Teoria poznania alebo gnozeologia (z gr. γν?σεισ ?  gnoseis , "poznanie" + λ?γο? ?  logos , "slovo") alebo epistemologia (z gr. επιστ?μη ?  episteme , "veda" + λ?γο? ?  logos , "slovo") alebo noetika je filozoficka disciplina (su?as? teoretickej filozofie), ktora sa zaobera nasledovnymi problemami:

• ?o je to poznanie?
• O ?o sa poznanie opiera a ako je ziskavane?
• Ake su mo?nosti a medze poznania?

Teoria poznania teda skuma poznanie z h?adiska jeho podmienok, mo?nosti a hranic. Stava sa k?u?ovou disciplinou novovekej filozofie.

Termin gnozeologia pou?ivala u? stredoveka scholastika vo vyzname scientia cognitionis in genere . ^[1] Pod?a Jana Letza je su?as?ou filozofie ?udskeho subjektu . ^[2]

Definicia poznania [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vymedzenie pojmu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Slova pozna? alebo vedie? pou?ivame v roznych vyznamoch: ^[3]

• oboznamenos? s miestom, ?lovekom, vecou a pod. (napr. ?Poznam Karola.“ alebo ?Poznam Londyn.“)
• identifikacia schopnosti alebo zru?nosti (napr. ?Viem plava?.“)
• identifikacia informacie (napr. ?Viem, ?e Zem nie je plocha.“)

Tento ?lanok sa zaobera tretim typom poznania, ktory vo v?eobecnosti mo?eme uvies? v tvare: ?Viem, ?e p “, kde p je vyrok ( angl. proposition), ktorym identifikujeme informaciu.

Poznanie ako zdovodnene pravdive presved?enie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tradi?ne sa poznanie definuje ako pravdive zdovodnene presved?enie. ^[4] Subjekt S vie, ?e vyrok (propozicia) p je pravdivy vtedy a len vtedy, ak su splnene nasledovne tri podmienky:

1. p je pravdive,
2. S veri, ?e p je pravdive,
3. viera S o pravdivosti p je zdovodnena.

Prva podmienka poukazuje na spatos? pravdy a poznania, ktoru ako prvy definoval Platon . ^[5] Ak toti? tvrdime, ?e mame o nie?om vedomos? a tuto vedomos? prezentujeme v tvare ?Viem, ?e p “ (?Viem, ?e v?era pr?alo.“ alebo ?Viem, ?e Mahatma Gandhi bol Ind“), zarove? tym hovorime, ?e p je pravdive.

Druha podmienka vyjadruje to, ?o subjektivne vnimame, ke? tvrdime, ?e o nie?om mame vedomos?: verime tomu.

Tretiu podmienku prijimame preto, aby sme vylu?ili pripady, v ktorych subjekt prijima vyrok p a veri mu, napriklad len z toho dovodu, ?e sa tak rozhodol. Takyto ?lovek by sice mal pravdivy nazor, ale intuitivne spravne citime, ?e nemo?eme poveda?, ?e by vedel (na rozdiel medzi pravdivym nazorom a poznanim zrejme ako prvy medzi filozofmi poukazal Parmenides ^[6] ).

Ako priklady ?al?ich definicii poznania mo?eme uvies? definiciu od A. J. Ayera (i) p je pravdive, ii) S si je isty, ?e p je pravdive a iii) S ma v relevantnom kontexte pravo by? si isty, ?e p je pravdive ^[7] ) a K. Lehrera (i) p je pravdive, ii) S akceptuje, ?e p je pravdive, iii) S ma uplne zdovodnenie akceptova?, ?e p je pravdive a iv) S ma uplne zdovodnenie akceptova?, ?e p nezavisle od akehoko?vek nepravdiveho tvrdenia ^[8] ).

Gettierov problem [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pozri hlavny ?lanok: Gettierov problem

V roku 1963 Edmund Gettier publikoval pracu, v ktorej spochybnil klasicku definiciu poznania ako pravdiveho zdovodneneho presved?enia. ^[9] Na nieko?kych stranach Gettier tvrdil, ?e existuju situacie, v ktorych presved?enie ?loveka mo?e by? pravdive a zdovodnene, predsa v?ak nemo?e by? ozna?ene ako poznanie. To znamena, ?e podmienky uvedene vy??ie su nevyhnutne, nie v?ak posta?ujuce na definovanie poznania.

Pod?a Gettiera teda existuju okolnosti, v ktorych ?lovek nema poznanie, aj ke? su v?etky tri podmienky splnene. Pre podporu svojho tvrdenia uviedol dva my?lienkove priklady, ktore su protiprikladmi vo?i klasickej definicii poznania. Jeden z prikladov hovori o dvoch mu?och (Smith a Jones), ktori o?akavaju vysledky svojho uchadzania sa o ur?itu pracovnu poziciu. Ka?dy z nich ma vo svojom vrecku desa? minci. Smith ma vynikajuce dovody veri? tomu, ?e pracu dostane Jones a vie, ?e Jones ma vo vrecku desa? minci (spo?ital ich). Z tohoto Smith odvodi, ?e pracu dostane ten, kto ma vo svojom vrecku desa? minci; nie je si v?ak vedomy, ?e on ma takisto desa? minci vo svojom vrecku. Pracu nakoniec dostane Smith.

