Nosite? Nobelovej ceny
Thomas Stearns Eliot
(pseudonym
T. S. Eliot
) (*
26. september
1888
,
St. Louis
,
Missouri
,
USA
? †
4. januar
1965
,
Londyn
,
Spojene kra?ovstvo
)
[1]
bol britsky
basnik
,
esejista
a
dramatik
americkeho povodu, nosite?
Nobelovej ceny za literaturu
.
Narodil sa v prominentnej rodine Eliotovcov zo St. Louis v ?tate Missouri. Jeho otec, Henry Ware Eliot (
1843
–
1919
), bol uspe?ny podnikate? a istu dobu zastaval funkciu prezidenta a pokladnika spolo?nosti Hydraulic-Press Brick Company v St. Louis. Jeho matka, Charlotte Champe Stearnsova (
1843
–
1929
), pisala basne a pracovala ako socialna pracovni?ka. Ke? sa narodil, obaja jeho rodi?ia mali 44 rokov. Bol najmlad?i zo ?iestich deti, ?tyri sestry boli od neho star?ie o 11 a? 19, brat o 8 rokov. Krstne meno Thomas Stearns dostal po starom otcovi. Pribuzni a priatelia ho oslovovali Tom.
V rokoch
1898
a?
1905
nav?tevoval Smith Academy, chlap?ensku ?kolu, ktora slu?ila ako priprava na Washingtonovu univerzitu v St. Louis. Tu ?tudoval
latin?inu
,
gre?tinu
,
francuz?tinu
a
nem?inu
. Po skon?eni ?tudia mohol is? na Harvard, ale rodi?ia ho poslali na pripravny rok na Milton Academy, kde sa zoznamil so Scofieldom Thayerom, ktory neskor vydal jeho zbierku
The Waste Land
.
V rokoch
1906
a?
1909
?tudoval na
Harvarde
, kde ziskal titul
BA
a neskor
MA
. V tom ?ase pre?ital zbierku eseji
The Symbolist Movement in Literature
od Arthura Symonsa, kde sa, ako sam priznal, prvykrat stretol s menami ako
Laforgue
,
Rimbaud
a
Verlaine
. Po?as ?tudia sa spriatelil s
Conradom Aikenom
a niektore jeho basne vy?li v ?asopise Harvard Advocate. V ?kolskom roku 1910/11 ?il v
Pari?i
, ?tudoval na
Sorbonne
a cestoval po
Europe
. V roku
1911
sa vratil na Harvard ako doktorsky ?tudent filozofie. ?tudoval dielo
F. H. Bradleyho
,
budhizmus
a
indicku
filologiu. Aby mohol ?ita? nabo?enske texty, nau?il sa
sanskrit
a
pali
.
V roku
1914
ziskal ?tipendium na Merton College
Oxfordskej univerzity
. Skor, ako tam nastupil, nav?tivil
nemecke
mesto Marburg, kde sa chcel zu?astni? letneho kurzu
filozofie
, ale po vypuknuti
prvej svetovej vojny
odi?iel do
Londyna a
potom do
Oxfordu
. V decembri 1914 napisal Aikenovi: ?Od ?ien som ve?mi zavisly (myslim tym ?ensku spolo?nos?),“ a pos?a?oval sa, ?e e?te nema sexualne skusenosti. O necele ?tyri mesiace ho Thayer, ktory vtedy tie? ?tudoval na Oxforde, zoznamil s guvernantkou z
Cambridge
Vivienne Haigh-Woodovou. Eliotovi sa na Mertone nepa?ilo, preto sa rozhodol ?al?i rok v ?tudiu nepokra?ova? a
26. juna
1915
sa o?enil s Vivienne.
Po kratkej nav?teve pribuznych v
USA
sa vratil do Londyna, kde za?al pracova? ako u?ite? a predna?al napriklad na Birkbeck College Londynskej univerzity. Pokra?oval v praci na svojej dizertacii a na jar
1916
ju poslal na Harvard. Univerzita pracu prijala, ale Eliot titul PhD neziskal, preto?e sa osobne nedostavil na obhajobu. (V roku
1964
bola tato jeho dizertacia publikovana pod nazvom
Knowledge and Experience in the Philosophy of F. H. Bradley
.) Po?as ?tudia na vysokej ?kole boli Eliotovymi spolu?iakmi napriklad
George Santayana
,
Irving Babbitt
,
Henri Bergson
,
C. R. Lanman
,
Josiah Royce
,
Bertrand Russell
a
Harold Joachim
. Russell mal udajne s Vivienne pomer, ke? mladoman?elia Eliotovci byvali v jeho byte, ale tieto obvinenia sa nikdy nepotvrdili.
Po odchode z Mertonu pracoval Eliot ako u?ite? na Highgate School (kde u?il aj basnika
Johna Betjemana
) a neskor na Royal Grammar School v High Wycombe. Privyrabal si pisanim kni?nych recenzii a vyu?ovanim vo ve?ernej ?kole. V roku
1917
prijal miesto v Lloyds Bank, kde pracoval so zahrani?nymi u?tami. V auguste 1920 stretol na vylete do Pari?a v spolo?nosti Wyndhama Lewisa
Jamesa Joyca
, ktory mu najprv pripadal arogantny, ale ?oskoro sa stali priate?mi a Eliot ho nav?tevoval v?dy, ke? bol Pari?i. V roku
1925
odi?iel z Lloyds Bank a za?al pracova? pre vydavate?stvo Faber and Gwyer (neskor Faber and Faber), kde zostal a? do konca svojej kariery a stal sa riadite?om firmy.
