z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Transliteracia
(ine nazvy:
odborny/vedecky prepis, odborna/vedecka transkripcia
, zriedkavo
prepismenkovanie
) ma nieko?ko podobnych (ale odli?nych) definicii:
- definicie obmedzene na abecedne pismo (zoradene zhruba od naj?ir?ej definicie po naju??iu):
- Transliteracia je po pismenach uskuto??ovane ?pretlmo?enie” textov ?i slov, zapisanych jednym grafickym systemom, prostrednictvom ineho grafickeho systemu
[1]
.
- Transliteracia je graficky prepis cudzojazy?neho textu, nahradzujuci pismena jednej abecedy pismenami druhej abecedy bez prihliadnutia k fonetickej hodnote, tak?e je mo?ny spatny prepis.
[2]
- Transliteracia je prevod z jedneho grafickeho systemu do druheho, pri?om ka?demu pismenu jedneho grafickeho systemu zodpoveda v?dy pismeno druheho systemu (rovnake pismeno alebo spojenie pismen), tak?e je mo?ny aj jednoduchy spatny prevod do jazyka originalu.
[3]
Podobna definicia: Prepis z jedneho pisma do druheho, pri ktorom sa zachovava jednozna?nos? zapisu medzi pismenami obidvoch abecied.
[4]
- definicia zoh?ad?ujuca aj neabecedne pisma:
- Transliteracia je premena grafem jedneho pismoveho systemu na grafemy ineho pismoveho systemu.
[5]
- Transliteracia pre abecedne pisma (do ktorych autor nezara?uje slabi?ne pisma) je nahradzovanie znakov pisma P1 znakmi pisma P2 pod?a prira?ovacieho predpisu (tento predpis v idealnom pripade prira?uje ka?demu znaku z P1 jeden znak z P2, ale vyskytuju sa aj pripady, ?e sa digrafu z P1 priradi jeden znak z P2 alebo opa?ne alebo ?e znaku z P1 zodpoveda v istych kontextoch jeden znak z P2 a v inych kontextoch iny znak z P2). Transliteracia v ?ir?om zmysle sa vz?ahuje aj na neabecedne pisma; transliteracia neabecedneho pisma je prira?ovanie re?azca alfanumerickych znakov ku ka?demu znaku inputu.
[6]
Transliteracia je teda primarne orientovana na vizualnu stranku povodneho textu, kym
transkripcia
(v u??om zmysle) je orientovana na vyslovnos? (zvukovu) stranku povodneho textu (o porovnani transliteracie a transkripcie pozri aj
transkripcia (jazykoveda)
). Transliteracia mo?e zachytava? (a ?asto zachytava) aj foneticku hodnotu (vyslovnos?) povodnej grafemy, ale len do tej miery, aby sa tym neohrozil jej primarny cie? - poskytnu? primarne informaciu o tom, ake jednotlive grafemy obsahuje povodny text.
Na Slovensku sa naj?astej?ie sa stretavame s transliteraciou do
latinskeho pisma
.
- ↑
[1]
, podobne transliteracija in:
Bo??aja sovetskaja enciklopedija
http://slovari.yandex.ru/~%D0%BA%D0%BD%D0%B8%D0%B3%D0%B8/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%A2%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BB%D0%B8%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%86%D0%B8%D1%8F/
Archivovane
2011-12-26 na
Wayback Machine
,
http://encyclopedia2.thefreedictionary.com/transliteration
- ↑
transliterace. In:
Mala ?eskoslovenska encyklopedie
VI ?-?. 1. vyd. Praha: Academia, 1987. s. 269.
- ↑
prepis z ineho pisma. In:
MISTRIK, Jozef
, a kol.
Encyklopedia jazykovedy
. 1. vyd. Bratislava :
Obzor
, 1993. 513 s.
ISBN
80-215-0250-9
. S. 343.
- ↑
KRUPA, Viktor
;
GENZOR, Jozef
.
Pisma sveta
. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Mala moderna encyklopedia.)
ISBN
80-215-0011-5
. S. 340.
- ↑
Coulmas, F.: Writing Systems: An introduction to their linguistic analysis, 2003, str. 36
- ↑
http://www.christianlehmann.eu/ling/lg_system/schrift/Transkription.html