Hoci ma Smith silne dovody pre to, aby veril, ?e pracu dostane Jones, mylil sa. Jeho presved?enie, ?e pracu dostane ten, kto ma vo svojom vrecku desa? minci je zdovodnene a aj pravdive. Pod?a Gettiera v?ak Smith nevie, ?e pracu dostane ten, kto ma vo svojom vrecku desa? minci, preto?e jeho presved?enie je ?pravdive v?aka po?tu minci, ktore ma vo svojom vrecku Smith, zatia? ?o Smith nevie, ko?ko minci ma vo svojom vrecku a zaklada svoje presved?enie (...) na mno?stve minci v Jonesovom vrecku, o ktorom nespravne veri, ?e on bude ten, kto pracu dostane.“ (pozri ^[9] s.122.) V takychto pripadoch ma sice subjekt svoje presved?enie zdovodnene, pravdivos? v?ak nadobuda len v?aka ??astiu.

Odozvy na Gettierov problem [ upravi? | upravi? zdroj ]

Odozvy na Gettierov problem boli rozne. Zvy?ajne boli pokusmi ponuknu? definiciu poznania inu ako klasicku a to pridanim ?tvrtej podmienky alebo sa pokusili vytvori? uplne novu kon?trukciu.

Nepritomnos? relevantnej nepravdy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vy??ie uvedeny Gettierov priklad mo?no analyticky zapisa? v tvare q vyplyva z p , kde q je vyrok ?Pracu dostane ten, kto ma vo svojom vrecku desa? minci“ a p je konjunkcia dvoch vyrokov ?Pracu dostane Jones“ a ?Jones ma vo svojom vrecku desa? minci“. Vyrok q nadobuda pravdivos? ??astim, ?o znamena, ?e jeho pravdivostna hodnota nie je ur?ena pravdivostnymi hodnotami konjunkcie vyrokov p , ke??e vyrok ?Pracu dostane Jones“ je nepravdivy. V definicii poznania teda sformulujeme ?tvrtu podmienku, pod?a ktorej presved?enie nesmie spo?iva? na inom nepravdivom presved?eni, ktore je relevantne v tom zmysle, ?e ur?uje pravdivostnu hodnotu odvodeneho presved?enia.

Nova definicia poznania v?ak nie je dobra, preto?e mo?no vytvori? protipriklad, v ktorom budu v?etky ?tyri podmienky splnene a ?lovek majuci taketo presved?enie stale nebude ma? poznanie. Uva?ujme o nasledovnej situacii: iste hodiny zastali v ?ase 11:56. O de? na to prechadzam okolo nich a nadobudnem presved?enie, ?e prave je 11:56. Je pravda, ?e je takyto ?as, preto?e nahodou sa stalo, ?e prave o takomto ?ase som sa ocitol pred stojacimi hodinami. Viem, ?e prave v tejto chvili je 11:56? Moje presved?enie je pravdive a zdovodnene a vyhovujuc ?tvrtej podmienke mam presved?enie, ?e hodiny zvy?ajne ukazuju spravny ?as (?o je pravda). Teda aj napriek tomu, ?e system mojich presved?eni neobsahuje relevantnu nepravdu, je o?ividne, ?e stale neviem, aky je ?as. Nova definicia poznania je teda nedostato?na alebo nespravna (priklad s hodinami je v ?lanku od Davida Truncellita ^[10] ).

Teorie zdovodnenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a ?tandardnej definicie poznania, zdovodnenie je nevyhnutnou podmienkou poznania. Teorie zdovodnenia analyzuju ?trukturu zdovodnenia; rozli?ujeme dve zakladne skupiny: internalisticke a externalisticke teorie zdovodnenia.

Internalisticke teorie zdovodnenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

• fundacionalizmus  ? v procese zdovod?ovania sa opierame o zakladne premisy, ktorych podstata je taka, ?e nepotrebuju by? zdovodnene ni?im inym, ako same sebou. Na zakladnych premisach alebo presved?eniach stoja v?etky ?al?ie presved?enia, ktore na to, aby boli zdovodnene, potrebuju ich oporu. Tradi?ne sa za zakladne presved?enia pova?uju perceptualne presved?enia. Fundacionalizmus predpoklada, ?e povaha zdovodnenia je linearna.
• koherentizmus  ? popiera existenciu zakladnych premis (presved?eni). Pod?a koheren?nej teorie je presved?enie uplne zdovodnene, ak koheruje so systemom presved?eni subjektu S, pri?om takyto system charakterizuje maximum explana?nej koherencie. Koherentizmus predpoklada, ?e povaha zdovodnenia je holisticka.

Externalisticke teorie zdovodnenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

• reliabilizmus

Poznamky a referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• FILIT ? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Stanford Encyclopedia of Philosophy