| Thutmose III. v
hieroglyfoch
|
| praenomen
alebo tronne meno
|
|
|
| nomen
alebo vlastne meno
|
|
|
Thutmose III.
(tronne meno:
Mencheperre
) bol
faraon
v
starovekom Egypte
. Patri do
18. dynastie
a bol v poradi ?iestym faraonom tejto dynastie. Vladol v rozmedzi pribli?ne
1479 pred Kr.
-
1425 pred Kr.
Thutmose III.
, ?adi?ova socha v muzeu v
Luxore
Bol to jeden z najva??ich dobyvate?ov v dejinach Egypta. Bol spomedzi kra?ov tohto mena najvyznamnej?i a pod?a historikov, ktori zamie?aju panovnicku slavu s dobyvate?skymi uspechmi, dokonca zo v?etkych kra?ov najva??i. Pritom sa na tron dostal len s ve?kymi ?a?kos?ami a ve?a nechybalo, aby sa na? vobec nedostal. Na napise v
Karnaku
je napisane, ?e po?as novoro?nych oslav sa pred Thutmosem zastavila barka a
Amonova
socha mu povedala, aby si sadol na miesto, ktore je vyhradene kra?ovi. Za tychto okolnosti
Hat?epsovet
uznala Thutmoseho za spolukra?a. Thutmose ?akal 22 rokov, kym sa stal plnopravnym vladcom. Po svojom nastupe na tron nechal odstrani? Hat?epsutine meno zo st?pov a chramov. Ale ak by sa chcel svojej tete skuto?ne pomsti?, dal by zni?i? chram v Der el- Bahri, ktory bol jej najva??im dielom. Je teda pravdepodobnej?ie, ?e chcel tymto sposobom iba udr?a? ?istu liniu synov Thutmosovcov bez jej preru?enia. Thutmose III. vyslal 17 vojnovych vyprav. V jeho ?asoch sa vojny viedli len v lete.
Nubiu
si podriadil a? po ?tvrty
katarakt
. Jeho vojvodcovia posunuli hranice na zapad za
Libyu
a s pomocou fenickeho lo?stva ovladli ju?ne pobre?ie
Cypru
. Nijaky skor?i ani neskor?i egyptsky kra?, ani
Senusret III.
alebo
Ramesse II.
, neovladol ri?u s takou ve?kou rozlohou. Na obsadenych uzemiach vybudoval pevnosti a oporne body so stalymi posadkami. Lojalnym vladcom odvadzal synov na vychovu do Egypta, ?im si zabezpe?oval ich vernos?, alebo si bral ich dcery za man?elky. Na upevnenie svojej moci pou?ival dary i hrozby. Thutmose III. sa nezapisal v?ak do dejin len vojnovymi vybojmi a organiza?nymi reformami, ale aj ve?kolepymi stavbami. Pochova? sa dal v najju?nej?om vybe?ku
Udolia kra?ov
, a to v neve?mi hlbokej hrobke so zlo?itym podorysom, ktoru objavil v roku
1898
francuzsky egyptolog V. Loret.
Venoval vystavbe chramu boha Amona v Karnaku viac usilia a prostriedkov ako v?etci jeho predchodcovia. Dodnes tam stoji ?as? jeho ?iesteho pylonu s ?geografickymi textami“ i zvy?ok siedmeho s jeho ?tyrmi kolosalnymi sochami. Zachovali sa tam aj trosky jeho ?sviato?nej dvorany“. V
Der el-Bahri
, na ?avom brehu
Nilu
, su pozostatky jeho zadu?neho chramu so stopami po viac ako stovke st?pov. Trosky chramov, ktore zalo?il, su tie? v Abyde, Kufte, v Dendere, Kom Ombe a inde. Najju?nej?i z tychto chramov, pomerne v dobrom stave, je a? za obratnikom Raka v nubijskej Armade. Zachovalo sa aj nieko?ko jeho obeliskov, jeden stoji pred Modrou me?itou v
Istanbule
, druhy na Leteranskom namesti v
Rime
, ?al?i na Viktoriinom nabre?i v
Londyne
a jeden a? na Manhattane v
New Yorku
. Thutmoseho III. pripomina mno?stvo vynikajucich soch roznych ve?kosti a z rozli?nych materialov. Medzi najlep?ie patri nad?ivotna
bridlicova
socha v
Egyptskom muzeu v Kahire
a
?ulova
socha v
Turine
, men?ia bridlicova socha v
Metropolitnom muzeu v New Yorku
a bridlicova hlava v
Britskom muzeu v Londyne
.
V Thutmoseho hrobke sa na?li dva
sarkofagy
, ktore su tam dodnes; jej steny kra?lia polychromovane reliefy, medzi ktorymi vynikaju texty z
Knihy m?tvych
. Zachovala sa aj jeho
mumia
; podarilo sa ju zachrani? z ruk lupi?ov su?asne s mumiami viacerych inych kra?ov zasluhou G. Maspera. Bola v zlom stave, hlavu mala oddelenu od tela, ruky a nohy polamane a obvazy nasiaknute olejom a ?ivicou prilepene k telu. Dnes je aj s rakvou a zachovanou ?as?ou jeho hrobovej vybavy v Egyptskom muzeu v
Kahire
.
- SP?H Ko?ice
Zdroj, z ktoreho (povodne) ?iasto?ne ?erpal tento ?lanok