Trest smrti
je pravoplatne zbavenie ?ivota, naj?astej?ie za obzvla?? zava?ne
trestne ?iny
. V
?esko-Slovensku
bol zru?eny v roku
1990
.
Cesare Beccaria
,
Dei delitti e delle pene
Trest smrti bol po tisicro?ia najvy??im trestom. Bol zakladnym prvkom represivnych systemov, trestom v pravom zmysle slova exemplarnym, ktory mal jedincov pokladanych za nenapravite?nych a nebezpe?nych definitivne vyradi? zo spolo?nosti.
Na po?iatku bola pravdepodobne osobna pomsta. Zabitie pachate?a bolo moralnym a spravodlivym ?inom odplaty a zarukou udr?ania poriadku. S postupnym upev?ovanim, centralizaciou autority dochadzalo k ?oraz va??iemu obmedzovaniu sukromnej pomsty a toto pravo prinale?i dnes skoro vylu?ne
?tatu
pretransformovane do podoby
zakonneho
trestu
.
Trest smrti sa od najstar?ich ?ias pou?ival ako trest za ?iroke spektrum priestupkov. Aj v
staroveku
v?ak existoval ve?ky kontrast medzi jednotlivymi zakonnikmi.
Egyptske, ?idovske, asyrske alebo babylonske sa vyzna?ovali najprisnej?imi trestami ? napriklad v tridsiatich ?tyroch
trestnopravnych
pripadoch ustanoveni
Chammurapiho kodexu
sa stereotypne opakuje
bude usmrteny
.
Trestne sankcie chetitskeho zakonnika su, aspo? pre slobodne obyvate?stvo, neoby?ajne mierne. A ?o je na ?om priam moderne: Rozli?uje, ?i vinnik spachal trestny ?in umyselne, alebo nie ? napriklad vra?da, t. j. usmrtenie ?loveka s vopred uva?enym umyslom sa tresta dvojnasobnym trestom ne? proste zabitie, ke? hre?i len
ruka vinnikova
.
Odraz ?idovskeho pravneho myslenia v Biblii predpisuje trest smrti za vra?du a mnohe ine zlo?iny, vratane unosu. Na rozdiel od egyptskeho a babylonskeho prava nepostihoval trest smrti ani majetkove trestne ?iny ani hospodarske zlo?iny, zato v?ak stihal stratou ?ivota ka?dy va?ny priestupok proti posvatnemu zakonu ? modloslu?obnictvo, ruhanie ?i ?arodejnictvo ? ako aj
sexualne
vz?ahy ohrozujuce rodinnu a klanovu stabilitu.
- ?es? dni sa bude pracova?, ale siedmy de? je svaty de? sviato?neho odpo?inku
Hospodinovho
. Ka?dy, kto by pracoval v de? sviato?neho odpo?inku, musi by? vydany na smr?.
(
Exodus
31, 15)
V starom Grecku neexistovalo
grecke pravo
, ale iba osobitne prava ka?dej obce a rozvoj legislativy tykajucej sa najvy??ieho trestu zavisel od spolo?enskeho a politickeho vyvoja ka?dej z nich. Kym napriklad
Ateny
zverili popravu vinnika verejnej moci, v
Macedonii
bol vinnik vydany pribuznym obete, aby ho usmrtili tak, ako uznaju za vhodne.
Na tomto mieste je mo?ne uvies? tri osobitosti Atenskeho prava:
- Ochrana obce si vynucovala neuprosne opatrenia. Nielen ?e sa zrada trestala smr?ou. ale pomsta sa vz?ahovala aj na m?tvolu vinnika ? vyhodili ju za hranice mesta, jeho dom zrovnali so zemou a jeho meno napisali na st?p hanby na ve?nu pamiatku, vystrahu a poh?danie okoloiducich.
- Ateny uzakonili rozli?ovanie medzi umyselnou a neumyselnou vra?dou; smr?ou sa trestala len prva z nich. Tento rozdiel bol taky dole?ity, ?e vinnikov sudili rozli?ne sudne tribunaly. Ukladne vra?dy, travi?stvo a umyselne
podpa?a?stvo
sudil
areopag
, neumyselne vra?dy
palladion
. Ve?ka, pa?sto?lenna porota
heliaia
sudila zlo?iny spachane proti obci: Stal pred ?ou a odsudeny na smr? bol i
Sokrates
.
- Napokon, prava greckych miest vratane atenskeho mali ?iroku ?kalu prostriedkov na odstup?ovanie prisnosti a potupnosti najvy??ieho trestu. Vymenova? mo?eme bolehlav, s?atie me?om, za?krtenie, zhodenie do jamy vrahov, upalenie,
ukame?ovanie
, utopenie, priviazanie k st?pu a
palicovanie
, pribitie k drevenemu kolu ?i upalenie na slabom ohni.
