Ubuntu
Ubuntu 21.10 "Impish Indri"
Zakladne informacie
Vyvojar	Canonical Ltd. a Ubuntu komunita
Rodina OS	Linux
Zdrojovy model	Open-source softver
Posledna stabilna verzia	Ubuntu 21.10 (Impish Indri) / 14. oktober 2021 ; pred 973 d?ami
Posledna testovacia verzia	Ubuntu 22.04 (Jammy Jellyfish)
Jazyky	viacjazy?ne
Metoda aktualizacie	APT , Synaptic
Mana?er balikov	GNOME Software , APT , dpkg , Snappy , flatpak
Podporovane platformy	IA-32 , x86-64 ARM64 , ARMhf ( ARMv7 + VFPv3-D16 ) ppc64le ( POWER8 a nov?i) s390x
U?ivate?ske rozhranie	GNOME (do verzie 10.10 a znova od verzie 18.04) Unity (od verzie 11.04 do 17.10)
Stav vyvoja	aktivny
?al?ie odkazy
Pozri aj Informa?ny portal

Ubuntu je kompletna distribucia opera?neho systemu Linux pre pracovne stanice a servery, zalo?ena na linuxovej distribucii Debian . Projekt Ubuntu sponzoruje spolo?nos? Canonical (spolo?nos? vlastni Mark Shuttleworth ). Nazov distribucie je odvodeny z juhoafrickeho konceptu Ubuntu , ?o pribli?ne znamena ??udskos? inym“.

Na rozdiel od komunity Debian, komunita Ubuntu pravidelne ka?dych 6 mesiacov vydava novu verziu distribucie a poskytuje pre jednotlive verzie podporou po?as ?al?ich 18 mesiacov. Takto sa Ubuntu sna?i be?nemu pou?ivate?ovi poskytnu? aktualny/aktualizovany a su?asne dostato?ne stabilny opera?ny system na principe slobodneho softveru . Aktualna verzia Ubuntu je 22.04. Beta verzia ubuntu sa stala stabilnou 21. aprila 2022.

Existuje aj mobilna verzia Ubuntu, ktora sa nazyva Ubuntu Touch , ktora je u? nevyvijana.

Charakteristicke vlastnosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Vyvojari Ubuntu uzko spolupracuju aj s komunitou Debian, aj s komunitou GNOME . Je to aj preto, ?e distribucia pou?iva prostredie GNOME a jednotlive verzie synchronizuje s verziami projektu GNOME. Neustale prebiehaju diskusie o za?leneni KDE do projektu Ubuntu tak, ako to je v pripade Gnome. Tieto diskusie vyustili do vzniku noveho projektu pod nazvom Kubuntu . (Ubuntu 4.10 obsahoval KDE 3.2.2, ale v ramci komponentu universe a nie komponentu main - hlavneho komponentu, ktory sa ?tandardne in?taluje.)
• Ubuntu sa zameriava najma na pou?ite?nos? a na spravu systemu vyu?iva nastroj sudo (podobne ako v opera?nom systeme Mac OS X ). Tak ma pou?ivate? k dispozicii kompletnu sadu nastrojov, ktoru mo?e za?a? vyu?iva? ihne? po nain?talovani ?tandardnej in?talacie systemu.
• Jednym z cie?ov projektu je doraz na pristupnos? a medzinarodnos?, ktoru sa tvorcovia sna?ia dosiahnu? poskytovanim softver ?o najva??iemu mo?nemu po?tu pou?ivate?ov.
• Okrem pou?itia rovnakeho deb suboroveho formatu pre in?talaciu softverovych balikov je distribucia Ubuntu silne previazana na komunitu Debian aj tak, ?e komunita Ubuntu prispieva zmenami priamo, na rozdiel od ich ohlasovania a? po uvo?neni ?al?ej verzie. Mno?stvo vyvojarov Ubuntu ma zarove? na starosti baliky v ramci samotneho Debianu.
• Filozofia Ubuntu zdoraz?uje pou?ivanie najma slobodneho softveru.
• V?etky Ubuntu verzie su poskytovane na stiahnutie zdarma.
• Ubuntu umo??uje prechod (aktualizaciu) na nov?iu verziu distribucie priamo z menu opera?neho systemu.

Po?iadavky na hardver [ upravi? | upravi? zdroj ]

Desktopova verzia ubuntu momentalne podporuje u? iba AMD64 architektury, star?ie verzie do 17.10 podporovali aj Intel x86 (32bit). Serverova verzia podporuje aj ARM , IBM PowerPC a IBM Z, LinuxONE a poskytuje zakladnu podporu pre RISC-V . Star?ie verzie neoficialne podporovali aj IA-64 ( Itanium ) a PlayStation 3 architektury (av?ak Sony oficialne prestala podporova? opera?ne systemy tretich stran na PS3 s firmverom 3.21 vydanym 1. aprila 2010). Podporovana GPU je potrebna pre zapnutie desktopovych efektov.

Komponenty a licencovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ubuntu rozde?uje softver do ?tyroch zakladnych sekcii, nazyvanych ?komponenty“. Jednotlive komponenty sa od seba li?ia rozdielnym typom licencovania a urov?ou poskytovanej podpory. ?tandardne sa in?taluju baliky z komponentu main , tieto baliky maju sp??a? zakladne potreby be?nych pou?ivate?ov po?ita?ov, plus niektore baliky z komponentu restricted , ktore su absolutne nevyhnutne pre pou?ite?nos? opera?neho systemu.

