Tomuto ?lanku alebo sekcii chybaju odkazy na spo?ahlive zdroje, mo?e preto obsahova? informacie, ktore je potrebne e?te overi? . Pomo?te Wikipedii a  dopl?te do ?lanku citacie, odkazy na spo?ahlive zdroje .

Svetlomet alebo reflektor je svietidlo v automobile, ktore sa pou?iva na osvetlenie vozovky po?as noci, aby vodi? videl na cestu. V niektorych krajinach je v zimnom obdobi alebo celoro?ne legislativou vynutene svietenie aj po?as d?a. Toto opatrenie zvy?uje bezpe?nos? na ceste, ke??e za niektorych okolnosti je svietiaci automobil po?as d?a vidite?ny na va??iu vzdialenos?, ?o umo??uje napriklad bezpe?nej?ie predbiehanie. Na rozdiel od h?adacich svetlometov , ktore slu?ia na priame osvetlenie vzdialenych predmetov silnym svetlom, su svetlomety automobilu ur?ene preva?ne na osvetlenie vozovky a dopravnych zna?iek pozd?? cesty, preto svetlo vydavane svetlometmi nie je rovnobe?ne, ale sa lame tak, aby smerom do protismeru bolo vy?arovane men?ie mno?stvo svetla a miesta v okoli krajnice boli osvetlene ?o najviac. Taketo usporiadanie svetlometov umo??uje jazdu bez nadmerneho osl?ovania vodi?ov v protismere a pritom dostato?ne osvet?uje dopravne zna?ky. Vzh?adom na nutnos? stretavania sa aut v protismere a po?iadavke na osvetlenie cesty na maximalnu mo?nu vzdialenos? je v automobilovych svetlometoch zavedena funkcia tzv. stretavacich a dia?kovych svetiel. Stretavacie svetla sa pou?ivaju pri jazde za inym autom, alebo pri mi?ani auta v protismere, preto?e neosl?uju okolitych vodi?ov, v inych situaciach sa pou?ivaju dia?kove svetlomety, preto?e maju va??i dosvit.

Kon?trukcia svetlometov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Od po?iatku vyroby automobilov sa vystriedalo nieko?ko roznych sposobov, ktorymi sa docielil lom svetelnych lu?ov vytvaranych parabolou. Spo?iatku automobily nevyu?ivali ?iadny sposob lomu lu?ov, ale zdroj svetla sa umiestnil mimo ohnisko a svetlomet bol namiereny do zeme, ?o sposobilo osvetlenie vozovky. Tento system bol v?ak nedostato?ny, preto sa pristupilo k lomu svetla. To sa dosahovalo nieko?kymi sposobmi.

Lom svetla pomocou vrubkovaneho skla [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento sposob lomu svetla v automobilovych svetlometoch je najstar?i a vyu?ival sa pribli?ne do 90. rokov 20. storo?ia . Pri tomto sposobe sa vyu?ivali vzory vytvorene pomocou formy na vnutornej strane krycieho skla svetlometu. Tieto vzory boli asymetricke a usmer?ovali svetlo tak, aby v protismere dochadzalo len k osvet?ovaniu vozovky, zatia? co bli??ia krajnica bola osvetlena do vy?ky.

Tento sposob lomu svetla sa vyzna?oval zna?nou vyrobnou cenou svetlometov, preto?e pre ka?dy typ svetlometov museli by? vytvorene lisovacie formy na krycie skla. Krycie sklo v?aka tomu malo vysoku hmotnos?, ale vyhodou bolo, ?e navrh svetlometu nebol extremne komplikovany. V dobe, ke? boli nasadzovane tieto typy svetlometov, boli ?tandardne pou?ivane ako svetelne zdroje bu?to klasicke vakuove ?iarovky, alebo ?iarovky plnene inernym plynom, tzv. halogenove ?iarovky. Tieto produkovali okrem svetla aj ve?ke mno?stvo odpadoveho tepla, ktore sa koncentrovalo na parabole a krycom skle, tak?e svetlomety bolo nutne ochladzova? jazdou. Aj napriek tomu teplo sposobovalo degradaciu odrazoveho materialu svetlometu.

