Trest smrti

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie

Trest smrti je pravoplatne zbavenie ?ivota, naj?astej?ie za obzvla?? zava?ne trestne ?iny . V ?esko-Slovensku bol zru?eny v roku 1990 .

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Cesare Beccaria , Dei delitti e delle pene

Trest smrti bol po tisicro?ia najvy??im trestom. Bol zakladnym prvkom represivnych systemov, trestom v pravom zmysle slova exemplarnym, ktory mal jedincov pokladanych za nenapravite?nych a nebezpe?nych definitivne vyradi? zo spolo?nosti. Na po?iatku bola pravdepodobne osobna pomsta. Zabitie pachate?a bolo moralnym a spravodlivym ?inom odplaty a zarukou udr?ania poriadku. S postupnym upev?ovanim, centralizaciou autority dochadzalo k ?oraz va??iemu obmedzovaniu sukromnej pomsty a toto pravo prinale?i dnes skoro vylu?ne ?tatu pretransformovane do podoby zakonneho trestu .

Starovek [ upravi? | upravi? zdroj ]

Trest smrti sa od najstar?ich ?ias pou?ival ako trest za ?iroke spektrum priestupkov. Aj v staroveku v?ak existoval ve?ky kontrast medzi jednotlivymi zakonnikmi. Egyptske, ?idovske, asyrske alebo babylonske sa vyzna?ovali najprisnej?imi trestami ? napriklad v tridsiatich ?tyroch trestnopravnych pripadoch ustanoveni Chammurapiho kodexu sa stereotypne opakuje bude usmrteny .

Trestne sankcie chetitskeho zakonnika su, aspo? pre slobodne obyvate?stvo, neoby?ajne mierne. A ?o je na ?om priam moderne: Rozli?uje, ?i vinnik spachal trestny ?in umyselne, alebo nie ? napriklad vra?da, t. j. usmrtenie ?loveka s vopred uva?enym umyslom sa tresta dvojnasobnym trestom ne? proste zabitie, ke? hre?i len ruka vinnikova .

Trest smrti v Biblii [ upravi? | upravi? zdroj ]

Odraz ?idovskeho pravneho myslenia v Biblii predpisuje trest smrti za vra?du a mnohe ine zlo?iny, vratane unosu. Na rozdiel od egyptskeho a babylonskeho prava nepostihoval trest smrti ani majetkove trestne ?iny ani hospodarske zlo?iny, zato v?ak stihal stratou ?ivota ka?dy va?ny priestupok proti posvatnemu zakonu ? modloslu?obnictvo, ruhanie ?i ?arodejnictvo ? ako aj sexualne vz?ahy ohrozujuce rodinnu a klanovu stabilitu.

?es? dni sa bude pracova?, ale siedmy de? je svaty de? sviato?neho odpo?inku Hospodinovho . Ka?dy, kto by pracoval v de? sviato?neho odpo?inku, musi by? vydany na smr?. ( Exodus 31, 15)

Trest smrti v starovekom Grecku [ upravi? | upravi? zdroj ]

V starom Grecku neexistovalo grecke pravo , ale iba osobitne prava ka?dej obce a rozvoj legislativy tykajucej sa najvy??ieho trestu zavisel od spolo?enskeho a politickeho vyvoja ka?dej z nich. Kym napriklad Ateny zverili popravu vinnika verejnej moci, v Macedonii bol vinnik vydany pribuznym obete, aby ho usmrtili tak, ako uznaju za vhodne.

