Svit
je
mesto
na
Slovensku
v
okrese Poprad
. Je jednym z najmlad?ich na Slovensku. Zalo?il ho
Jan Antonin Ba?a
.
Le?i v severozapadnej ?asti
Spi?a
, 7 km zapadne od
Popradu
medzi
Vysokymi Tatrami
a
Kozimi chrbtami
na
rieke
Poprad
v
Popradskej kotline
. Obklopene je zo severu, zapadu aj juhu lesmi. Z vychodnej a severovychodnej strany le?ia okolo mesta polia.
Najvyznamnej?im vodnym tokom na uzemi mesta je rieka
Poprad
. Do nej sprava usti najprv rie?ka
Mlynica
(do nej na uzemi mesta e?te pravostranna
Lopu?na
a ?avostranny
Poto?ik
) a potom vychodne od mesta
Hagansky potok
.
Firma Ba?a zamy??ala postavi? v Batizovciach pod Tatrami ve?ku tovare? na vyrobu umeleho hodvabu. Bola by to druha tohto druhu na Slovensku po
Senici
, ktora zapasila s krizou. Tuto informaciu priniesli 18. decembra 1934
pra?ske
Halo noviny.
9. marca
1934
sa obecne zastupite?stvo
Ve?kej
rozhodlo, ?e odpreda firme
Ba?a
zo
Zlina
po?adovane pozemky na vystavbu novej
fabriky
. Ba?a odkupil od obce Ve?ka 101 katastralnych jutar a 58 siah pasienkov (cca 581 428 m²) za 250 000 K?. Ve?ka mala jedinu podmienku, a to aby sidlo firmy le?alo na velickych pozemkoch, aby firma zamestnavala preva?ne Veli?anov a aby nazov osady bol v?dy uvadzany ako ?as? Ve?kej. To sa nestalo a preto Veli?ania nieko?kokrat po?adovali, aby sa ?as? chotara, na ktorom bola postavena vyskumna stanica ozna?oval ?Ba?ova osada vo Ve?kej“ a aby ?elezni?na stanica v
Batizovciach
niesla nazov ?Ba?ove zavody Ve?ka“. U? o tri ty?dne neskor sa za?alo s vystavbou zavodu a 7. novembra
1935
informuje ?eskoslovenska tla?, ?e Ba?ova batizovska tovare? na umely hodvab sa pote?ite?ne vyvija. Bolo postavenych vy?e 40 rodinnych domov a tovare? zamestnavala u? 700 robotnikov.
29. januara
1937
sa obecne zastupite?stvo uznieslo na ozna?eni ?Obec Ve?ka ? Osada Svit (nazov nieslo mesto pod?a mena prveho Ba?ovho podniku na tomto mieste : S-lovenske VI-zkozove T-ovarne)“, ktore ostalo oficialnym ozna?enim Svitu a? do jeho osamostatnenia (pod?a inej verzie je nazov odvodeny od sto?eneho ov?ieho runa ? ?esky svitek), hoci samotny zavod stale pou?ival ozna?enie Batizovce. Od roku
1937
sa datuje aj pou?ivanie nazvu Svit pre novu osadu.
Va??ina dne?neho Svitu sa rozklada na pozemkoch kedysi patriacich do katastra
Ve?kej
, z men?ej ?asti aj
Batizoviec
,
Spi?skej Teplice
a
Lu?ivnej
.
S vystavbou mesta sa za?alo pod?a uzemneho planu
F.L. Gahuru
. Vo vystavbe sa malo pokra?ova? na severnej strane ?elezni?nej trate pod?a neskor?ich urbanistickych navrhov, ale z povodneho zameru zostalo len torzo ? ?elezni?na stanica s vitra?ou od akademickeho maliara
Vojtecha Sta?ika
. Neskor tu vyrastlo sidlisko nielen s fabrikou, ale aj s bytmi, obchodmi, spolo?enskymi miestnos?ami, slu?bami, ba aj s vlastnym hospodarstvom v blizkych Batizovciach. Rodinne domy vychadzaju z koncepcii su?a?e na zlinske byvanie z roku
1935
. Najskor sa postavili ?tandardne dvojdomy s plochymi strechami, neskor radove domy so ?ikmymi strechami a nakoniec poschodove bytove domy.
