Suradnice : 48°08′30″S 17°06′30″V  /  48,1417°S 17,1082°V  / 48.1417; 17.1082

Svie?kova manifestacia alebo Svie?kova demon?tracia alebo Bratislavsky ve?ky piatok bola pokojna manifestacia ob?anov za nabo?enske a ob?ianske prava a slobody v socialistickom ?esko-Slovensku , ktora sa odohrala 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom namesti v Bratislave . Je dnes s odstupom ?asu pova?ovana za jedno z najdole?itej?ich vystupeni ob?anov a veriacich proti komunistickemu re?imu v ?esko-Slovensku. Tato manifestacia bola najvyznamnej?ou aktivitou tajnej cirkvi v komunistickom ?esko-Slovensku.

Svie?kova manifestacia vznikla z podnetu veriacich, ktori ?iadali dodr?iavanie ob?ianskych prav v ?esko-Slovensku pre v?etkych ob?anov ? veriacich aj neveriacich. Kvalitou ob?ianskeho odporu, ?irkou zaberu po?iadaviek, odvahou vzoprie? sa totalitnej moci a realnym utrpenim ju mo?no pova?ova? za systemovy za?iatok definitivneho padu komunistickej totality na Slovensku, ku ktoremu do?lo po 17. novembri 1989 . Zasahom Verejnej bezpe?nosti (vtedaj?ej policie) a ?tatnej bezpe?nosti (vtedaj?ia tajna slu?ba) proti Svie?kovej manifestacii boli hrubo zasiahnute ob?ianske prava a slobody a najma sloboda zhroma??ovania, zaru?ena Ustavou ?SSR z roku 1960 . Bol poru?eny aj Medzinarodny pakt o ob?ianskych a politickych pravach, ktory ?SSR prijala v roku 1976 a tie? boli poru?ene zavery helsinskeho Zavere?neho aktu KBSE z roku 1975 a Zavere?neho dokumentu naslednej madridskej konferencie z roku 1983 .

Postoj komunistickeho re?imu k cirkvi [ upravi? | upravi? zdroj ]

Totalitny komunisticky re?im hne? po svojom nastupe k moci v roku 1948 postupne vytla?al zo spolo?nosti v?etko, ?o neslu?ilo jeho ideologii. Cirkevna politika ?tatu bola v 50. rokoch koncipovana v duchu stalinistickych metod, ideovej intolerancie a nasilia. Tvrde zakroky re?imu boli namierene hlavne proti katolickej cirkvi , najpo?etnej?ej cirkvi v ?tate. Boli zru?ene v?etky rehole, v?etky seminare okrem jedneho, v?etky nabo?enske spolky a in?titucie, zastavene boli desiatky ?asopisov okrem dvoch prisne kontrolovanych. Biskupi boli uvazneni, k?azi boli pod kontrolou komunistickych cirkevnych tajomnikov. Do vazenia sa dostalo aj mno?stvo k?azov a radovych veriacich. Vykonavanie k?azskeho povolania bolo podmienene tzv. ??tatnym suhlasom“, ktory bol k?azom svojvo?ne odoberany a tym bolo k?azom znemo??ovane vykonava? ich povolanie. Dokonca aj oby?ajne slu?enie om?e v sukromi bez ?tatneho suhlasu bolo trestnym ?inom. Na veriacich sa robil ustavi?ny natlak, boli trvale ?a?kosti s vyu?ovanim nabo?enstva, evidovane boli krsty, soba?e, pohreby, ba aj u?as? na bohoslu?bach. Veriaci ob?ania mali problemy kvoli svojmu nabo?enskemu presved?eniu v zamestnani a nemohli zastava? dole?itej?ie miesta. Komunisticky re?im si dal obzvla?? zale?a? na ?kolstve s cie?om vychova? novu generaciu presved?enych ateistov. Marxisticko-leninsky ateisticky svetonazor sa vyu?oval na v?etkych typoch ?kol ako jedina spravna ideologia, nabo?enske presved?enie bolo ozna?ovane za ?nevedecke“ a ?tmarske“, vhodne tak akurat pre stare babky a nie pre moderneho ?loveka. ?Vysporiadanie s nabo?enskou otazkou“, ako ozna?oval re?im fakt, ?e ob?an nebol veriaci, sa stalo aj dole?itym kriteriom pri prijimani ?tudentov na vysoke ?koly. Ve?a mladych ?udi nemohlo ?tudova? kvoli tomu, ?e ?neboli vysporiadani“. ?tatna moc iniciovala aj zriadenie zdru?enia katolickych k?azov Pacem in terris , ktore bolo kontrolovane ?tatom a malo slu?i? ako ?klin“ medzi k?azmi a ich predstavenymi biskupmi a Svatou Stolicou . Zdru?enie fungovalo napriek tomu, ?e bolo Svatou Stolicou oficialne zakazane.