Na tomto mieste je mo?ne uvies? tri osobitosti Atenskeho prava:

  1. Ochrana obce si vynucovala neuprosne opatrenia. Nielen ?e sa zrada trestala smr?ou. ale pomsta sa vz?ahovala aj na m?tvolu vinnika ? vyhodili ju za hranice mesta, jeho dom zrovnali so zemou a jeho meno napisali na st?p hanby na ve?nu pamiatku, vystrahu a poh?danie okoloiducich.
  2. Ateny uzakonili rozli?ovanie medzi umyselnou a neumyselnou vra?dou; smr?ou sa trestala len prva z nich. Tento rozdiel bol taky dole?ity, ?e vinnikov sudili rozli?ne sudne tribunaly. Ukladne vra?dy, travi?stvo a umyselne podpa?a?stvo sudil areopag , neumyselne vra?dy palladion . Ve?ka, pa?sto?lenna porota heliaia sudila zlo?iny spachane proti obci: Stal pred ?ou a odsudeny na smr? bol i  Sokrates .
  3. Napokon, prava greckych miest vratane atenskeho mali ?iroku ?kalu prostriedkov na odstup?ovanie prisnosti a potupnosti najvy??ieho trestu. Vymenova? mo?eme bolehlav, s?atie me?om, za?krtenie, zhodenie do jamy vrahov, upalenie, ukame?ovanie , utopenie, priviazanie k st?pu a palicovanie , pribitie k drevenemu kolu ?i upalenie na slabom ohni.

Trest smrti v starovekom Rime [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vyvin najvy??ieho trestu v rimskom prave vzbudzuje sustredeny zaujem historikov, pravnikov i sociologov.

V prvych storo?iach rimskej kultury bol trest smrti ? najma v?ak poprava ? nabo?enskym ?inom a pripominal obetny ritual. Tento hlboky nabo?ensky vplyv sa udr?iava e?te v Zakone Dvanastich tabu? ( Lex Duodecim Tabularum ) z roku 450 pred Kr. , ktory znamenal prechod od posvatneho prava k pravu svetskemu. Vyskytuje sa v ?om starobyle ustanovenie, pod?a ktoreho bol pachate?, vinny z neod?inite?neho skutku zasvateny bo?stvu, ktore urazil. Takyto homo sacer bol postaveny mimo zakona a ka?dy ob?an ho smel usmrti? ? stal sa vlastne obetinou.

Zakon Dvanastich tabu? tie? rozli?oval medzi umyselnym a neumyselnym skutkom, trest smrti ? na rozdiel od ostatnych civilizacii ? postihol len samotneho vinnika, nikdy nie jeho rodinu. Ani v starom Rime nebol vinnik vystaveny voli jedinca, ale na smr? ho mohol odsudi? len zhroma?deny ?ud ( provocatio ad populum ).

Po upevneni republiky sa v Rime prejavuje odpor k najvy??iemu rozsudku a napriek ve?kemu mno?stvu historickych prame?ov nenachadzame stopy po poprave ? toto potrestanie sa v tichosti vytratilo. Leges Corneliae ( 82 pred Kr.  ?  79 pred Kr. ) netrestali smr?ou ani nasilne zabitie, ani lupe? na verejnej ceste, za ktore sa ukladalo vyhnanstvo mimo Italie.

Tie? Pompeius ( Lex Pompeia ) inicioval zakon, odstra?ujuci trest smrti, ktory sa dovtedy ukladal vrahovi najbli??ich pribuznych, a nahradil ho zakazom poskytnu? jedlo a pristre?ie. Samotne sudne konanie viedlo k de facto zaniku najvy??ieho trestu: Ka?dy obvineny mal pravo osta? do?asne na slobode a teda vyhnu? sa o?akavanemu rozsudku utekom. Takto bol dobrovo?ny exil faktickou nahradou za smr? a Comices centuriates , poverene rie?enim doty?neho pripadu sa obmedzovali na potvrdenie vyhnanstva.

Cisarstvo, pravdepodobne z dovodu upevnenia moci, sa vratilo k najvy??iemu trestu. Trest smrti za vra?du najbli??ich pribuznych zru?eny Pompeiom bol znovu zavedeny cisarom Augustom. Zaviedla sa ne?utostna prisnos?, napriklad vo?i kres?anstvu, ktore sa previnilo proti tradi?nej moralke ( mos maiorum ) a malo za nasledok celu seriu nabo?enskych prenasledovani.