Vyvin najvy??ieho trestu v
rimskom prave
vzbudzuje sustredeny zaujem historikov, pravnikov i sociologov.
V prvych storo?iach rimskej kultury bol trest smrti ? najma v?ak poprava ? nabo?enskym ?inom a pripominal obetny ritual. Tento hlboky nabo?ensky vplyv sa udr?iava e?te v
Zakone Dvanastich tabu?
(
Lex Duodecim Tabularum
) z roku
450 pred Kr.
, ktory znamenal prechod od posvatneho prava k pravu svetskemu. Vyskytuje sa v ?om starobyle ustanovenie, pod?a ktoreho bol pachate?, vinny z neod?inite?neho skutku zasvateny bo?stvu, ktore urazil. Takyto
homo sacer
bol postaveny mimo zakona a ka?dy ob?an ho smel usmrti? ? stal sa vlastne obetinou.
Zakon Dvanastich tabu? tie? rozli?oval medzi umyselnym a neumyselnym skutkom, trest smrti ? na rozdiel od ostatnych civilizacii ? postihol len samotneho vinnika, nikdy nie jeho rodinu. Ani v starom Rime nebol vinnik vystaveny voli jedinca, ale na smr? ho mohol odsudi? len zhroma?deny ?ud (
provocatio ad populum
).
Po upevneni republiky sa v Rime prejavuje odpor k najvy??iemu rozsudku a napriek ve?kemu mno?stvu historickych prame?ov nenachadzame stopy po poprave ? toto potrestanie sa v tichosti vytratilo.
Leges Corneliae
(
82 pred Kr.
?
79 pred Kr.
) netrestali smr?ou ani nasilne zabitie, ani lupe? na verejnej ceste, za ktore sa ukladalo vyhnanstvo mimo Italie.
Tie? Pompeius (
Lex Pompeia
) inicioval zakon, odstra?ujuci trest smrti, ktory sa dovtedy ukladal vrahovi najbli??ich pribuznych, a nahradil ho zakazom poskytnu? jedlo a pristre?ie. Samotne sudne konanie viedlo k
de facto
zaniku najvy??ieho trestu: Ka?dy obvineny mal pravo osta? do?asne na slobode a teda vyhnu? sa o?akavanemu rozsudku utekom. Takto bol dobrovo?ny exil faktickou nahradou za smr? a
Comices centuriates
, poverene rie?enim doty?neho pripadu sa obmedzovali na potvrdenie vyhnanstva.
Cisarstvo, pravdepodobne z dovodu upevnenia moci, sa vratilo k najvy??iemu trestu. Trest smrti za vra?du najbli??ich pribuznych zru?eny Pompeiom bol znovu zavedeny cisarom Augustom. Zaviedla sa ne?utostna prisnos?, napriklad vo?i kres?anstvu, ktore sa previnilo proti tradi?nej moralke (
mos maiorum
) a malo za nasledok celu seriu nabo?enskych prenasledovani.
Tato prisnos? sa dodr?iavala ako v
Zapadorimskej
, tak aj vo
Vychodorimskej
ri?i. Ka?dy kto sa previnil proti ?ivotu inej osoby, man?elskemu zvazku, peniazom, lodnej doprave alebo proti nabo?enstvu ?
capite punietur
? bude potrestany hrdelnym trestom. Vinnici mali v takomto pripade jedinu nadej: Panovnik, neobmedzeny vladca, mohol pou?i? prostriedok zvany
indulgentia
? zmierni? alebo uplne zru?i? nasledky vyplyvajuce z vynesenia najvy??ieho trestu. Toto pravo udelenia milosti ?asom zaniklo a europskym panovnikom sa navratilo a? v 12. storo?i, po renesancii rimskeho prava.
Na prelome 12. a 13. storo?ia spochybnila
sekta
Valdenskych
po prvy raz v dejinach samotny princip trestu smrti. Pod?a Valdusovych stupencov musi by? vra?da, aj legalna, absolutne zakazana. Valdenski abolicionisti na?li v textoch Stareho aj Noveho zakona zava?ne argumenty proti trestu smrti:
- Nechcem smr? hrie?nika, ale aby sa obratil a ?il.
- Milujte svojich nepriate?ov a robte dobre tym, ?o Vas nenavidia.
Taketo u?enie bolo v porovnani so v?eobecnym dobovym presved?enim nato?ko revolu?ne, ?e pape?
Inocent III.
na? odpovedal a odmietol ho tym, ?e im dal podpisa? spis, v ktorom by sa verejne zriekli svojich nazorov a vyznali vieru.
V stredovekych europskych krajinach mo?no objavi? dve v?eobecne ?rty, ktore charakterizovali zvyky spojene s trestom smrti.