Tajna cirkev [ upravi? | upravi? zdroj ]

Napriek ve?kym re?trikciam zo strany ?tatnej moci, alebo prave v?aka tomu, vznikala postupne v ?esko-Slovensku hlavne v katolickej cirkvi tzv. tajna, alebo podzemna cirkev, ozna?ovana re?imom terminom nelegalne cirkevne ?truktury . Tvorili ju k?azi, ktorym ?tat nedal suhlas na vykonavanie k?azskeho povolania, tajne vysvateni k?azi a veriaci laici. Najznamej?im z nich bol Jan Chryzostom Korec , ktory bol tajne vysvateny za biskupa v roku 1951 . Veriaci laici si vytvarali nabo?enske kru?ky, ktore sa pravidelne stretavali v bytoch, spolo?ne sa modlili a ?itali Svate pismo . Ke??e vydavanie nabo?enskej literatury bolo a? na male vynimky zakazane, nabo?enska literatura bola vydavana formou tzv. samizdatov , ilegalne vydavanych textov rozmno?ovanych na kopirovacich strojoch.

Vidite?ne prejavy obrodenia kres?anstva [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pu? na moravsky Velehrad [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pu? na Velehrad sa konala 6. ? 7. jula 1985 na 1100. vyro?ie smrti sv. Metoda . Zu?astnilo sa na nej do 200 tisic ?udi. Napriek tomu, ?e ?tatne organy v spolupraci s Pacem in terris sa sna?ili aby tato pu? vyznela ako manifestacia mieroveho vlastenectva a dobreho stavu nabo?enskeho ?ivota v ?SSR, putnici spontanne kriticky reagovali na potla?anie nabo?enskej slobody a cirkevneho ?ivota. Na puti bol pritomny aj pra?sky kardinal Franti?ek Toma?ek , ktory zo?al ve?ky aplauz.

List Jana Chryzostoma Korca Rudemu pravu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tajne vysvateny biskup Jan Chryzostom Korec napisal 30. oktobra 1987 rozsiahly list novinam Rude pravo , v ktorom zosumarizoval prenasledovanie cirkvi v ?esko-Slovensku za predo?lych 40 rokov. Tento list samozrejme v Rudom prave nikdy nebol uverejneny, ale stovky jeho kopii kolovali po Slovensku a v spolo?enskom vedomi bolo citi? suhlas s jeho textom.

Pohreb biskupa Juliusa Gabri?a [ upravi? | upravi? zdroj ]

V novembri 1987 zomrel apo?tolsky administrator Trnavskej arcidiecezy Mons. Julius Gabri? , ktory dokazal v medziach mo?neho odolava? tlaku komunistickeho re?imu a sna?il sa o maximalne mo?ny rozvoj nabo?enskeho ?ivota. Jeho pohreb 18. novembra 1987 sa stal tichou demon?traciou veriacich za nabo?ensku slobodu. Na pohrebe sa zu?astnilo pribli?ne 15 tisic ?udi, arcibiskup Silvestrini z Vatikanu, emeritny viedensky arcibiskup, kardinal Franz Konig a tie? pra?sky kardinal Franti?ek Toma?ek. Pape? Jan Pavol II. zosnulemu udelil titul arcibiskup. E?te pred pohrebom konzultori Trnavskej diecezy zvolili za administratora diecezy dekana farnosti Sere? Jana Sokola . Kym ?tatne organy s vo?bou nesuhlasili, Vatikan ju uznal.

Aktivity laickeho apo?tolatu [ upravi? | upravi? zdroj ]

?al?imi aktivitami, vedenymi najma laickym apo?tolatom , v ktorom sa anga?ovali napr. Franti?ek Miklo?ko , Vladimir Jukl a Silvester Kr?mery , bolo tajne nabo?enske vzdelavanie, tajne duchovne cvi?enia, mlade?nicke akcie na zachranu kulturnych sakralnych pamiatok, tla?, pa?ovanie a distribucia nabo?enskej literatury a tie? nieko?kotisicove pute na Mariansku horu v Levo?i , do Turzovky , Marianky a 15. septembra na sviatok Sedembolestnej Panny Marie ? Patronky Slovenska do ?a?tina . Na ve?ku ne?ubos? ?tatnej moci, u?as? na pu?ach napriek ich monitorovaniu ?tatnou bezpe?nos?ou neustale vzrastala a ?o bolo zvla?? pre re?im znepokojujuce, vzrastala u?as? mladych ?udi, ktori travili na pu?ach ?asto celu noc modlenim a spevom nabo?enskych piesni.