Osada sa postupne roz?irovala, pribudali nove domy pre robotnikov. Oficialne sa osada stale pova?ovala za koloniu Ve?kej, kde sidlil aj notariat, ale ako adresa pre kore?pondenciu sa pou?ivali Batizovce. Ako prve boli postavene elektrare? a vyskumna stanica, kde mali vysku?a? vyrobu umeleho hodvabu a kvalitu vody. ?asom pribudlo ?al?ich sedem domov.
Vo februari
1936
bola spustena vyroba. Roku
1937
bola spustena nova vyroba stri?e, r.
1938
vyroba celofanu a r.
1939
sa do Svitu pres?ahovala pan?ucharska vyroba z
Liptovskeho Mikula?a
.
1. jula
1936
bol zalo?eny dobrovo?ny hasi?sky zbor firmy Svit v Batizovciach.
Na vychod od tovarne sa za?alo s vystavbou obytnych domov pre robotnikov. Vybudoval sa tie? obchodny dom, obchody, ?kola (vyu?ba za?ala 1. 9.
1936
), na kraji mesta pribudli bitunok a udiare?.
14. novembra
1936
je vo Svite vybudovany prvy urad ?
?etnicka stanica
. Prvym narodenym Svitov?anom bol
Vladimir Rusnak
, narodeny 11. 9.
1936
.
Po vypuknuti
SNP
bolo vo Svite vyzbrojovacie stredisko dobrovo?nikov. Za?iatkom septembra
1944
viedli povstalci o mesto Svit tuhe boje s fa?istickymi nemeckymi jednotkami, uto?iacimi za podpory tankov a letectva. Svit bol oslobodeny 28. 1.
1945
.
Svit sa osamostatnil
4. juna
1946
. 1. 12.
1947
sa obyvatelia Svitu zi?li na vlakovej stanici, aby prvykrat privitali vlak, ktory nepri?iel do stanice Batizovce, ale do stanice Svit.
Chemosvit
a
Tatrasvit
do delimitacie v roku
1951
tvorili jeden celok Ba?ovych zavodov. Mesto sa postupne rozvijalo, pribudali vodojem, spolo?ensky dom, rybarsky dom, regulacia rieky
Poprad
, vystavba ?portovisk. Severne od Svitu vyrastla nova ?as? s rodinnymi domami, Podskalka (medzi ?u?mi nazyvana
Kanada
, pod?a kanadskych drevenych dom?ekov, ktore sa tu ako prve za?ali stava?).
30. maja
1962
osada dostala ?tatut mesta.
V su?asnosti pracuje v
priemysle
70 % aktivneho obyvate?stva mesta. Veducim odvetvim je chemicky priemysel zastupeny firmami Chemosvit, a.s., Tatrasvit, a.s. a Vyskumnym ustavom chemickych vlakien, a.s. Chemosvit sa zaobera vyrobou umelych vlakien potom foliami PE, BOPP a ich potla?ou (
flexotla?
,
h?bkotla?
) a Tatrasvit vyrobou bielizne a silonovych pan?uch. Menej vyznamny je potravinarsky priemysel (masokombinat, pekare?). Mesto ma pravidelny, mre?ovy
podorys
. V meste sidli okrem dvoch materskych, dvoch zakladnych ?kol aj Stredna odborna ?kola polytechnicka - Jana Antonina Ba?u.
[4]
Socha
Toma?a Ba?u
vo Svite
Budova Spolcentra vo Svite
V meste funguje folklorny subor Jano?ik (vznikol r.
1956
), Detsky folklorny subor Jano?i?ek (r.
1996
) a Mie?any spevacky zbor Laudamus (r.
