Tagged Image File Format
(skr.
TIFF
) je jeden zo
suborovych
formatov
pre ukladanie
rastrovej
po?ita?ovej grafiky
. Format TIFF tvori neoficialne ?tandard pre ukladanie snimok ur?enych pre
tla?
. TIFF je zlo?itej?i format oproti inym formatom pre ukladanie rastrovej grafiky. Tento format vytvorila v roku
1986
spolo?nos?
Aldus
. TIFF umo??uje ako jeden z mala grafickych formatov viacstranove subory a preto sa ?asto pou?iva napriklad pre ukladanie
faxov
prijatych pomocou po?ita?a a
ISDN
karty ?i
faxmodemove
karty.
Suslovie "Tagged Image File Format", alebo tie?, "Tag Image File Format", bolo pou?ivane ako podtitulok v niektorych predchadzajucich verziach ?pecifikacii formatu TIFF. Teraj?a ?pecifikacia TIFF formatu, TIFF 6.0, u? nijako nepripomina a nezmie?uje toto suslovie; nazov je teraz jednoducho len "TIFF".6.0.
TIFF bol povodne vytvoreny na sku?ku, za u?elom ziskania jednotneho formatu pre stolne
skenery
v polovici 80. rokov. Tento format mal by? zhodny pre va??inu naskenovanych obrazovych formatov, aby sa zamedzilo problemom s vyvojom formatov podliehajucich
autorskym pravam
roznych tvorcov. Sprvu bol TIFF iba binarnom obrazovym formatom; v tej dobe to bolo v?etko, ?o skenery mohli zatia? ponuknu?. Hne? ako sa skenery stali vykonnej?imi, a pama?
stolovych po?ita?ov
ove?a va??ie, TIFF sa rozrastal ako format ?iernobielych a potom aj farebnych obrazov.
TIFF je flexibilny a adaptabilny format. Mo?e nies? rozmanite obrazy a data v rade za sebou v?aka obsiahnutiu ?tagov“ v za?iatku suboru. Tagy mo?u nazna?ova? zakladnu stavbu obrazu, ako jeho ve?kos?, alebo mo?u definova? ako su vystavane data obrazu a ?i su vyu?ite mo?nosti premenlivej obrazovej
kompresie
. Napriklad, TIFF mo?e by? pou?ity ako obal pre
JPEG
a
RLE
komprimovane obrazy. TIFF subor mo?e tie? obsahova?
vektorovo
umiestneny
Clipping path
(osnovu, ktora ore?e ?i oramuje hlavny obraz). Schopnos? uklada? obrazove data v
bezstratovom
formate robi z TIFF suborov u?ito?nu metodu pre archivaciu obrazkov. Na rozdiel od ?tandardnych JPEG suborov, TIFF subory, vyu?ivajuce bezstratovu kompresiu (alebo uplne ?iadnu kompresiu), mo?u by? editovane a znovu ukladane bez utrpeni kompresnych strat. Ine vo?by suboru TIFF obsahuju viacnasobne vrstvy ?i stranky.
Aj ke? je to dnes u? ?iroko roz?ireny a prijaty ?tandard formatu, jeho roz?irovanie viedlo k problemom kompatibility. Pod?a ?pecifikacie TIFF maju programatori vo?nu ruku v ?pecifikaciach novych tagov a volieb, ale nie v?etky programy maju podporu pre v?etky tagy, ktore boli vytvorene. Ako vysledok sa najmen?im spolo?nym menovate?om ?oskoro stal takzvany ?Baseline TIFF“ (zakladny TIFF). Dnes obrovska va??ina TIFF suborov, a kod ktory ich ?ita, je zalo?ena na 32-bit CMYK ?i 24-bit RGB nekomprimovanom obraze.