Podpisova akcia za nabo?enske slobody [ upravi? | upravi? zdroj ]

29. novembra 1987 vznikla a ve?mi rychlo sa roz?irila podpisova akcia, iniciovana niektorymi moravskymi laikmi, za nabo?enske slobody s 31 po?iadavkami s nazvom: Podnety katolikov k rie?eniu situacie veriacich ob?anov v ?SSR . Akciu odsuhlasil kardinal Franti?ek Toma?ek. Podpisa? sa pod tieto po?iadavky vy?adovalo riadnu davku ob?ianskej odvahy, preto?e okrem podpisu bolo potrebne uvies? aj plne meno a adresu. Napriek tomu mala podpisova akcia ne?akany uspech, ke? sa pod ?u podpisalo viac ako pol miliona ?udi, z toho a? 291 tisic podpisov bolo zo Slovenska. Tato podpisova akcia sa stala jednym zo silnych in?pira?nych zdrojov my?lienky verejneho pokojneho vystupenia veriacich prave za prava, po?adovane touto podpisovou akciou.

Priprava svie?kovej manifestacie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prvotna my?lienka na konanie protestov vznikla v septembri 1987, ke? za?al vykonny podpredseda Svetoveho kongresu Slovakov Marian ??astny organizova? na 25. marca 1988 protestne zhroma?denia pred zastupite?skymi uradmi ?SSR vo svete za dodr?iavanie nabo?enskych prav a slobod v ?SSR. Spravu o tom poslal tajne (zabalenu v ?okolade Milka ) po svojej svokre aj Janovi ?arnogurskemu , jednemu zo slovenskych katolickych disidentov . ^[1] Predstavitelia tajnej cirkvi na Slovensku sa rozhodli pripoji? k tejto akcii formou kratkeho (30-minutoveho) pokojneho zhroma?denia so svie?kami v rukach. Medzi organizatorov patrili Franti?ek Miklo?ko , Jan ?arnogursky , Rudolf Fiby , Vladimir Jukl , Silvester Kr?mery , Ladislav Strom?ek , Eugen Valovi? , Jozef Roman , Peter Murdza a Vladimir ?urikovi? . Od svojho zameru neustupili ani potom, ke? akcia zahrani?nych Slovakov zlyhala.

Organizovanie manifestacie sa pripravovalo striktne v sulade so vtedaj?imi platnymi predpismi, pod?a ktorych sta?ilo manifestaciu ohlasi?. Po dohode s ostatnymi F. Miklo?ko 10. marca 1988 listom adresovanym Obvodnemu narodnemu vyboru (ObNV) Bratislava I oficialne ohlasil uskuto?nenie polhodinoveho verejneho zhroma?denia ob?anov na Hviezdoslavovom namesti s nasledovnym programom: "ticha manifestacia ob?anov za menovanie katolickych biskupov pre uprazdnene diecezy na Slovensku pod?a rozhodnutia Svateho otca , za uplnu nabo?ensku slobodu v ?eskoslovensku a za uplne dodr?iavanie ob?ianskych prav v ?eskoslovensku“. ^[2] Organizatori v snahe nakloni? si urady u? v oznameni nazna?ili, ?e pojde o tichu demon?traciu bez prejavov a politickych hesiel ^[3] a "u?astnici zhroma?denia vyjadria svoj suhlas s jeho programom dr?anim horiacich svie?ok“. ^[2]

Sprava o chystanej manifestacii sa po Slovensku ?irila ustne, prostrednictvom Radia Vatikan , rozhlasovych stanic Hlas Ameriky a Slobodna Europa a tie? amaterskymi plagatikmi a letakmi.