Pri tomto type svetlometov sa prepinanie medzi stretavacimi a dia?kovymi svetlami rie?i dvojitym vlaknom v ?iarovke. Jedno vlakno je v ?iarovke umiestnene tak, aby lu?e po odraze od paraboly smerovali pod os svetlometu (stretavacie svetla), druhe vlakno vytvara lu?e, ktore smeruju rovnobe?ne s osou svetlometu (dia?kove svetla). Lu?e, ktore sa lamu roznobe?ne vo?i osi svetlometu budu viac zalomene na vrubkovani krycieho skla a teda svetlomet nebude svieti? tak ?aleko.

Lom svetla vrubkovanou parabolou [ upravi? | upravi? zdroj ]

Svetlomety vyu?ivajuce vrubkovanu parabolu sa niekedy nazyvaju aj svetlomety s ?irou optikou, aj ke? toto ozna?enie nie je jednozna?ne. K tejto technologii vyroby svetlometov sa pre?lo spolu s nastupom vykonnych po?ita?ov , ktore umo?nili spo?ita? a navrhnu? komplikovane povrchy. Pri tejto technologii sa nevytvara rovnobe?ny zvazok lu?ov, ktory sa nasledne lame, ale u? samotna parabola je vytvorena kombinaciou roznych komplikovanych ploch a dra?ok, na ktorych sa vytvara nesube?ny prud lu?ov. Krycie sklo svetlometu v tomto pripade plni len funkciu krytu zabra?ujuceho vstupu vody a ne?isto? do priestoru svetlometu, ?o umo??uje zmen?i? jeho hrubku a dosiahnu? ni??ej hmotnosti a teda i vyrobnych nakladov. V niektorych pripadoch je mo?ne skon?truova? krytku svetlometu z plastickych materialov.

Zavedenim svetlometov s vrubkovanou parabolou sa podarilo zni?i? vyrobne naklady svetlometov, ale ostali problemy s degradaciou odrazovej plochy, ke??e sa stale vyu?ivala ako zdroj svetla be?na, v tomto pripade prakticky vylu?ne halogenova ?iarovka. Rozvinulo sa v?ak nieko?ko roznych sposobov prepinania medzi dia?kovymi a stretavacimi svetlami. Prve modely automobilov, v ktorych povodne boli montovane svetlomety s vrubkovanym sklom a neskor u nich boli zavedene svetlomety s vrubkovanou parabolou, mali zva??a ponechane prepinanie pomocou dvojvlaknovej asymetrickej halogenovej ?iarovky. Toto rie?enie bolo vybrane z dovodu priestorovych narokov, ktore je pri oboch typoch svetlometov zhodne. Problematicke v tomto pripade v?ak je ur?i? vhodny tvar paraboly. V neskor?ich modeloch automobilov, ktorych karoseria bola designovana s oh?adom na monta? rozmernych svetlometov, sa objavili svetlomety s dvoma ?iasto?ne, alebo uplne oddelenymi parabolami, ?o zjednodu?ilo navrh paraboly a rozlo?ilo tepelnu za?a?. Nezriedka sa okrem kombinacie dvoch oddelenych parabol vyu?iva aj kombinacia jednej vrubkovanej paraboly s jednym ?o?ovkovym svetlometom.

Lom svetla ?o?ovkou [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pri tomto systeme sa opa? vyu?iva hladka parabola, ale svetelny zdroj nie je umiestneny v ohnisku, ale je umiestneny tak, aby sa svetelne lu?e pretinali v jednom bode na osi svetlometu pred svetelnym zdrojom. Viac vpredu pred tymto bodom je umiestnena ?o?ovka, ktora zmen?i rozbiehavos? lu?ov. Aby sa dosiahlo spravneho osvetlenia vozovky a su?asne neosl?ovania protiiducich vodi?ov, je medzi parabolou a ?o?ovkou vlo?ena clona vhodneho tvaru, ktora odcloni ne?iaduce lu?e.