Tato prisnos? sa dodr?iavala ako v Zapadorimskej , tak aj vo Vychodorimskej ri?i. Ka?dy kto sa previnil proti ?ivotu inej osoby, man?elskemu zvazku, peniazom, lodnej doprave alebo proti nabo?enstvu ? capite punietur ? bude potrestany hrdelnym trestom. Vinnici mali v takomto pripade jedinu nadej: Panovnik, neobmedzeny vladca, mohol pou?i? prostriedok zvany indulgentia ? zmierni? alebo uplne zru?i? nasledky vyplyvajuce z vynesenia najvy??ieho trestu. Toto pravo udelenia milosti ?asom zaniklo a europskym panovnikom sa navratilo a? v 12. storo?i, po renesancii rimskeho prava.

Stredovek [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na prelome 12. a 13. storo?ia spochybnila sekta Valdenskych po prvy raz v dejinach samotny princip trestu smrti. Pod?a Valdusovych stupencov musi by? vra?da, aj legalna, absolutne zakazana. Valdenski abolicionisti na?li v textoch Stareho aj Noveho zakona zava?ne argumenty proti trestu smrti:

Nechcem smr? hrie?nika, ale aby sa obratil a ?il.
Milujte svojich nepriate?ov a robte dobre tym, ?o Vas nenavidia.

Taketo u?enie bolo v porovnani so v?eobecnym dobovym presved?enim nato?ko revolu?ne, ?e pape? Inocent III. na? odpovedal a odmietol ho tym, ?e im dal podpisa? spis, v ktorom by sa verejne zriekli svojich nazorov a vyznali vieru.

V stredovekych europskych krajinach mo?no objavi? dve v?eobecne ?rty, ktore charakterizovali zvyky spojene s trestom smrti.

  • Exemplarnos? ? legislativci aj sudcovia pevne verili v exemplarnos? trestu smrti: V?etky prostriedky sa mali pou?i? na to, aby odstra?ili osoby podliehajuce sudnej pravomoci od spachania zlo?inu. Ne?lo teda o napravu vinnika, ale o zastra?enie pripadneho delikventa.
  • Zava?nos? zlo?inov ? napriek ve?kym regionalnym odli?nostiam oby?aje vo v?eobecnosti postihovali najvy??im trestom pa? druhov zlo?inov
  1. Zabitie.
  2. Unos a znasilnenie.
  3. Krade?.
  4. Vyroba falo?nych pe?azi.
  5. Podpa?a?stvo .

V Anglicku okolo roku 1500 sa ude?oval trest smrti vylu?ne za naj?a??ie zlo?iny ? zradu, vra?du, lupe?, vlamanie, znasilnenie a podpa?a?stvo.

S nastupom absolutistickych monarchii sa nale?itosti verejneho poriadku dostali do pravomoci panovnika a zemepanske alebo mestske sudy postupne stracali pravo nad ?ivotom a smr?ou. Aby zaistili bezpe?nos? osob a majetkov proti narastajucej vlne pauperizmu, zavadzaju krali nemilosrdnu legislativu. Napriklad okolo roku 1800 anglicky parlament schvalil najvy??i trest za mno?stvo priestupkov a ka?doro?ne umierali stovky ?udi. Treba v?ak poveda?, ?e rozvoj poznania v oblasti trestneho prava viedol k presnej?iemu posudeniu osobnej zodpovednosti za zlo?iny.

Novovek ? boj za zru?enie trestu smrti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Reforma trestu smrti sa v Europe za?ala v pa?desiatych rokoch 18. storo?ia za podpory myslite?ov ako boli taliansky pravnik Cesare Bonesana markiz de Beccaria, francuzsky filozof Francois Voltaire a anglicky pravny reformator Jeremy Bentham .