Zakaz manifestacie a protiopatrenia re?imu [ upravi? | upravi? zdroj ]

O ty?de? po podani oznamenia prichadza Miklo?kovi rozhodnutie (ObNV) Bratislava I o tom, ?e manifestacia sa zakazuje. Ako dovod bolo uvedene, ?e organizatori nedoka?u zabezpe?i? verejny poriadok. Miklo?ko sa proti rozhodnutiu odvolal 21. marca na celomestsky narodny vybor (Narodny vybor hl. mesta SSR Bratislavy - vtedaj?iu bratislavsku radnicu), ale o tri dni (24.3), v predve?er manifestacie, bolo jeho odvolanie oficialne zamietnute. ^[3]

Vladnuci komunisticky re?im bol rozhodnuty za ?iadnych okolnosti nepripusti? konanie zhroma?denia. Cely priebeh protiopatreni bol priamo riadeny UV KSS a priebe?ne bol o v?etkych opatreniach informovany aj UV KS? . Predsednictvo UV KSS zriadilo politicku komisiu, ktora sledovala a riadila aktivity proti zhroma?deniu a zasah proti nemu. ?lenmi tejto komisie boli:

• Gejza ?lapka , veduci tajomnik MV KSS Bratislava, tajomnik UV KSS a ?len Predsednictva UV KSS
• Miroslav Valek , minister kultury SSR a ?len Predsednictva UV KSS
• ?tefan Lazar , minister vnutra SSR
• Ladislav Sadovsky , veduci oddelenia ?tatnej administrativy UV KSS
• Vincent Ma?ovsky , namestnik ministra kultury SSR a riadite? odboru pre veci cirkevne
• ?tefan Mikula, na?elnik Spravy ZNB hlavneho mesta Bratislavy a Zapadoslovenskeho kraja
• Ladislav Horak , zastupca na?elnika Spravy ZNB hl. mesta Bratislavy a Zapadoslovenskeho kraja
• Pavol Kova? , namestnik primatora NV hl. mesta SSR Bratislavy
• Alojz Lorenc , namestnik ministra vnutra ?SSR a ?ef ?tatnej bezpe?nosti
• Jan ?veda , veduci oddelenia UV KSS
• Igor ?korica , veduci oddelenia UV KSS

Priebeh udalosti pred manifestaciou [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 15. marec  ? minister vnutra ?SSR Vratislav Vajnar vydal suhlas s vyhlasenim mimoriadnej bezpe?nostnej akcie na potla?enie zhroma?denia.
• 16. marec  ?  ?tefan Mikula schvalil plan mimoriadnych bezpe?nostnych opatreni na uzemi Bratislavy, napriek tomu, ?e ObNV Bratislava I o mo?nosti kona? zhroma?denie e?te nerozhodol. Plan obsahoval tri alternativy, v?etky mali charakter nasilneho potla?enia.
• 16. marec ? konalo sa zasadnutie Zboru ordinarov Slovenska (najvy??i organ katolickej cirkvi na Slovensku), ktore pod?a re?imovych zdrojov manifestaciu odsudilo. Naopak niektori ordinari tvrdili, ?e sa sice ohlasenim manifestacie zaoberali, ale vyjadrili sa, ?e ide o zale?itos? ob?anov vo?i ?tatnej sprave a do toho cirkevne autority nemaju dovod zasahova?.
• 17. marec  ? ObNV Bratislava I listom zakazal konanie manifestacie s odovodnenim, ?e organizatori nedoka?u zabezpe?i? verejny poriadok
• 21. marec ? Franti?ek Miklo?ko zaslal list narodnemu vyboru, v ktorom sa odvolal proti zakazu manifestacie a dovodil, ?e organizatori verejny poriadok zabezpe?i? doka?u. O de? neskor dostal prokuratorsku vystrahu, aby nepokra?oval v priprave manifestacie.
• 23. marec  ? ?tatna televizia poskytla priestor vo svojom vysielani ThDr. ?tefanovi Zareczkemu , ktory sa za zdru?enie katolickych duchovnych Pacem in terris od manifestacie di?tancoval a vyzval ?udi, aby sa na nej nezu?astnili.
• 24. marec  ? odvolanie Franti?ka Miklo?ka bolo oficialne zamietnute Narodnym vyborom hl. mesta SSR Bratislavy. ^[4] Doru?ene mu bolo 25. marca, ke? u? bol zaisteny na stanici Verejnej bezpe?nosti.
• 24. marec ? rozbehla sa priprava mimoriadnych bezpe?nostnych opatreni na tvrde potla?enie zhroma?denia. Ratalo sa aj s krviprelievanim a zranenymi, preto Ustav narodneho zdravia Bratislavy mal zabezpe?i? mimoriadne smeny, dostatok krvnych konzerv a lo?ok. Do uplnej pohotovosti boli uvedene jednotky VB nielen z Bratislavy, ale i Pohotovostny utvar VB pre SSR v Pezinku a podobne aj prislu?nici ?tB.
• 24. marec ? v Bratislave boli na 25. marca vyhlasene ?kolske prazdniny. ?tudenti boli informovani o priprave proti?tatnej akcie a boli dorazne varovani pred u?as?ou na nej. Mimobratislavskym ?tudentom bolo odporu?ene odis? na vikend z Bratislavy. Podobne aj v bratislavskych podnikoch boli zamestnanci varovani pred u?as?ou na proti?tatnej akcii.
• 25. marec ? hne? rano boli postupne zatknuti organizatori akcie Franti?ek Miklo?ko, Jan ?arnogursky i Vladimir Jukl. Boli odvezeni na VB, formalne vypo?uvani a zadr?ani. Prepusteni boli a? po skon?eni a brutalnom zasahu proti manifestacii. Biskup Jan Chryzostom Korec bol zaisteny e?te v predchadzajuci ve?er a prepusteny po manifestacii, Silvester Kr?mery bol stra?eny prislu?nikmi ?tatnej bezpe?nosti doma.
• 25. marec ? v dopolud?aj?ich hodinach prechadzali ulicami Bratislavy obrnene transportery s cie?om zastra?i? obyvate?ov a odradi? ich od u?asti na manifestacii
• 25. marec ? dopravna policia vykonavala mimoriadne technicke kontroly motorovych vozidiel a obzvla?? autobusov na pristupovych cestach do Bratislavy s cie?om zabrani? pristup alebo aspo? zdr?a? potencialnych u?astnikov manifestacie
• 25. marec ? v popolud?aj?ich hodinach bola mestska hromadna doprava v Bratislave odklonena tak, aby sa ?o najva??iemu po?tu ?udi z okrajovych ?asti zabranilo dosta? sa do centra
• 25. marec ? v priestore Hviezdoslavovho namestia za?ali v popolud?aj?ich hodinach vozidla technickych slu?ieb kropi? ulice vodou, pri?om striekali vodu priamo na skupinky ?udi, ktori sa za?ali zhroma??ova? na namesti
• 25. marec 1988 ? slovenska televizia zaradila mimoriadne do vysielania v ?ase konania manifestacie premietanie filmu Angelika , ktory bol v tom ?ase ve?kym hitom.