29. juna
1927
sa Eliot stal
anglikanom
. V novembri toho isteho roku sa vzdal americkeho ob?ianstva a stal sa ob?anom
Spojeneho kra?ovstva
.
Ke? mu Harvardova univerzita ponukla miesto profesora na akademicky rok 1932/33, u? nejaky ?as zva?oval odlu?enie od svojej man?elky. Ponuku prijal, man?elku zanechal v Anglicku a po jeho navrate v roku
1933
sa man?elia oficialne odlu?ili. Medzi jeho odchodom do Ameriky v roku
1932
a jej smr?ou v roku
1947
sa Eliot s man?elkou stretol iba raz. Vivienne zomrela v psychiatrickej lie?ebni Northumberland House severne od Londyna, kde ju umiestnili v roku
1938
. Eliot, ktory bol stale jej man?elom, ju nikdy nenav?tivil.
V rokoch
1946
a?
1957
byval so svojim priate?om Johnom Davym Haywardom, ktory zbieral a archivoval Eliotovu tvorbu a nechaval sa oslovova? "spravca Eliotovho archivu". Zozbieral tie? Eliotove rane basne, ktore vy?li po jeho smrti pod nazvom
Poems Written in Early Youth
. Hayward si ponechal zbierku Eliotovej tvorby, aj ke? u? spolu nebyvali, a v roku
1965
ju odkazal King's College Cambridgeskej univerzity.
Eliotovo druhe man?elstvo bolo ??astne ale kratke.
10. januara
1957
sa o?enil s Esme Valerie Fletcherovou, s ktorou ho zoznamil Collin Brooks. Na rozdiel od svojho prveho man?elstva sa so svojou druhou man?elkou dobre poznal, preto?e od augusta 1949 mu robila sekretarku vo firme Faber and Faber. Ich soba?, tak ako Eliotov prvy, sa odohral v tajnosti. Svadba sa konala o ?tvr? na sedem rano a zu?astnili sa jej iba rodi?ia nevesty. Valerie bola od man?ela o 37 rokov mlad?ia a po jeho smrti sa venovala zachovavaniu jeho odkazu.
Zomrel
4. januara
1965
v Londyne na nasledky emfyzemu p?uc. Roky mal zdravotne problemy, ktore mu sposobovala kombinacia londynskeho vzduchu a silne faj?enie. ?asto ho trapila bronchitida a tachykardia. Jeho telo bolo spopolnene a jeho popol, pod?a jeho ?elania, umiestneny v kostole svateho Michala v East Coker, obci z ktorej jeho predkovia emigrovali do Ameriky.
Prve vyznamne basne ako je
Love song of J. Alfred Prufrock
alebo
Portrait of a Lady
poukazuju na unikatny sposob prace s jazykom, ktory je su?asne ve?mi tradi?ny (nadvazujuci na francuzskych
symbolistov
, to najlep?ie z britskej tradicie ? a to
romanticke
alebo al?betinske) a ve?mi moderny. Po?atim reality a duchovneho ?ivota v
monologu
alebo kaleidoskopickom
kubistickom
striedani roznych hlasov je zaradeny k
modernistom
a zarove? k
Stratenej generacii
. Je zara?ovany medzi autorov
imagizmu
.
Jeho najznamej?ia basnicka zbierka ?
The Waste Land
(Pusta zem, Pustina) je zlo?itou vypove?ou o dobe medzi vojnami a reakciou na
prvu svetovu vojnu
.
Jeho neskor?ie prace, hlavne v?ak
Four Quartets
, rozvijaju Eliotovu poetiku smerom k ve?mi zvla?tnemu mixu realizmu a metafyzi?na. Presne obrazy a ve?mi prepracovany sposob prace s ?itate?ovou mys?ou znamena ve?ky doraz na ?itate?ovu pozornos? a inteligenciu. Basne nie su jednoduche, vrstvy sa prelinaju, dopl?uju. Jeho naklonnos? ku kres?anstvu je zrejma v celom diele.
- 1917
?
Prufrock and Other Observations
- The Love Song of J. Alfred Prufrock
- 1920
?
Poems
- Gerontion
- Sweeney Among the Nightingales
- 1922
?
The Waste Land
- 1925
?
The Hollow Men
- 1927
/
1954
?
Ariel Poems
- 1927
?
The Journey of the Magi
- 1930
?
Ash Wednesday
- 1931
?
Coriolan
- 1939
?
Old Possum's Book of Practical Cats
- 1939
?
The Queen's Book of the Red Cross
, zbierka
- The Marching Song of the Pollicle Dogs
- Billy M'Caw: The Remarkable Parrot
- 1945
?
Four Quartets
- 1926
?
Sweeney Agonistes
- 1934
?
The Rock
- 1935
?
Murder in the Cathedral
- 1939
?
The Family Reunion
- 1949
?
The Cocktail Party
- 1953
?
The Confidential Clerk
- 1959
?
The Elder Statesman
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lankov
Thomas Stearns Eliot
na ?eskej Wikipedii a
Thomas Stearns Eliot
na anglickej Wikipedii.