Vzh?adom na to, ?e lu?e vychadzaju zo ?o?ovky zna?ne rozptylene, je mo?ne silne osvetli? ve?ku plochu pred vozidlom aj za pou?itia pomerne maleho svetlometu, ?o zasadnym sposobom zmen?uje zastavbove rozmery svetlometov, pripadne umo??uje tento typ svetlometu kombinova? so svetlometmi s vrubkovanou parabolou. Prvykrat pri tomto usporiadani do?lo k masovemu nasadzovaniu inych svetelnych zdrojov a to pova??ine Xenonovych vybojok. Tieto vybojky maju malu spotrebu elektrickej energie, vy?aruju v?ak ove?a intenzivnej?ie svetlo, preto?e len mala ?as? energie sa premeni na teplo. To umo??uje v niektorych pripadoch skon?truova? parabolu z plastickych materialov, na ktorych je nanesena tenka odrazova vrstva. Vybojky maju dlhu ?ivotnos?, ale vadi im ?aste vypinanie a zapinanie, ?o znemo??uje pou?itie vybojok v konfiguracii namiesto halogenovej ?iarovky s dvoma vlaknami, preto sa vyu?ivaju prakticky len v kombinacii so ?o?ovkou, kedy prepinanie medzi tlmenymi a dia?kovymi svetlami je rie?ene bu? elektrickym naklapanim celeho telesa paraboly a ?o?ovky, alebo posuvanim clony smerom nahor (va??ie clonenie ? stretavacie svetla) a nadol (men?ie clonenie ? dia?kove svetla).

Male zastavbove rozmery tohto typu svetlometov umo??uje vyrobcovi automobilu vytvori? funkcie, ako napriklad prisvet?ovanie zakrut, kedy sa do svetlometov vstavaju dve dvojice Xenonovych vybojok. Jedna dvojica, typicky vonkaj?ia, je pevna a svieti v?dy v ose vozidla. Druha dvojica svetlometov je oto?na, pri?om pri prejazde zakruty dostato?ne malou rychlos?ou je svetlomet, ktory je bli??ie k vnutornemu okraju zakruty, nato?eny tak, aby osvetlil cestu v zakrute.

Po?iadavky na osvetlenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Protichodne po?iadavky na osvetlenie vozidla v no?nej prevadzke sposobuju, ?e rozhranie medzi tym, ?o sa pova?uje za bezchybny stav a stavom, ke? je vozovka osvetlena nedostato?ne, alebo su osl?ovani protiiduci vodi?i, je ve?mi male. U vozidiel, ktore maju bato?inovy, alebo nakladny priestor v zadnej ?asti vozidla dojde po nalo?eni bato?inoveho priestoru k poklesu zadnej ?asti karoserie a tym padom sa posunie rozhranie medzi svetlom a tmou ?alej, ?o mo?e sposobova? osl?ovanie vodi?ov aj pri pou?iti stretavacich svetlometov. Z toho dovodu vy?aduje legislativa na vozidlach, kde by k takej situacii mohlo dojs?, in?talovany korektor sklonu svetlometov. U najstar?ich automobilov boli korektory mechanicke, ovladane pa?kou na kryte svetlometu, neskor sa ovladaci mechanizmus pres?ahoval na pristrojovu dosku , pri?om ovladacim mediom bola bu? voda, ktora tla?ila na piesty naklapajuce svetlomet, alebo elektricka energia poha?ajuca motor?eky. Pri pou?iti Xenonovych vybojok je ovladanie sklonu svetlometov plne automaticke. Je napojene na snima?e, ktore meraju polohu jednotlivych kolies vo?i karoserii a elektronicka riadiaca jednotka z tychto udajov ur?uje sklon karoserie vo?i vozovke. Toto presne meranie je nutne z dovodu ve?mi vysokeho svetelneho toku, ktory by aj pri kratkodobom oslneni protiiduceho vodi?a mohol sposobi? do?asne oslepenie a pripadnu havariu.