Beccaria: O deliktoch a trestoch [ upravi? | upravi? zdroj ]

Za?ala sa vlastne vydanim Beccariovho pojednania O deliktoch a trestoch (tal. Dei delitti e delle pene ) v Livorne roku 1764 . Dielo po?adovalo uplne zru?enie trestu smrti a okam?ite sa stretlo s ve?kym uspechom. Beccaria pi?e:

Aby trest smrti nebol nasilim jednotlivca alebo skupiny proti ob?anovi, musi by? verejny, ulo?eny bez prie?ahov, pou?ity ako nudzove opatrenie, taky nizky, ako je to za danych okolnosti len mo?ne, umerny deliktu a pevne stanoveny zakonom.

V boji proti trestu smrti sa markiz Beccaria opieral o jednoduche a logicke uva?ovanie. Veril v Rousseauovu Spolo?ensku zmluvu , ale nevyvodil z nej tie iste zavery, ako jeho vzor: Zakony, vychadzajuce zo v?eobecnej vole su vlastne suhrnom ?elani jednotlivcov ? a komu by kedy napadlo da? inym pravo zabi? ho? A ke??e dobove zakony pokladali aj samovra?du za zlo?in, Beccaria dovodi, ?e ak ?lovek nema pravo naklada? so svojim vlastnym ?ivotom, nemohol toto pravo postupi? nikomu inemu, ani v podobe celej spolo?nosti. Otazky u?ito?nosti trestu smrti sa zhostil tvrdenim, ?e ani cele storo?ia praktikovania tohto exemplarneho trestu neodradzaju niektorych jednotlivcov, odhodlanych previni? sa proti pravidlam spolo?nosti.

Voltaire, ktory vo svojom Komentari k Beccariovmu pojednaniu zaujal zdr?anlivy postoj vo?i uplnemu zru?eniu trestu smrti sa v roku 1777 vo svojom diele Cena spravodlivosti a ?udskosti stoto?nil s tymto zru?enim. Ve?ki pravnici sice neprijali v?etky Beccariove zavery, ale pod?ahli ich vplyvu a ostro kritizovali zneu?ivanie trestu smrti.

Abolicionizmus 19. storo?ia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prva abolicionisticka kampa? markiza de Beccariu bola za?titena humanistickou filozofiou, ktora o?ila v 19. storo?i ? o sto rokov neskor. Abolicionizmus sa v?ak nestal literarnou debatou, ale hnutie nadobudalo konkretnu podobu. Okolo pa?desiatych rokov reformne snahy za?ali prina?a? prve plody. V roku 1845 bola v Spojenych ?tatoch zalo?ena Americka spolo?nos? za zru?enie trestu smrti a prvym ?tatom ktory odstranil trest smrti bol ?tat Michigan ( 1847 ). Prve krajiny ktore uplne odstranili najvy??i trest boli Venezuela ( 1853 ) a Portugalsko ( 1867 ).

Recidiva 20. storo?ia do roku 1945 [ upravi? | upravi? zdroj ]

Realne uspechy abolicionistickeho hnutia v 19. storo?i sa v ?ase pred druhou svetovou vojnou tykali jedine ?panielska , ktore zru?ilo najvy??i trest 8. septembra 1932 . V krajinach, kde si trest smrti ponechali (napr. Ve?ka Britania , Francuzsko ) po?et poprav mierne klesal. K navratu v?ak viedli jednak vojny a jednak nastolenie totalitnych diktatur. Cez vojnu narastal po?et prile?itostnych (vojenskych, mimoriadnych) sudov a do?lo k roz?ireniu po?tu zlo?inov trestanych najvy??im trestom. ?panielsko obnovilo tento trest 10. oktobra 1934 a Nemecko ho opa? za?alo ?iroko pou?iva?. Tak isto trestna politika Sovietskeho zvazu ilustrovala nachylnos? diktatur k tomuto prostriedku ? aj ke? sa nazyval vynimo?ne obranne opatrenie ?tatu pracujucich.