- Exemplarnos? ? legislativci aj sudcovia pevne verili v exemplarnos? trestu smrti: V?etky prostriedky sa mali pou?i? na to, aby odstra?ili osoby podliehajuce sudnej pravomoci od spachania zlo?inu. Ne?lo teda o napravu vinnika, ale o zastra?enie pripadneho delikventa.
- Zava?nos? zlo?inov ? napriek ve?kym regionalnym odli?nostiam oby?aje vo v?eobecnosti postihovali najvy??im trestom pa? druhov zlo?inov
- Zabitie.
- Unos a znasilnenie.
- Krade?.
- Vyroba falo?nych pe?azi.
- Podpa?a?stvo
.
V Anglicku okolo roku 1500 sa ude?oval trest smrti vylu?ne za naj?a??ie zlo?iny ? zradu, vra?du, lupe?, vlamanie, znasilnenie a podpa?a?stvo.
S nastupom absolutistickych monarchii sa nale?itosti verejneho poriadku dostali do pravomoci panovnika a zemepanske alebo mestske sudy postupne stracali pravo nad ?ivotom a smr?ou. Aby zaistili bezpe?nos? osob a majetkov proti narastajucej vlne pauperizmu, zavadzaju krali nemilosrdnu legislativu. Napriklad okolo roku 1800 anglicky parlament schvalil najvy??i trest za mno?stvo priestupkov a ka?doro?ne umierali stovky ?udi. Treba v?ak poveda?, ?e rozvoj poznania v oblasti trestneho prava viedol k presnej?iemu posudeniu osobnej zodpovednosti za zlo?iny.
Novovek ? boj za zru?enie trestu smrti
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Reforma trestu smrti sa v Europe za?ala v pa?desiatych rokoch 18. storo?ia za podpory myslite?ov ako boli taliansky pravnik
Cesare Bonesana
markiz
de Beccaria, francuzsky
filozof
Francois Voltaire
a anglicky pravny reformator
Jeremy Bentham
.
Za?ala sa vlastne vydanim Beccariovho pojednania
O deliktoch a trestoch
(tal.
Dei delitti e delle pene
) v
Livorne
roku
1764
. Dielo po?adovalo uplne zru?enie trestu smrti a okam?ite sa stretlo s ve?kym uspechom. Beccaria pi?e:
- Aby trest smrti nebol nasilim jednotlivca alebo skupiny proti ob?anovi, musi by? verejny, ulo?eny bez prie?ahov, pou?ity ako nudzove opatrenie, taky nizky, ako je to za danych okolnosti len mo?ne, umerny deliktu a pevne stanoveny zakonom.
V boji proti trestu smrti sa markiz Beccaria opieral o jednoduche a logicke uva?ovanie. Veril v
Rousseauovu
Spolo?ensku zmluvu
, ale nevyvodil z nej tie iste zavery, ako jeho vzor:
Zakony, vychadzajuce zo v?eobecnej vole su vlastne suhrnom ?elani jednotlivcov ? a komu by kedy napadlo da? inym pravo zabi? ho?
A ke??e dobove zakony pokladali aj samovra?du za zlo?in, Beccaria dovodi, ?e
ak ?lovek nema pravo naklada? so svojim vlastnym ?ivotom, nemohol toto pravo postupi? nikomu inemu, ani v podobe celej spolo?nosti.
Otazky u?ito?nosti trestu smrti sa zhostil tvrdenim, ?e
ani cele storo?ia praktikovania tohto exemplarneho trestu neodradzaju niektorych jednotlivcov, odhodlanych previni? sa proti pravidlam spolo?nosti.
Voltaire, ktory vo svojom
Komentari
k Beccariovmu pojednaniu zaujal zdr?anlivy postoj vo?i uplnemu zru?eniu trestu smrti sa v roku
1777
vo svojom diele
Cena spravodlivosti a ?udskosti
stoto?nil s tymto zru?enim. Ve?ki pravnici sice neprijali v?etky Beccariove zavery, ale pod?ahli ich vplyvu a ostro kritizovali zneu?ivanie trestu smrti.
Prva abolicionisticka kampa? markiza de Beccariu bola za?titena
humanistickou
filozofiou, ktora o?ila v 19. storo?i ? o sto rokov neskor. Abolicionizmus sa v?ak nestal literarnou debatou, ale hnutie nadobudalo konkretnu podobu. Okolo pa?desiatych rokov reformne snahy za?ali prina?a? prve plody. V roku
1845
bola v
Spojenych ?tatoch
zalo?ena
Americka spolo?nos? za zru?enie trestu smrti
a prvym ?tatom ktory odstranil trest smrti bol ?tat
Michigan
(
1847
). Prve krajiny ktore uplne odstranili najvy??i trest boli
Venezuela
(
1853
) a
Portugalsko
(
1867
).