Priebeh manifestacie [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 16:00 Na Hviezdoslavovom namesti a v okolitych uli?kach sa za?ali zhroma??ova? ?udia.
• 17:16 Bol vydany pokyn na uzavretie Hviezdoslavovho namestia a zabranenie pristupu ob?anov na namestie, napriek tomu sa na Hviezdoslavovom namesti sustredilo asi 3 500 osob, v okolitych uli?kach zostalo zablokovanych asi 6 tisic osob
• 18:00
  • Asi 500 a? tisic osob sa zhroma?dilo pred budovou Slovenskeho narodneho divadla so zapalenymi svie?kami, zaspievali ?tatnu hymnu a pape?sku hymnu a za?ali sa modli? modlitbu ru?enca. Zaistenych organizatorov zastupili ?al?i aktivisti laickeho apo?tolatu  Julius Brocka a Franti?ek Vikartovsky .
  • Zhroma?deni ob?ania boli vyzvani aby sa rozi?li, preto?e manifestacia nie je povolena. Ke? ob?ania na vyzvu nereagovali, politicka komisia, sledujuca dianie na namesti z okien 4. poschodia hotela Carlton , vydala prikaz na rozohnanie davu veriacich. Pod?a niektorych zdrojov tam bol aj minister kultury Valek , ^{[5] [6]} ktory sa neskor vyjadril aj kriticky, ^[7] av?ak zakrok policie nezastavil.
  • Auta VB so zapnutymi sirenami a majakmi, za?ali prudko jazdi? po namesti a takto rozha?a? ?udi. ^[8] Prislu?nici VB a niektori civili s odznakmi kri?ali na ?udi, bili ich obu?kami, pas?ami a tych, ?o padli, kopali na zemi. Viacerych odvliekli do pripravenych aut VB a odva?ali na policajne stanice. Zhroma?denych veriacich pritom neprestajne kropili prudmi vody vozidla technickych slu?ieb
• 18:27 Napriek tomu, ?e zhroma?deni veriaci sa nedali strhnu? k nasilnym akciam a na?alej sa pokojne modlili, policia nasadila proti nim dve vodne dela
• 18:30 Zhroma?denie sa v planovanom ?ase ukon?ilo. Napriek tomu, ?e sa u? rozchadzalo, zasiahli proti manifestujucim ?pecialne jednotky, ktore ich mlatili obu?kami a pou?ili proti nim aj slzotvorny plyn a psov. Viaceri ?udia utrpeli poranenia, krvacania, VB a ?tB ne?etrila ani starcov a mlade diev?ata. Auta VB vytla?ali ?udi aj z bo?nych uli?iek, niektori prislu?nici tak robili aj za pomoci slu?obnych psov a slzotvorneho plynu v sprejoch.

