|
|
Niektory z redaktorov po?iadal o reviziu tohto ?lanku.
Redaktor si napriklad nie je isty, ?i neobsahuje obsahove chyby alebo je dostato?ne zrozumite?ny.
Prosim, opravte a zlep?ite tento ?lanok. Po uprave ?lanku mo?ete tuto poznamku odstrani?.
|
Nosite? Nobelovej ceny
Svante August Arrhenius
(*
19. februar
1859
,
Uppsala
? †
2. oktober
1927
,
?tokholm
) bol
?vedsky
fyzik
a
chemik
, jeden zo zakladate?ov
fyzikalnej chemie
a
chemickej termodynamiky
. V roku
1903
ziskal
Nobelovu cenu za chemiu
ako uznanie za vynimo?ne slu?by, ktore poskytol pri pokroku v chemii svojou teoriou elektrolytickej disociacie.
Arrhenius sa narodil vo obci
Vik
pri
Uppsale
,
?vedsko
, ako syn Svante Gustava a Carolina Thunberg Arrheniusovych. Jeho otec bol zememera? na
Univerzite
v Uppsale, kde sa dostal a? na kontrolnu poziciu. Ke? mal Svante 3 roky, napriek rodi?ovskym prianiam, sa nau?il ?ita? pozorovanim otcovych prac s ?islami a jeho knih, a tym sa stal
aritmetickym
zazra?nym die?a?om.
V ranom veku, Arrhenius si osvojil pou?ivanie ?irokych vedomosti na objasnenie matematickych vz?ahov a zakonov. Vo veku 8 rokov, za?al nav?tevova? miestnu katolicku ?kolu rovno od 5. ro?nika. Vyzna?oval sa neobvyklym nadanim vo
fyzike
a
matematike
a zmaturoval ako najmlad?i a najtalentovanej?i
?tudent
v roku
1876
.
Bol ?enaty dvakrat. Prvykrat so Sofiou Rudbeckovou (ktora mu porodila syna) od
1894
do
1896
a druhykrat s Mariou Johanssonovou (ktora mu porodila syna a dve dcery) od
1905
a? do smrti.
Na Univerzite v Uppsale bol nespokojny s hlavnym
profesorom
fyziky a s jedinym ?lenom fakulty, ktory by ho vedel vies? v chemii. V roku
1881
za?al pracova? na Fyzikalnom in?titute na ?vedskej akademii vied v ?tokholme u profesora fyziky
Erika Edlunda
. Svoju pracu upriamil na vodivos? elektrolytov. V roku
1884
, na zaklade tejto prace, napisal 150 stranovu dizerta?nu pracu o vodivosti elektrolytov na Univerzitu v Uppsale. Profesorov to v?ak nezaujalo a tak dostal najni??ie mo?ne hodnotenie. Neskor, v?aka tejto praci, ziskal
Nobelovu cenu za chemiu
.
Dizerta?na praca profesorov na Univerzite v Uppsale nezaujala, ale Arrhenius ju poslal viacerym vedcom v
Europe
ktory pracovali na poli fyzikalnej chemie, ako
Rudolf Clausius
,
Friedrich Wilhelm Ostwald
a
Jacobus Henricus van ’t Hoff
. Boli ohromeni pracou a Ostwald pri?iel do Uppsaly presved?i? Arrheniusa, aby sa pridal k jeho vyskumnemu timu. Arrhenius odmietol i ke? suhlasil, ?e zostane vo ?vedsku e?te nejaky ?as (jeho otec bol ve?mi chory, zomrel v roku
1885
). Arrhenius neskor dostal grant od ?vedskej akademie vied, ktory mu umo?nil ?tudova? s Ostwaldom v
Rige
(Loty?sko), s
Friedrichom Kohlrauschom
vo
Wurzburgu
(
Nemecko
), s
Ludwigom Boltzmannom
v
Grazi
(
Rakusko
) s
van 't Hoffom
v
Amsterdame
(
Holandsko
).
Mnohe tezy, ktore napisal vo svojej dizerta?nej praci, su stale akceptovane bezo zmeny alebo s minimalnymi korekciami. Najdole?itej?ia my?lienka v tejto dizerta?nej praci bolo jeho vysvetlenie faktu, ?e ?ista
so?
a destilovana
voda
nie su
vodi?mi
, ale
roztok
soli vo vode u? ano.
