Tento ?lanok alebo jeho ?as? si vy?aduje upravu, aby zodpovedal vy??iemu ?tandardu kvality. Prosim, pozrite si stranky pomocnika , odporu?anie pre encyklopedicky ?tyl a ?lanok vhodne upravte .

Tibor Neubrunn
slovensky matematik
Narodenie	2. august 1929 Ve?ka Hradna , ?esko-Slovensko
Umrtie	21. november 1990 (61 rokov) Bratislava , ?esko-Slovensko
Biograficky portal

prof. RNDr. Tibor Neubrunn , DrSc. (* 2. august 1929 , Ve?ka Hradna ? † 21. november 1990 , Bratislava ) bol slovensky matematik .

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Narodil sa vo Ve?kej Hradnej, okres Tren?in. Po?as 2. svetovej vojny mal ?a?ke detstvo, ke? mu z rasovych pri?in nedovolili ani nav?tevova? ?kolu. To mohol a? po oslobodeni, kedy maturoval v roku 1950 na gymnaziu v Tren?ine . U? ako ?tudent dou?oval svojich kolegov matematiku . Bol v?estranne nadany a povodne chcel ?tudova? na vysokej ?kole jazyky. Na Prirodovedeckej fakulte Univerzity Komenskeho vy?tudoval matematiku. Promoval v roku 1954 .

Od roku 1953 posobil na Prirodovedeckej fakulte UK ako asistent, od roku 1965 ako docent . V roku 1980 pre?iel na novovytvorenu Matematicko-fyzikalnu fakultu UK a v tom istom roku sa stal profesorom . Hodnos? CSc . ziskal v roku 1964 , hodnos? DrSc v roku 1979 . V akademickom roku 1967 / 68 bol profesorom na univerzite v Bagdade a v rokoch 1972 / 73 a 1973/ 74 na univerzite v St. Salvadore v Brazilii .
Po navrate z Bagdadu viedol od r. 1969 Katedru matematickej analyzy a od roku 1979 Katedru teorie pravdepodobnosti a matematickej ?tatistiky. Medzitym, v akademickom roku 1971 / 72 bol prodekanom pre ?tudium popri zamestnani Prirodovedeckej fakulty UK.
Jeho rozsiahlu vedecku ?innos? dokumentuju 4 monografie a 56 vedeckych ?lankov, ktore publikoval samostatne, alebo v spolupraci s inymi autormi. Svoj talent spojeny s hu?evnatos?ou a odvahou prejavil aj pri ?tudiu novych matematickych disciplin, ktore sa predtym u nas nepestovali. Inicioval na Slovensku ?tudium kvantovych logik , pri?om neskor slovenska ?kola kvantovych logik dosiahla medzinarodne uznanie. Zalo?il tie? a viedol seminar z teorie multifunkcii . Dlhe roky pomahal prof. ?alatovi pri vedeni seminara z teorie realnych funkcii a zalo?il tradiciu letnych ?kol z teorie realnych funkcii, z ktorych sa stali vyznamne medzinarodne podujatia a konaju sa v pravidelnych dvojro?nych intervaloch dodnes. Vychoval 12 novych vedeckych pracovnikov, mal schopnos? zhroma?di? okolo seba ve?ku skupinu vedeckych pracovnikov a uspe?ne ich in?pirova? a povzbudzova?. Okrem realnych funkcii sa venoval najma teorii miery a jej aplikaciam.
Prof. Neubrunn patril k vyraznym pedagogickym osobnostiam na PFUK, resp. MFF UK. Zdroje jeho pedagogickych schopnosti treba h?ada? v odbornej erudovanosti, v sk?benosti vedeckej a pedagogickej ?innosti. Nikdy sa nechoval k ?tudentom povy?enecky, pristupoval k nim ako k mlad?im kolegom, trpezlivo s nimi komunikoval bez najmen?ieho naznaku ironie. Zanechal impozantne pedagogicke dielo pozostavajuce z 12 kni?nych publikacii a viacerych ?lankov. Bytostne miloval svoje povolanie u?ite?a a svoju profesiu. Tolerantnos?, ucta k nazoru druheho, skromnos?, intenzivna tu?ba po poznani, zmysel pre spravodlivos? a cely rad ?al?ich kladov vytvarali vo svojom vzajomnom posobeni pozoruhodnu osobnos?. Poslucha? v jeho pritomnosti okam?ite vytu?il spriaznenu du?u, priate?a, ktory spolu s nim ruka v ruke ide za poznanim. Jeho vyklad nezastra?oval, skor pripominal otvaranie dveri do nepoznanej a krasnej komnaty a bol v?dy spojeny so vznikom pocitu harmonie a krasna matematickych modelov a ?truktur. Vedel povzbudi? poslucha?a alebo kolegu vo chvili, ke? tento stracal istotu. V zlo?itych spolo?enskych situaciach sa dokazal u?inne zasta? svojich kolegov. Mal nespo?itate?ne mno?stvo vedeckych a vedecko-organiza?nych funkcii. Bol aj predsedom pobo?ky JSMF Bratislava I. ( 1975 ? 1978 ) a dlhe roky ?lenom Vedeckeho kolegia SAV pre matematiku. V roku 1981 sa stal Zaslu?ilym a v roku 1990 ?estnym ?lenom JSMF. ??im sa vyzna?uje du?a, ?i duch matematiky?“, pyta sa T. Neubrunn v jednom zo svojich poslednych ?lankov, publikovanych a? po jeho smrti a sam si odpoveda: ?...je to bezpochyby vychova ?loveka k tu?be po h?adani pravdy.“
Zomrel po dlhej, ?a?kej chorobe 21. novembra 1990 v Bratislave.

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Matematicky ustav SAV  – zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok. Vzh?adom na to, ?e tento zdroj e?te nema vyrie?ene autorske prava pod?a licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatia? vhodne prebera? ?lanky ozna?ene touto ?ablonou.