Zaver [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na potla?enie zhroma?denia veriacich ob?anov bolo nasadenych celkovo 953 prislu?nikov bezpe?nosti. Celkovo bolo zadr?anych 126 ob?anov ?SSR a 12 cudzich ?tatnych prislu?nikov, medzi nimi boli i akreditovani novinari.

Spravu o zhroma?deni veriacich a zasahu poriadkovych sil proti nim predlo?ili predsednictvu UV KS? v aprili 1988 Ignac Janak a Peter Colotka . Spravu prijalo Predsednictvo UV KS? suhlasne a bez namietok. Su?as?ou spravy bola Informacia o prijati predstavite?ov rimskokatolickej cirkvi v SSR u predsedu vlady SSR d?a 12. aprila 1988. Jednym z jej cie?ov bolo ?ubezpe?i? o serioznych zameroch ?s. ?tatnych organov k rie?eniu problemov rimskokatolickej cirkvi a veriacich... napriek snahe niektorych jednotlivcov a skupin z radov nelegalnych cirkevnych ?truktur zneu?i? ...proces prestavby...“. Pod?a tejto Informacie ?v?etci pritomni ve?mi rozhodne a otvorene odsudili demon?trativne vystupenie 25. 3. 1988“ a biskup Jozef Feranec ?sa di?tancoval od akcii natlakoveho charakteru“. ^[9] Su?as?ou tejto spravy je aj informacia, ktoru 20. aprila 1988 pripravili ministri M. Valek a ?. Lazar . Manifestaciu zhodnotili ako vysledok aktivit Vatikanu na oslabovanie re?imu v ?SSR a priebeh zasahu proti pod?a nich cca 2 000 manifestujucim ako adekvatny. Sekretariat vlady SSR pre veci cirkevne dostal za ulohu ?zamedzi? vplyv nelegalnych cirkevnych ?truktur na cirkevnych zhroma?deniach“. Necely mesiac po zasahu proti Svie?kovej manifestacii sa 20. aprila 1988 Zdru?enie katolickych duchovnych Pacem in terris usporiadalo jubilejne zasadanie. Jednym z hlavnych re?nikov bol M. Valek. Zasah ozna?il za potrebny, ktory ak by nebol, nepriatelia re?imu by slavili uspech a ?veriaci by zvi?azili nad ?tatom“. ^[9]

Po ne?nej revolucii za?ala vojenska prokuratura trestne stihanie majora ZNB Alexandra Kysuckeho pre trestny ?in zneu?ivania pravomoci verejneho ?inite?a preto, ?e nezakonne zaistil Franti?ka Miklo?ka. Vzh?adom na to, ?e Franti?ek Miklo?ko spolo?ne s Janom ?arnogurskym navrhli zastavi? jeho trestne stihanie, podala komisia SNR prezidentovi republiky v prospech trestne stihaneho ?iados? o udelenie milosti. Okrem Alexandra Kysuckeho nebolo proti nikomu z politickych a ?tatnych ?inite?ov za?ate trestne stihanie.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Svie?kova manifestacia

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• KOREC, Jan Chryzostom . Bratislavsky Ve?ky piatok : zbierka autentickych dokumentov o zhroma?deni veriacich 25. marca 1988 . 1. vyd. Bratislava : Lu?, 1994. 262 s. ISBN 80-7114-110-0 .
• ?IMUL?IK, Jan . ?as svitania : svie?kova manifestacia ? 25. marec 1988 . 1. vyd. Pre?ov : Michal Va?ko, 1998. 275 s. ISBN 80-7165-167-2 .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• V?etko o svie?kovej manifestacii
• Dokumenty Ustavu pamati naroda o svie?kovej manifestacii
• Svie?kova manifestacia na strankach ?asopisu Magnificat