Medzinarodne zavazky po roku 1945 [ upravi? | upravi? zdroj ]

?iroky vyvin medzinarodnych vz?ahov po druhej svetovej vojne viedol k vyhlaseniam s celosvetovym alebo regionalnym dosahom, ktore sa priamo alebo nepriamo dotykaju problemu najvy??ieho trestu. Trest smrti sa stal predmetom medzinarodnej diskusie, najma na pode OSN . Ide o snahu vypracova? medzinarodne ?tandardy, ktore maju by? recipovane do narodnych legislativ signatarskych ?tatov a ktore sa opieraju o liberalne ponimanie postavenia jedinca a jeho vrodenych, nezastupite?nych a neod?ate?nych prav.

Medzinarodna charta ?udskych prav [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dominantne postavenie tu zaujima Medzinarodna charta ?udskych prav , ktora o danej problematike priamo pojednava. Tento dokument vlastne pozostava zo serie nieko?kych dokumentov, ktore sa dotykaju rozli?nych prav. Su to:

  • V?eobecna deklaracia ?udskych prav
  • Medzinarodna dohoda o ekonomickych, socialnych a kulturnych pravach
  • Medzinarodna dohoda o ob?ianskych a politickych pravach
  • Fakultativny protokol k medzinarodnej dohode o ob?ianskych a politickych pravach

Popravy v ?eskoslovensku [ upravi? | upravi? zdroj ]

?eska a Slovenska federativna republika zru?ila trest smrti novelou Trestneho zakona z 2. maja 1990. Novela, ktora nadobudla platnos? 1. juna 1990, zmenila najvy??i trest na od?atie slobody od 15 do 25 rokov a na do?ivotie . Do 50. rokov sa v byvalom ?eskoslovensku popravy vykonavali vo vazniciach v Prahe na Pankraci, v Brne, Bratislave, Ostrave, Uherskom Hradi?ti, Jihlave, Plzni, Litom??iciach a v Olomouci, potom u? len v Prahe a Bratislave. Od roku 1945 do roku 1989 bolo v ?eskoslovensku popravenych 1162 odsudenych. Posledna poprava v Prahe sa uskuto?nila 2. februara 1989 a v Bratislave 8. juna 1989. [1]

Poslednou ?enou, ktora bola popravena na uzemi ?eskoslovenska bola Olga Hepnarova . Poprava bola vykonana v Prahe na Pankraci 12. marca 1975 . Hepnarovu odsudili na smr? za masovu vra?du, ktoru vykonala v lete 1973 . Po?i?anym nakladnym autom vrazila do ?akajucich ?udi na elektri?kovej zastavke na Strossmayerovom namesti v pra?skych Hole?oviciach ; zabila 8 ?udi a mnohi boli zraneni. Po Hepnarovej smrti boli popravovani u? iba mu?i.

Poslednym mu?om, ktory v ?eskoslovensku zomrel na ?ibenici (a teda poslednym popravenym vobec) bol ?tefan Svitek , ktory bol odsudeny za mimoriadne brutalne vyvra?denie svojej rodiny (tehotna man?elka a dve dcery). Popraveny bol 8. juna 1989 v Bratislave .

Su?asny stav vo svete [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 2015 bolo na svete 96 krajin, ktore uplne, teda de iure aj de facto odstranili trest smrti zo svojich pravnych uprav pre v?etky trestne ?iny. Trest smrti v?ak dlh?ie ako 10 rokov nepraktikovalo ?al?ich 34 krajin a v 9 krajinach je povoleny len za zvla?tnych okolnosti. V 58 krajinach sa trest smrti pou?iva. [2]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. Odsudeni na do?ivotne tresty od?atia slobody. SME (Bratislava: Petit Press), 1997-09-20. Dostupne online [cit. 2020-05-14]. ISSN   1335-4418 .
  2. Death Penalty [online]. amnesty.org, [cit. 2017-11-28]. Dostupne online. (po anglicky)

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]