Suradnice
:
7°28′30″J
178°00′20″V
/
7,475°J 178,005556°V
/
-7.475; 178.005556
Atol
Funafuti
s vyzna?enym najva??im ostrovom
Fongafale
Mapa Tuvalu
Tuvalu
je ostrovny ?tat v
Tichom oceane
medzi
Havajom
a
Australiou
. Ostrovy, na ktorych sa nachadza, sa do roku
1976
ozna?ovali ako
Lagunove ostrovy
alebo ostrovy
Ellice
(Elliceove ostrovy).
Hlavne mesto je
Vaiaku
nachadzajuce sa na ostrove
Fongafale
, ktory je su?as?ou atolu
Funafuti
. Ten je v zahrani?nych a aj miestnych zdrojoch ozna?ovany ako hlavne mesto (capital). Tuvalu je po
Vatikane
po?tom obyvate?ov druhy najmen?i samostatny ?tat. Vzh?adom na nizku nadmorsku vy?ku, maximalne 5 metrov, ostrovy tvoriace tento ?tat su ohrozene stupanim morskej hladiny v buducnosti. Populacia ma mo?nos? evakuacie v nasledujucich dekadach na
Novy Zeland
alebo
Niue
, ktory je v?ak tie? ohrozovany stupanim morskej hladiny, a vykazuje ubytok populacie. ?al?ou mo?nou destinaciou na evakuaciu je
fid?ijsky
ostrov
Kioa
, ktory si u? Tuval?ania prenajimaju.
Lingvisti sa domnievaju, ?e osidlenie bolo pravdepodobne asi pred 2 000 rokmi, predov?etkym z ostrovov
Tokelau
a
Samoa
Polynezanmi.
Prvym europskym prieskumnikom bol Alvaro de Mendana de Neyra zo ?panielska. V rokoch
1567
/
68
sa plavil na zapad cez
Pacifik
, uvidel ostrov Nui a v tom ?ase ho nazval Isla de Jesus. V nasledujucom obdobi boli ostrovy Tuvalu objavene nahodou a ich objavitelia im nevenovali ?iadnu ?al?iu pozornos?. V roku
1819
objavil Ameri?an Arent de Peyster, kapitan britskej obchodnej lode, ostrov Funafuti a nazval ho Ellice Island na po?es? obchodnika a majite?a nakladu Edwarda Elliceho. Nazov Ellice Islands sa neskor za?al pou?iva? pre cely re?azec ostrovov.
V nasledujucich desa?ro?iach prichadzalo na Tuvalu ?oraz viac Europanov, najma kvoli lovu ve?ryb a obchodu s otrokmi. V 60. rokoch 19. storo?ia bolo 400 ?udi z Tuvalu deportovanych do
Peru
ako robotnici. ?al?ich odviezli na planta?e na okolite ostrovy. Mnoho obyvate?ov zomrelo aj na importovane choroby.
Christianizacia
za?ala v roku
1861
prvym misionarom na ostrovoch. Nemecka spolo?nos? J. C. Godeffroy & Sohn z
Hamburgu
nadviazala prve obchodne vz?ahy s obyvate?mi. V roku 1877 sa Tuvalu dostalo pod britsku spravu pod vtedaj?im nazvom Ellice Islands a v roku
1892
sa stalo su?as?ou britskeho protektoratu Gilbert a Ellice Islands. V roku
1915
sa ostrovy oficialne stali koloniou
Britskeho imperia
.
Po?as druhej svetovej vojny Japonci preskumali Tichomorie a? po
Kiribati
; Ameri?ania v?ak skor pristali na Tuvalu. Na ostrovoch
Funafuti
,
Nukufetau
a
Nanumea
vybudovali letiska a obranne bunkre. V?etky tri ostrovy Japonci zbombardovali, no bez va??ich ?kod. Po skon?eni vojny Briti opa? vytvorili koloniu Gilbert a Ellice Islands s Tuvalu a ostrovmi Kiribati, ktore dobyli Japonci.
V 50. rokoch 20. storo?ia bola
Niulakita
za?lenena do Tuvalu.
Pod britskou spravou bolo aktivne a pasivne
volebne pravo ?ien
zavedene
1. januara
1967
.
[1]
[2]
Toto pravo bolo potvrdene nezavislos?ou v roku
1978
.