Recidiva 20. storo?ia do roku 1945
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Realne uspechy abolicionistickeho hnutia v 19. storo?i sa v ?ase pred
druhou svetovou vojnou
tykali jedine
?panielska
, ktore zru?ilo najvy??i trest
8. septembra
1932
. V krajinach, kde si trest smrti ponechali (napr.
Ve?ka Britania
,
Francuzsko
) po?et poprav mierne klesal. K navratu v?ak viedli jednak
vojny
a jednak nastolenie totalitnych diktatur. Cez vojnu narastal po?et prile?itostnych (vojenskych, mimoriadnych)
sudov
a do?lo k roz?ireniu po?tu zlo?inov trestanych najvy??im trestom. ?panielsko obnovilo tento trest
10. oktobra
1934
a
Nemecko
ho opa? za?alo ?iroko pou?iva?. Tak isto trestna politika
Sovietskeho zvazu
ilustrovala nachylnos? diktatur k tomuto prostriedku ? aj ke? sa nazyval
vynimo?ne obranne opatrenie ?tatu pracujucich.
Medzinarodne zavazky po roku 1945
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
?iroky vyvin medzinarodnych vz?ahov po druhej svetovej vojne viedol k vyhlaseniam s celosvetovym alebo regionalnym dosahom, ktore sa priamo alebo nepriamo dotykaju problemu najvy??ieho trestu. Trest smrti sa stal predmetom medzinarodnej diskusie, najma na pode
OSN
. Ide o snahu vypracova? medzinarodne ?tandardy, ktore maju by? recipovane do narodnych legislativ signatarskych ?tatov a ktore sa opieraju o liberalne ponimanie postavenia jedinca a jeho vrodenych, nezastupite?nych a neod?ate?nych prav.
Medzinarodna charta ?udskych prav
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Dominantne postavenie tu zaujima
Medzinarodna charta ?udskych prav
, ktora o danej problematike priamo pojednava. Tento dokument vlastne pozostava zo serie nieko?kych dokumentov, ktore sa dotykaju rozli?nych prav. Su to:
- V?eobecna deklaracia ?udskych prav
- Medzinarodna dohoda o ekonomickych, socialnych a kulturnych pravach
- Medzinarodna dohoda o ob?ianskych a politickych pravach
- Fakultativny protokol k medzinarodnej dohode o ob?ianskych a politickych pravach
?eska a Slovenska federativna republika zru?ila trest smrti novelou Trestneho zakona z 2. maja 1990. Novela, ktora nadobudla platnos? 1. juna 1990, zmenila najvy??i trest na od?atie slobody od 15 do 25 rokov a na
do?ivotie
. Do 50. rokov sa v byvalom ?eskoslovensku popravy vykonavali vo vazniciach v Prahe na Pankraci, v Brne, Bratislave, Ostrave, Uherskom Hradi?ti, Jihlave, Plzni, Litom??iciach a v Olomouci, potom u? len v Prahe a Bratislave. Od roku 1945 do roku 1989 bolo v ?eskoslovensku popravenych 1162 odsudenych. Posledna poprava v Prahe sa uskuto?nila 2. februara 1989 a v Bratislave 8. juna 1989.
[1]
Poslednou ?enou, ktora bola popravena na uzemi ?eskoslovenska bola
Olga Hepnarova
. Poprava bola vykonana v
Prahe
na
Pankraci
12. marca
1975
. Hepnarovu odsudili na smr? za masovu vra?du, ktoru vykonala v lete
1973
. Po?i?anym nakladnym autom vrazila do ?akajucich ?udi na elektri?kovej zastavke na Strossmayerovom namesti v pra?skych
Hole?oviciach
; zabila 8 ?udi a mnohi boli zraneni. Po Hepnarovej smrti boli popravovani u? iba mu?i.
Poslednym mu?om, ktory v ?eskoslovensku zomrel na ?ibenici (a teda poslednym popravenym vobec) bol
?tefan Svitek
, ktory bol odsudeny za mimoriadne brutalne vyvra?denie svojej rodiny (tehotna man?elka a dve dcery). Popraveny bol
8. juna
1989
v
Bratislave
.
V roku 2015 bolo na svete 96 krajin, ktore uplne, teda
de iure
aj
de facto
odstranili trest smrti zo svojich pravnych uprav pre v?etky trestne ?iny. Trest smrti v?ak dlh?ie ako 10 rokov nepraktikovalo ?al?ich 34 krajin a v 9 krajinach je povoleny len za zvla?tnych okolnosti. V 58 krajinach sa trest smrti pou?iva.
[2]
- ↑
Odsudeni na do?ivotne tresty od?atia slobody.
SME
(Bratislava: Petit Press), 1997-09-20.
Dostupne online
[cit. 2020-05-14].
ISSN
1335-4418
.
- ↑
Death Penalty
[online]. amnesty.org, [cit. 2017-11-28].
Dostupne online.
(po anglicky)
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Trest smrti