?pecifikacia TIFF 6.0 definuje takzvany ?Baseline TIFF“ (zakladny TIFF), ktory by mali podporova? v?etky aplikacie pracujuce s TIFF. Ten okrem inych vlastnosti predpisuje tri povinne podporovane kompresne schemy: nekomprimovane obrazky, kompresiu Packbits a kompresiu CCITT Huffman RLE. Programy podporujuce len ?zakladne TIFF“ nemusia vo viac-stranovom TIFF subore (ktory obsahuje nieko?ko obrazkov) zobrazi? alebo umo?ni? upravova? ?iadny obrazok, okrem prveho. ?pecifikacia okrem ?zakladneho TIFF“ definuje tie? volite?ne vlastnosti nad ramec ?zakladneho TIFF“ formatu, ?alej roz?irenie ?pecifikacie ("TIFF extensions") a tie? mo?nosti doplnenia ?ubovo?nych ?sukromnych“ vlastnosti formatu (?Private tags“). Podpora vlastnosti TIFF nad ramec Baseline TIFF sa mo?e ve?mi li?i? medzi roznymi aplikaciami. Preto sa mo?e sta?, ?e obrazok pou?ivajuci vlastnosti nad ramec Baseline TIFF nebude mo?ne v niektorych programoch plnohodnotne zobrazi?. Va??ina aplikacii zvlada kompresie Packbits, CCITT Huffman RLE, ?iernobiele kompresie CCITT T.4 (zname ako fax group 3), kompresiu CCITT T.6 (fax group 4) a LZW.
TIFF ma mo?nos? vyu?iva?
LZW
kompresiu, bezstratovu datovu kompresnu techniku ??pre redukciu ve?kosti suboru. Do roku 2004 bolo vyu?itie tejto mo?nosti obmedzene, preto?e technika LZW bola predmetom nieko?kych patentov. Av?ak, tymto patentom u? skon?ila ich platnos?.
Ka?dy TIFF subor za?ina 2-
Bytovym
indikatorom
Bytoveho poradia
: ?II“ pre
little endian
a ?MM“ na
big endian
bytove radenia. Nasledujuce 2 Byty reprezentuju ?islo
42
. ?islo 42 bolo vybrane ?pre svoj hlboky filozoficky vyznam.“ ?itanie ?isla 42 je zavisle na Bytovom poradi indikovanom v prvych 2 Bytoch. ?itanie v?etkych slov, dvojslov, at?., V TIFF subore je zalo?ene na indikovanom Bytovom poradi.
TIFF format je ?tandardom pre dokumentove zobrazovanie a systemy dokumentovej spravy. V tomto prostredi je be?ne vyu?ivany s
CCITT
Group IV 2D kompresiou, ktora podporuje ?iernobiele (tie? nazyvane bizonalne ?i monochromaticke) obrazy. Vo ve?koobjemovych prostrediach su dokumenty typicky skenovane ?iernobielo (skor ako farebne ?i v odtie?och sivej) kvoli zachovaniu kapacity pamate. Priemerne naskenovanie strany formatu A4 zaberie 30 kilobytov (KB) dat v rozli?eni 200
ppi
a 50 KB dat v rozli?eni 300 ppi. 300 ppi je ove?a viac obvykle rozli?enie ako 200 ppi.
Preto?e TIFF format podporuje viacnasobnos? stranok, viacstrankove dokumenty mo?u by? ulo?ene ako jednotlive TIFF subory, skor ne? ako seria suborov pre ka?du naskenovanu stranu.
- Image File Header - hlavi?ka suboru
- Image File Directory - adresar suboru
- Bitmapove data
Ka?da datova ?truktura TIFF za?ina hlavi?kou zvanou TAG. Umiestnenie v?etkych polo?iek v subore sa mo?e meni? pod?a pou?iteho programu pre zapis TIFFu.
- Farebne rozli?enie
: 1 - 24bit
- Podporovane kompresne algoritmy: bez kompresie,
RLE
,
LZW
,
ZIP/DEFLATE
,
CCITT Group 3
a Group 4 (FAX), CCITT 1D (Modified Huffman),
JPEG
,
Packbits
, (ale tie? JBIG a mnoho ?al?ich)
- Max. ve?kos? bitmapy: 4294967295 x 4294967295
pixelov
- Mo?nos? ulo?i? viac obrazovych bitmap do jedneho suboru
- Podpora parametrov nad ramec Baseline TIFF nie je zaru?ena vo v?etkych be?ne dostupnych aplikaciach
Znamy taky pod ozna?enim
TIFF 6.0, Part 1: Baseline TIFF
- Podporovane kompresne algoritmy: bez kompresie, CCITT Group 3 1-Dimensional Modified Huffman RLE, PackBits
- Typy obrazkov: BiLevel (?ierno-biele), grayscale (stupne ?edi), palette-color, a RGB full-color.
- Nie je vy?adovana plna podpora pre viac bitmap v jednom subore; programy musia vo viac-strankovych TIFF suboroch zobrazi? alebo umo?ni? upravova? len tu prvu
- V?etky aplikacie dodr?ujuce ?pecifikaciu TIFF 6.0 musia podporova? minimalne Baseline TIFF
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Tagged Image File Format
na ?eskej Wikipedii.