1992
)
Erb mesta Svit
bol vytvoreny vytvarnikom panom ?tefanom Vartovnikom, rodakom zo Svitu. Heraldicky register pri ministerstve vnutra Slovenskej republiky ho zaregistroval d?a 22.11.1982 v tejto podobe:
V modrom ?tite pred striebornou siluetou troch tatranskych ?titov sa vinie modra stuha v tvare pismena "S"'
- (
http://ives.minv.sk/heraldreg/wp_detail.aspx?ID=2399
).
V parku v blizkosti autobusovej stanice je in?talovana socha -
Toma?a Ba?u
. Taktie? sa tam nachadza aj pomnik padlym vojakom
2. svetovej vojny
.Na zmodernizovanom namesti je nain?talova busta zakladate?a Svitu -
Jana Antonina Ba?u
Pod?a s?itania obyvate?stva v roku 2011, va??ina obyvate?ov je
rimskokatolickeho
vyznania (52,37%). ?al?ie percenta tvoria
evanjelici augsburgskeho vyznania
(7,53%) a
greckokatolici
(3,56%). Vo Svite ?iju tie?
ateisti
(20,28%),
pravoslavni
, veriaci inych cirkvi a tie? veriaci nezaregistrovanych cirkvi. Pri s?itani obyvate?stva 14,9% obyvate?stva neuviedlo svoje nabo?enstvo.
[5]
Farnos? sv. Jozefa robotnika Svit
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Farnos? sv. Jozefa robotnika vo Svite je rimskokatolicka farnos? spadajuca pod dekanat Poprad a Spi?sku diecezu. Hlavnym farskym chramom farnosti je Chram sv. Jozefa robotnika. Okrem neho spada pod spravu farnosti Svit aj chram sv. Cyrila a Metoda vo Svite-Podskalke. Su?asnym fararom je ThDr.?tefan Vitko, PhD., ktory v spolupraci s dvoma kaplanmi (Mgr. Vladimir Malec a Mgr. Gustav Botur) zabezpe?uje chod farnosti. V minulosti , od roku
1996
, bola farnos? spravovana Mgr. Janom ?uchranom a predtym PaedDr. Petrom Pitoniakom a Mons. Petrom Fidermakom, ktory sa podie?al na stavbe farskeho chramu.
Vo farnosti posobia reho?ne sestry Kongregacie Slu?obni?ok Najsvatej?ej Panny Marie Nepo?kvrnene po?atej, akolyti, organisti, lektori, mini?tranti a kostolnici. Diecezny biskup ka?doro?ne dekretom ustanovuje aj mimoriadnych ?rozdavate?ov“ sv. prijimania. Vo farnosti posobia mnohe nabo?enske spolky, najma Ru?encove bratstvo, Nabo?ne Bratstvo ?kapuliarske-Svaty ?kapuliar, modlitbove spolo?enstvo Timotheos, spevokoly Slnie?ko a Hviezdi?ky a mie?any spevacky zbor Laudamus.
Farnos? sv. apo?tolom rovnym Cyrila a Metoda Svit - Podskalka
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Greckokatolicku farnos? sv. Cyrila a Metoda spravuje otec Marek Ka?ata. Liturgia prebieha v kaplnke sv. Cyrila a Metoda vo Svite, ktora je su?as?ou chramu sv. Jozefa robotnika. V su?asnosti prebiehaju stavebne prace na novej greckokatolickej farskej budove v blizkosti kostola a domu smutku.
Cirkevny zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Svit
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Cirkevny zbor u? dlhe roky spravuje d.p,farar Daniel Midriak. Slu?by Bo?ie sa pravidelne slu?ia v chrame Bo?om. Cirkevny zbor patri do Tatranskeho senioratu a teda do Vychodneho di?triktu ECAV.