V roku
1974
Briti planovali da? kolonii nezavislos? a nastoli? vlastnu vladu. Ale ?oskoro potom Tuvalu?ania presadzovali nezavislos?, aby neskon?ili pod spravou Kiribati. Briti iniciovali
referendum
, v ktorom 92 % obyvate?ov Tuvalu hlasovalo za to, aby ostrovy Tuvalu mali vlastny ?tat.
1. oktobra 1978 sa byvale Ellice Islands stali suverennym ?tatom s
parlamentnou monarchiou
a zarove? ?lenom Spolo?enstva narodov pod novym nazvom Tuvalu.
Tuvalu vstupil do
Organizacie Spojenych narodov
v roku
2000
.
Tuvalu je ?tvrta najmen?ia krajina na svete a ma ve?mi chudobnu podu. Pitna voda sa tu takmer nevyskytuje a poda je len ?a?ko pou?ite?na na po?nohospodarstvo.
Tuvalu ma prijemne tropicke podnebie, oby?ajne s malymi teplotnymi zmenami cez de? alebo noc s teplotou od 30 °C. Priemerne ro?ne zra?ky su dos? premenlive, va??inou v?ak minimalne 3 000 mm za rok.
Obyvate?stvo (11 636 ?udi v roku
2005
) je sustredene na osmich z deviatich
ostrovov
, z ktorych 5 su
atoly
.
Spravne oblasti z jedneho ostrova
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Najmen?i ostrov,
Niulakita
, bol neobyvany a? do presidlenia ?u?mi v roku
1949
. Preto nazov Tuvalu, ?o znamena ?osem stojacich spolu“, ?im odkazuje na povodnych osem ostrovov. Niulakita je stale pova?ovana za su?as?
Niutao
, i ke? je bli??ie k
Nukulaelae
.
Populaciu na Tuvalu tvori preva?ne polynezske etnikum. Okolo 97 % Tuval?anov je ?lenom Tuvalskej cirkvi, protestantskej kres?anskej cirkvi. Nabo?enstvo bolo zmie?ane s niektorymi prvkami povodneho nabo?enstva.
Tuval?inou hovori v podstate ka?dy, zatia? ?o
kiribat?inu
, jazyk
Kiribati
, pou?ivaju niektori ?udia z Nui.
Angli?tina
je tie? uradnym jazykom, v be?nej re?i sa v?ak nepou?iva.
Po?et obyvate?ov ostrova sa od roku
1980
viac ako zdvojnasobil. Tento silny popula?ny narast suvisi s devastaciou ostrovneho ?ivotneho prostredia.
Tradi?ny spolo?ensky system zohrava na Tuvalu stale vyznamnu ulohu. Ka?da rodina ma svoju vlastnu ulohu, alebo
?salanga“
, ktoru vykonava pre komunitu, ako napriklad rybarstvo, stavba domov alebo obrana. Tieto rodinne skusenosti sa dedia z otca na syna.
Tuvalska hudba je predov?etkym spata s tancom, z ktorych najznamej?ie su fatele, fakanu a fakaseasea, ktore sa pou?ivali na oslavu vladcov a ostatnych prominentnych osob.
Tradi?na hudba pred prichodom Europanov obsahovala basne predna?ane v serii monotonnych recitacii, av?ak tato tradicia u? zanikla, rovnako ako pracovne piesne spievane v krajine na podporu pracujucich mu?ov.
Tuvalu je kon?titu?nou monarchiou. Patri do spolo?enstva narodov a uznava kra?a
Karola III.
ako kra?a Tuvalu. Ta je zastupena generalnym guvernerom, ktory je menovany na pokyn premiera.
Miestny parlament alebo Fale I Fono ma 15 ?lenov a je voleny ka?de 4 roky. Jeho ?lenovia volia premiera, ktory je hlavou
parlamentu
. Niektori star?i maju neformalnu autoritu na lokalnej urovni.
Tuvalu ma vysoky import, preto?e na ostrovoch neexistuje ?iadna vyroba vzh?adom na nedostatok zdrojov a vody. Niektore morske produkty a kokos su exportovane, ale va??ina prijmov ?udi pochadza od rybarov. Okrem toho ?udia lovia ryby a zbieraju kokos pre vlastnu potrebu.
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Tuvalu
- ↑
'
New Parline: the IPU’s Open Data Platform (beta).'
[online]. [Cit. 2023-12-26].
Dostupne online.
Archivovane 2019-01-28 z
originalu.
- ↑
MART, Martin.
The Almanac of Women and Minorities in World Politics
. [s.l.] : Westview Press Boulder, Colorado, 2000. S. 390.