Talianske kra?ovstvo (ine nazvy: Italske kra?ovstvo , Kra?ovstvo Italie ; lat. Regnum Italiae alebo Regnum Italicum ) bol historicky ?tatny utvar v ?asti dne?neho Talianska v 9. ? 13./14. storo?i, de iure a? do roku 1806 . Bol priamym pokra?ovate?om Longobardskeho kra?ovstva .

Ako rok ?premeny” Longobardskeho kra?ovstva na Talianske kra?ovstvo sa uvadza bu? rok 774 , ke? sa stalo (vo?nou) su?as?ou Franskej ri?e (dobytie Karolom Ve?kym ), alebo a? roky 839/840 resp. 855, ke? panovnik ?udovit II. prvykrat pou?ival titul kra? Talianska popri dovtedaj?om titule vojvoda longobardsky.

Talianske kra?ovstvo de facto zaniklo v polovici 13. storo?ia (pripadne do konca 14. storo?ia premenou mestskych komun a cisarskych len na rodove panstva), formalne v?ak existovalo a? do zaniku Rimsko-nemeckej ri?e v roku 1806.

Talianske kra?ovstvo do konca stredoveku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Karol Ve?ky sa nechal sice korunova? longobardskou korunou, ale svojho syna Pipina vyhlasil v roku 781 za kra?a Talianska. Kra?ovstvo zahrnovalo va??inu Apeninskeho polostrova ( Benevento prijalo lenne zvazky). Vynimku tvoril Cirkevny ?tat , vratane Romagne a Pentapolisu , ?alej Benatsko a juh polostrova, ktory ovladala Byzancia . Po deleni Franskej ri?e roku 843 bolo Talianske kra?ovstvo su?as?ou stredneho udelu, po roku 880 ho ovladol Karol III. (abdikoval 887 ). V nasledujucom zapase vojvodu z Friaulu a Spoleta , do ktoreho zasahovali cudzie vplyvy aj vpady Starych Ma?arov a Arabov , Talianske kra?ovstvo zna?ne mocensky zoslablo a za vybojov Ottonov v dosledku toho prijalo lenny vz?ah k Rimskonemeckej ri?i , ke? zarove? do?lo aj k odtrhnutiu Friaulu. Oslabenie centralnej moci viedlo k rastu odstredivych tendencii jednotlivych ?asti, resp. k posilneniu cudzieho vplyvu (pape?ov v Toskansku , odtrhnutie Spoleta at?.). Oslabeny mocou cisara (a v dosledku toho aj lenneho vz?ahu k Rimskonemeckej ri?i) a vy?erpavajuci zapas medzi ghibelinmi a guelfmi viedly k osamostatneniu jednotlivych miest hlavne na severe Talianska ( Lombardska liga , Verona at?.), ?o znamenalo fakticky zanik Talianskeho kra?ovstva ako spravneho celku. Titul talianskeho kra?a sa v?ak pou?ival aj na?alej a buduci cisari sa nechali korunova? na talianskych kra?ov v Pavii .

Vladcovia do pripojenia k Rimsko-nemeckej ri?i ? dynastia Karolovcov (* = zarove? cisar):

• 844 / 855 ? 875 *) ?udovit II. , od 839/840 ako spoluvladca Lotara I.
• 875 ? 876 *) Karol II.
• 876 ? 880 Karloman
• 879 ? 887 *) Karol III. Tu?ny (koniec dynastie)

• 888 ? 924 *) Berengar I. Friaulsky , od 916 cisar
• 894 ? 896 Arnulf Korutansky
• 889 ? 894 Guido , vojvoda zo Spoleta (protikra?, 891 korunovany za cisara)
• 891 ? 894 Wido (protikra?)
• 894 ? 897 *) Lambert , vojvoda zo Spoleta
• 894 ? 898 ?udovit z Provence (protikra?, korunovany 892)
• 900 ? 905 *) ?udovit III. Slepy , od 901 cisar
• 922 ? 934 Rudolf II. Burgundsky (protikra?)
• 926 ? 945 Hugo z Arles (Provence)
• 926 ? 931 Eberhart Bavorsky
• 945 ? 950 Lothar II. z Provence (od 931 spoluvladca)
• 945 ? 964 Berengar II.
• 950 ? 964 Adalbert (spoluvladca)

Poznamka [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Honzak, Pe?enka, Stellner, Vl?kova - Evropa v prom?nach staleti, nakl. LIBRI, 1997