Rimskokatolicky kostol sv. Jozefa robotnika
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Chram sv. Jozefa robotnika je hlavnym farskym kostolom farnosti sv. Jozefa robotnika vo Svite. Jeho stavba sa za?ala v roku 1990 a dokon?ena bola v roku 1991. Kostol konsekroval d?a 6.7.1991 Jozef Kardinal Tomko. Zakladny kame? posvatil sv. Jan Pavol II osobne pri jeho prvej nav?teve Slovenskej republiky. Cely chram bol postaveny svojpomocne veriacimi zo Svitu a okolia. Najva??iu zasluhu na vybudovani chramu mal Mons. Peter Fidermak. Hlavnym projektantom bol Ing.Arch. Marian Sitar?ik. Stavba kostola si vy?adovala ve?ke finan?ne i materialne naklady. Pomohli ine farnosti, pravidelne organizovane zbierky a vystupenia mlade?nickeho zboru TatraSong pod vedenim Petra Jureka. V su?asnosti je to treti najva??i kostol v dieceze Spi? (prvy je Katedrala sv. Martina v Sp. Kapitule a druhy je Konkatedrala Sedembolestnej P. Marie v Poprade).
Rimskokatolicky kostol sv. Cyrila a Metoda
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Meste?ko Svit pod hrebe?mi
Tatier
V juhovychodnej ?asti mesta v minulosti nazyvanej Sidlisko ?A“ sa nachadza
plavare?
s 25 m
bazenom
(h?bka 120 ? 180 cm, teplota vody 27 °C) a detskym bazenom 9 x 9 m (40 ? 80 cm, 30 °C) s parnou
saunou
, posil?ov?ou, masa?ami a sa?ovymi kupe?ami.
V juhozapadnej ?asti mesta le?i
Lopu?na dolina
, kde je vybudovane moderne ly?iarske stredisko. Ly?iarske vleky su po oboch stranach hrebe?a, nachadza sa tam hotel Lopu?na Dolina (stredisko
Chemosvit
) a chata (stredisko SkiTatry-
Tatrasvit
). Zjazdovky maju umele zasne?ovanie aj umele osvetlenie pre no?ne ly?ovanie, taktie? sa tu nachadza U-rampa pre
snowboardistov
. Samotne stredisko, ozna?ovane ako Svit ? Lopu?na dolina, v?ak le?i v katastralnom uzemi obce
Lu?ivna
.
Baba
(205 ha), ochrana vzacnych rastlinnych a ?ivo?i?nych spolo?enstiev na
dolomitickom
podklade. Vyskyt mnohych
reliktov
. Prirodna rezervacia sa nachadza v tesnej blizkosti mesta Svit
[6]
.Kozi Kame? 1 255 m n. m. ? europske rozvodie ?ierneho a Baltskeho mora.
V katastri mesta Svit sa nachadzaju tri jazera nazyvane aj Bagroviska. Tie postupne prechadzaju premenou na oddychovu zonu. Na ich premene spolupracuje mesto Svit s ob?ianskym zdru?enim Svitski rybari.
[7]
Najzasadnej?ou zmenou prejde Svitske
pstruhove
jazero le?iace pred dia?nicou D1 v smere od Svitu do Batizoviec. Ju?ny a zapadny breh jazera bude ur?eny na rekreaciu, severny a vychodny breh zase pre ?portovy rybolov. ?al?ia vodna plocha poslu?i na rybolov
kaprov
a do najmen?ieho jazera nasadili
sumce
.
[8]
Na brehu rieky
Poprad
od zapadnej ?asti mesta (z Lopu?nej doliny) je vybudovany chodnik po celej d??ke mesta (od roku
1994
), ktory je na napojeny (od roku
2004
) na novovybudovany cyklisticky chodnik a? do mesta
Poprad
(cca 9 km).Vo vychodnej ?asti mesta, hne? ved?a chodnika sa nachadza Studni?ka ? zdroj kvalitnej pitnej vody. Naro?nej?i cyklisti mo?u pokra?ova? ?alej do Lopu?nej doliny, cez ktoru sa asfaltovymi a po?nymi cestami dostanu bu? do
?u?avy
alebo opa?nym smerom do
Spi?skej Teplice
, pripadne do
Hornadskej kotliny
? do
Vikartoviec
.Vyborne podmienky aj pre horsku cyklistiku, ktora tu ma dlhu tradiciu.