V roku
1891
sa stal lektorom na Univerzite v ?tokholme (
Stockholms Hogskola
) kde sa v roku
1895
stal profesorom fyziky a v
1896
sa stal rektorom Univerzity.
V septembri
1927
dostal akutny
?revny katar
a 2. oktobra zomrel. Pochovany je v Uppsale.
V
1901
bol Arrhenius zvoleny do ?vedskej akademie vied. V roku
1903
sa stal prvym ?vedom, ktory bol oceneny Nobelovou cenou za chemiu. V roku
1905
, po zalo?eni Nobelovho in?titutu pre fyziku, bol zvoleny za rektora in?titutu, kde zostal a? do roku
1927
.
Arrheniusove teorie sa stali v?eobecne akceptovane, a tak sa za?al venova? inym vedeckym smerom. V roku
1902
sa za?al zaujima? o fyzikalne problemy v chemickych teoriach. Zistil, ?e reakcie v organizmoch a v skumavkach pracuju pod?a rovnakych zakonov. Taktie? upriamil svoju pozornos? na
geologiu
,
astronomiu
,
kozmologiu
a
astrofyziku
.
Predpokladal, ?e ?ivot mo?e putova? z planety na planetu pomocou
spor
, ?o je teoria, ktoru dnes pozname ako
panspermia
. Taktie? sa pohraval s my?lienkou univerzalneho jazyka, ktory by bol podobny ako
Angli?tina
s malymi zmenami.
V roku
1884
spolu s Ostwaldom sformuloval definiciu kyselin a zasad (pozri
Arrheniova teoria kyselin a zasad
).
Arrheniusovo vysvetlenie bolo to, ?e vytvorenim roztoku so? disociuje na nabite ?astice (ktorym
Michael Faraday
dal meno
iony
). Faraday veril, ?e iony su produkovane po?as
elektrolyzy
. Arrhenius navrhol, ?e roztok soli obsahuje iony aj bez posobenia elektrickeho prudu. Predpokladal, ?e chemicke reakcie v roztokoch su vlastne reakcie medzi ionmi.
Od roku
1895
profesor v
?tokholme
, od roku
1905
aj riadite? tamoj?ieho Nobelovho in?titutu fyzikalnej chemie. Roku
1887
vytvoril teoriu elektrolytickej disociacie, za ktoru dostal roku
1903
Nobelovu cenu
. Neskor sa venoval
geofyzike
(burky, polarna ?iara, ?adove doby), kozmickej fyzike a fyziologickej chemii.
V roku
1889
Arrhenius vysvetlil fakt, ?e takmer v?etky reakcie potrebuju tepelnu energiu k svojmu pokra?ovaniu. Podmienkou reakcie dvoch molekul je prekonanie energickej bariery, tym, ?e sa doda aktiva?na energia. Arrheniusova rovnica udava vz?ah medzi aktiva?nou energiou a hodnotou, kedy reakcia prebieha.
- Svante Arrhenius, 1896a, Ueber den Einfluss des Atmospharischen Kohlensaurengehalts auf die Temperatur der Erdoberflache, Bihang till Kongliga Svenska Vetenskaps-Akademiens Handlingar, Stockholm 1896, Band 22 Afd I N:o 1, p1-101.
- Svante Arrhenius, 1896b, On the Influence of Carbonic Acid in the Air upon the Temperature of the Ground, The London, Edinburgh, and Dublin Philosophical Magazine and Journal of Science [fifth series] April 1896. vol 41, p237 – 275
- Svante Arrhenius, 1901a, Ueber die Warmeabsorption durch Kohlensaure, Annalen der Physik Bd 4. 1901, p690 – 705.
- Svante Arrhenius 1901b Uber Die Warmeabsorption Durch Kohlensaure Und Ihren Einfluss Auf Die Temperatur Der Erdoberflache. Ofversigt af Kongliga Vetenskaps-Akademiens Forhandlingar 58: 25-58.
- Svante Arrhenius, 1903, Lehrbuch der Kosmischen Physik Vol I and II, Verlag S. Hirschel Leipzig, 1026 pp
- Svante Arrhenius, 1908 (3. bis 8. tausend), Das Werden der Welten, Akademische Verlagsgesellschaft, Leipzig, 208 pp
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Svante Arrhenius
na anglickej Wikipedii.