Komponent main obsahuje iba baliky, ktore su v sulade s licen?nymi podmienkami Ubuntu a ktorych podporu zabezpe?uje tim Ubuntu. Cie?om je zahrnu? v?etko potrebne na be?ne pou?ivanie Linuxovych systemov. Baliky v tomto komponente maju garantovanu technicku podporu a v?asne bezpe?nostne zaplaty.

Komponent restricted obsahuje softver, ktory vyvojari Ubuntu podporuju, preto?e je dole?ity, ale nie je dostupny s vhodnou slobodnou licenciou a preto nie je obsiahnuty v komponente main . Patria sem binarne baliky grafickych kariet alebo ovlada?ov . Urove? podpory je viac obmedzena, ako pre baliky z komponentu main , preto?e vyvojari nemusia ma? pristup k zdrojovym kodom takychto balikov (napr. ovlada?e od firiem nVIDIA alebo ATI ). Pou?ivanie binarnych balikov prina?a riziko neznameho kodu, ktory mo?e spacha? v systeme ?kodu. V tejto suvislosti sa hovori o ultraortodoxnej distribucii Ubuntu a pod?a vyjadrenia Marka sa pripravuje u? pre najbli??i upgrade ^[2] .

Komponent universe zah??a ?iroky zaber softveru, ktory mo?e, ale nemusi ma? re?triktivnu licenciu, no tim Ubuntu pre tento softver neposkytuje ?iadnu podporu. Takto pou?ivatelia ziskaju mo?nos? in?talova? rozne druhy programov v ramci balikoveho systemu Ubuntu, ale zarove? su spominane baliky oddelene od balikov s podporou v komponentoch main a restricted .

Existuje e?te komponent multiverse , ktory obsahuje nepodporovane baliky, ktore nesp??aju po?iadavky na Slobodny softver.

Verzie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pribli?ne ka?dych ?es? mesiacov tim Ubuntu uverej?uje ?al?iu verziu distribucie Ubuntu, pri?om ka?da z nich ma svoje vlastne kodove ozna?enie a ?islo verzie. ?islo verzie je vytvorene pod?a datumu uverejnenia verzie, tak?e napriklad 4.10 predstavuje datum uverejnenia oktober 2004 . Od roku 2006 je vydavane aj LTS (long term support) verzie s pred??enou podporou ?tandardne na 5 rokov, u spinov 3 roky. Ni??ie je zoznam verzii Ubuntu.

V buducnosti ma existova? e?te verzia s kodovym nazvom Grumpy Groundhog . Tato verzia ma by? trvalo ozna?ena ako nestabilna a testovacia . Grumpy Groundhog bude ziskava? zdrojove kody priamo zo systemu na spravu zdrojovych kodov (konkretne CVS z angl. Concurrent Versions System ) mno?stva programov a aplikacii, ktore su dodavane s Ubuntu.

Verzia Dapper Drake je prva verzia s dlhodobou podporou, Canonical ju podporuje 3 roky na desktope a 5 rokov na serveri. Aktualna verzia Ubuntu je 20.10 s nazvom Groovy Gorilla.

Oficialne derivacie [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Ubuntu - zakladne vydanie prostredim GNOME, predtym tie? s desktopovym prostredim Unity
• Edubuntu - Ubuntu ur?ene na vzdelavanie v zakladnych ?kolach
• Kubuntu - Ubuntu vyu?ivajuce KDE
• Lubuntu - Ubuntu vyu?ivajuce LXDE do verzie 16.04. Od verzie 16.10 je mo?nos? pou?iva? LXQT, vo verzii 20.04 u? je len LXQt verzia.
• Mythbuntu - Ubuntu ur?ene na pozeranie televizie s programom, ktory ma nazov MythTV
• Ubuntu MATE - Ubuntu vyu?ivajuce MATE, fork prostredia Gnome 2
• Ubuntu Studio - Ubuntu ur?ene na multimedialne pou?itie
• Xubuntu - Ubuntu vyu?ivajuce XFCE

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ Systemove po?iadavky Ubuntu [online]. [Cit. 2011-01-15]. Dostupne online.
2. ↑ https://lists.ubuntu.com/archives/ubuntu-devel-announce/2007-April/000276.html
3. ↑ http://fridge.ubuntu.com/node/1099
4. ↑ https://lists.ubuntu.com/archives/ubuntu-devel/2008-February/025136.html
5. ↑ https://lists.ubuntu.com/archives/ubuntu-devel-announce/2008-September/000481.html
6. ↑ https://lists.ubuntu.com/archives/ubuntu-devel-announce/2009-February/000536.html

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Zoznam distribucii Linuxu

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Ubuntu
• Commons ponuka multimedialne subory na temu Ubuntu

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Oficialne zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Ubuntu domovska stranka
• Canonical Ltd domovska stranka (sponzor Ubuntu vyvoja)
• Oficialne Ubuntu linux fora

Neoficialne zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Neoficialna Ubuntu Uvodna priru?ka v angli?tine Archivovane 2009-01-07 na Wayback Machine
• Interview s Markom Shuttleworthom o Ubuntu