Na
inline
kor?u?ovanie je mo?ne vyu?i? cyklisticky chodnik veduci po brehu rieky
Poprad
medzi Svitom a
Popradom
, ?alej pokra?ujuci po celej d??ke mesta a poza priemyselnu zonu (popod les). Taktie? pri hoteli
Mlados?
je vybudovany maly skatepark s malou U-rampou a zopar preka?kami.
Medzi pravidelne podujatia patri ka?doro?ny ?KODA HORAL MTB MARATHON. Kona sa v
auguste
a najnaro?nej?ia trasa vedie cez
Spi?sku Teplicu
a
Spi?ske Bystre
na
Kra?ovu ho?u
, odtia? do
Liptovskej Tepli?ky
,
?u?avy
a cez Lopu?nu dolinu do Svitu.
Budova pri vstupe do spolo?nosti Chemosvit
Mesto Svit le?i na medzinarodnej ceste
E 50
. Zo Svitu cez
Batizovce
a
Gerlachov
vedie cesta do
Tatranskej Polianky
vo
Vysokych Tatrach
. V meste sa nachadza
?elezni?na stanica
, ktorou prechadza nim ?elezni?na tra?
?ilina ? Ko?ice
. Na stanici stoja len osobne vlaky a nakladne vlaky. Najva??im zamestnavate?om vo Svite je spolo?nos?
Chemosvit
aj spolu so svojimi dcerskymi spolo?nos?ami.
Zakladne ?koly
su na Komenskeho ulici a na Mierovej ulici. Od roku 2017 zakladna ?kola na Mierovej ulici sa spojila so ZU?-Zakladna umelecka ?kola(Spojena ?kola Mierova) 1. 7.
2005
vznikla vo Svite spojenim Stredneho odborneho u?ili??a SOU-textilneho, SOU-chemickeho a Strednej priemyselnej ?koly ? Stredna odborna ?kola. Strednej priemyselnej ?kole od 1. septembra 2018 bol prideleny aj privlastok ?polytechnicka“. Po novom teda ?kola nesie oficialny nazov "Stredna odborna ?kola polytechnicka J. A. Ba?u“. Sukromna Zakladna umelecka ?kola Fantazia sidli na Ulici Komenskeho. V meste funguju aj dve materske ?koly, prva mestska na Mierovej ulici (povy?e spojene ?koly) a cirkevna materska ?kola Gianny Beretty Mollovej, so sidlom v ramci farskej budovy.
- ↑
Registre obnovenej evidencie pozemkov
[online]. Bratislava: UGKK SR, [cit. 2011-12-31].
Dostupne online.
- ↑
Po?et obyvate?ov pod?a pohlavia ? obce (ro?ne)
[online]. Bratislava: ?tatisticky urad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10].
Dostupne online.
- ↑
Vo?by do organov samospravy obci 2022 : Zoznam zvolenych starostov
[online]. Bratislava: ?tatisticky urad SR, 2022-10-30.
Dostupne online.
- ↑
Stredna odborna ?kola polytechnicka Jana Antonina Ba?u
[online]. [Cit. 2018-08-28].
Dostupne online.
- ↑
SODB 2011
[online]. census2011.statistics.sk, [cit. 2019-03-24].
Dostupne online.
- ↑
Svit. In:
Zoznam osobitne chranenych ?asti prirody SR
[online]. Banska Bystrica: ?tatna ochrana prirody SR.
Dostupne online.
- ↑
NEMEC, Marek. Bagroviska vo Svite sa menia na jazera, v ka?dom budu ine ryby.
Aktuality.sk
, 2021-05-08.
Dostupne online
.
- ↑
Svitske sumcove jazero.
svitskejazera.sk
, 2022-01-01.
Dostupne online
.
- Dulla M., Luka? M.: Architektura Slovenska v 20.storo?i, vydavate?stvo Slovart, Bratislava, 2002
- Slov.ustav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prirody: Supis pamiatok R-?,
vydavate?stvo OBZOR
, Bratislava, 1969
- Slov.ustav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prirody: Supis pamiatok A-J, vydavate?stvo OBZOR, Bratislava, 1967
- encyklopedicky ?asopis: PYRAMIDA, august 1985, ro?nik XV
- oficialna web stranka mesta Svit