi?t?
v
50. rokoch 20. stor.
verejnos? neprijala. Najstar?imi ?as?ami mesta su Masarykove (v minulosti do r. 1955 Hlavne namestie) a Marianske namestie (byvale Nam. Rude armady), ktore prepajala Prostredna ulica, na ktorej bola v roku
1296
postavena radnica, prestavana koncom 15. a tie? 18. a 19. storo?i. Su?asna, nova radnica bola postavena v 90. rokoch 19. storo?ia na Palackeho namesti.
Mestom prechadzala zo severu na juh
Jantarova
a zo zapadu na vychod tzv.
Uhorska cesta
. Cesta do Uhorska viedla cez obe namestia a pokra?ovala cez
Vlarsky priesmyk
na
Pova?ie
. Spo?iatku drevene opevnenie bolo u? v polovici
14. storo?ia
nahradene kamennym a koncom 15. storo?ia aj s pevnos?ou prebudovane. Mesto bolo vo svojej historii dobite iba pruskymi vojakmi v roku
1742
. Zo stavieb sa zachovala napriklad kaplnka svatej Al?bety, Franti?kansky kla?tor z roku
1490
a renesan?ny Dom u Slunce z roku
1578
. Z 2. polovice
17. storo?ia
pochadzaju Jezuitske budovy vratane kostola svateho Franti?ka Xaverskeho na Masarykovom namesti, barokova budova lekarne U zlate koruny a z roku
1715
pochadza barokova kaplnka svateho ?ebestiana.
Povodna obranna funkcia pevnosti bola zru?ena v roku
1782
a o polstoro?ie neskor za?ala expanzia mesta mimo povodnych hradieb. Impulz rozvoju dala v roku
1842
vystavba
?elezni?nej trate
z
Viedne
do
Krakova
, hoci zastupcovia mesta presadili jej trasu mimo vtedaj?ie uzemie Hradi??a. V maji
1848
bol polo?eny zakladny kame? divadla a do konca storo?ia bola postavena tie? budova krajskeho sudu a vaznice, nova radnica, budova gymnazia a justi?ny palac. V roku
1886
bola otvorena aj ?elezni?na tra? z
Brna
do
Puchova
cez Vlarsky priesmyk a v tom istom roku sa sem zo
Zlina
pres?ahoval
Antonin Ba?a
, ktory si v ?asti
Rybarny
zalo?il obuvnicku ?ivnos?. Rozvijajuci sa podnik zasiahol po?iar mesta v roku
1894
, po ktorom sa spolo?nos? presunula do novych priestorov v Zline.
D?a
24. novembra
1918
vznikla v meste pod velenim ?tabneho kapitana Ladislava ?imka prva ?isto slovenska vojenska jednotka,
Pluk slovenskej slobody
, ktora sa na prelome rokov 1918 a 1919 podie?ala na vojenskych operaciach, ktorych cie?om bolo pripoji? vychodne Slovensko k novemu ?tatu
?esko-Slovensku
.
V roku
1925
zalo?il Ludvik Kirschner v Starom M?ste tovare? na mydlo, mazivo a laky, v roku
1937
bol v areali nemocnice vybudovany infek?ny pavilon a do susednych
Kunovic
bola presunuta vyroba lietadiel
Avia
. Napriek mnohym novym podnikom v meste sa v hospodarskej, politickej i kulturnej oblasti stale viac presadzoval ne?aleky Zlin, ktory sa postupne stal centrom regionu. Po?as
druhej svetovej vojny
tu vznikla ilegalna organizacia Obrana naroda, ktora v?ak bola zlikvidovana
gestapom
. V rokoch
1938
a?
1941
vzniklo nieko?ko pokusov o vytvorenie
Ve?keho Slovenska
pripojenim
Slovacka
k
Slovensku
, ktore v?ak neboli uspe?ne. K oslobodeniu mesta do?lo
30. aprila
1945
po urputnych bojoch, pri ktorych bol zni?eny most z Hradi??a do
Stareho M?sta
.
Po druhej svetovej vojne boli (s prestavkou) a? do roku
1990
su?as?ou Uherskeho Hradi??a aj
Kunovice
a
Stare M?sto
. Projekty ratali s o?ivenim pozicie mesta ako centra regionu, v ktorom by ?ilo okolo 70 000 obyvate?ov. Rozvijal sa tu textilny, letecky a konzervarensky priemysel, bol vybudovany zimny ?tadion, plavecky bazen, autobusove nastupi?te, tribuny na ?tadione, planovalo sa vybudovanie novych sidlisk a zavedenie
trolejbusovej
dopravy. V roku
1997
zasiahla mesto ve?ka povode?, ktora sposobila ve?ke ?kody, no zarove? umo?nila vzniknu? novym modernym budovam.
Mesto je zname takisto v?aka ka?doro?nemu letnemu
filmovemu festivalu
Letni filmova ?kola
(Letna filmova ?kola).
- ↑
?esky statisticky u?ad ? Po?et obyvatel v obcich ?eske republiky k 1. 1. 2014
(PDF; 504 KiB)
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Uherske Hradi?t?
na ?eskej Wikipedii.