Superve?moc je termin, ktory bol zavedeny po druhej svetovej vojne ; ozna?uje ?tat disponujuci takou mocou, ?e mo?e ovplyv?ova? ve?ku ?as? planety . V su?asnosti byvaju ako jedina superve?moc ozna?ovane USA .

Studena vojna [ upravi? | upravi? zdroj ]

Za superve?moci boli ozna?ene USA a Sovietsky zvaz ; obe krajiny silno ovplyv?ovali svojich susedov a spojencov, ti tak boli pova?ovani za tzv. sferu vplyvu tychto mocnosti. Zatia? ?o USA a ich zapadni spojenci kon?tituovali NATO ako svoj obranny vojensky pakt, krajiny RVHP ustanovili Var?avsku zmluvu . Obe spolo?enstva predstavovali odli?ne ako politicke (zapadny blok demokraticky a kapitalisticky, vychodny socialisticky a totalitny), tak i kulturne poly, navy?e mali moc i silu zni?i? cely svet jadrovym arzenalom.

USA [ upravi? | upravi? zdroj ]

USA svojou politikou "zadr?iavania komunizmu" sa sna?ili zastavi? ?irenie vplyvu ZSSR vo zvy?ku sveta, hlavne na krajiny v Karibskom mori , ju?nej Azii a zapadnej Europe . Od 60. rokov, v?aka rozvoju modernej dopravy, bolo navy?e mo?ne vyva?a? do celeho sveta americky tovar, ?irila sa americka kultura. Niektori ju obdivovali ako symbol demokracie, niektori ju zatracovali ako utok na vlastnu narodnu kulturu. Prave odmietanie v?etkeho americkeho je sprievodnym javom antiamerikanizmu , ktory sa roz?iril tak v krajinach vtedaj?ieho vychodneho bloku ako propaganda komunistickych vlad, tak aj v arabskom svete aj v zapadnej Europe. Po?as studenej vojny sa americkej ekonomike ve?mi darilo, ?o davalo mo?nos? investova? viac pe?azi na ozbrojene sily. Sovietsky zvaz nedokazal dr?a? tempo s USA, a? sa nakoniec rozpadol. To v podstate znamenalo vi?azstvo pre USA, preto?e sa tym stali jedinou superve?mocou.

ZSSR [ upravi? | upravi? zdroj ]

Sovietsky zvaz sa stal superve?mocou v roku 1949 , ke? sovietski vedci prvykrat realizovali uspe?ny atomovy vybuch, a krajina sa tak zaradila medzi jadrove ve?moci. V?aka ohromnej rozlohe a dostupnosti takmer v?etkych surovin, aj v?aka investiciam do ?a?keho priemyslu centralnou vladou od za?iatku 30. rokov. V 60. rokoch do?lo v tejto krajine k ve?kemu pokroku. Krajina v tomto obdobi opa? dosiahla ?ivotnu urove? z obdobia pred druhou svetovou vojnou (resp. pred napadnutim krajiny nacistami ). Aj ZSSR mal svoju sferu vplyvu, ktoru sa poku?al neustale roz?irova?; patrila do nej stredna a vychodna Europa, Kuba , Vietnam , Severna Korea a v 80. rokoch i niektore africke a arabske krajiny. ZSSR ?iril svoj vplyv vojenskou silou. Podporoval ?inu a severnu Koreu pri invazii do Ju?nej Korei v Korejskej vojne , potom podporoval Severny Vietnam pri ofenzive do Ju?neho Vietnamu , ?o prinieslo vietnamsku vojnu . V roku 1968 tie? poslal Sovietsky zvaz vojska do ?eskoslovenska a v 80. rokoch viedol vojnu v Afganistane .

Na rozdiel od zapadnych krajin do?lo vo vychodnom bloku ku koncu 70. rokov k stagnacii, ktora neskor prerastla do krizy a o nieko?ko ?al?ich rokov neskor rozduchala spory ako medzi jednotlivymi narodmi Sovietskeho zvazu, tak aj v radoch jeho spojencov. Situaciu nezlep?ila ani cielena reforma nazyvana perestrojka (prestavba spolo?nosti), zavedena v druhej polovici 80. rokov Michailom Gorba?ovom , ktora mala prinies? "uvo?nenie" ?tatu a prinies? demokraticke a kapitalisticke prvky (podobne, ako ich napriklad ?ina zaviedla na za?iatku 90. rokov, ?o jej prinieslo ekonomicky uspech). Rozpad ZSSR za?al sporom o Nahorny Karabach na Kaukaze , a vyvrcholil abdikaciou prezidenta ZSSR na konci roka 1991 a rozpustenim ?tatu k 31. decembru toho isteho roka.

Buducnos? superve?moci [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na za?iatku 21. storo?ia su jedinou svetovou superve?mocou Spojene ?taty, pod?a prevladajuceho nazoru su ozna?ovane za svetoveho hegemona. ^[1]

?al?im ?tatom, ktory sa javi ako superve?moc, je Rusko vzh?adom k svojej rozlohe, vlade a nedavnej minulosti ^[2] Ako novo vznikajuca superve?moc za?ina by? postupne vnimana ?ina, ^{[3] [4] [5]} ktora od druhej polovice 90. rokov, v?aka ur?itym legislativnym zmenam podporujucim podnikanie, stimuluje rozvoj svojej ekonomiky s ka?doro?nym rastom okolo 10 percent. ?al?imi subjektmi, ktore su ob?as spominane ako potencialne superve?moci, su Brazilia , ^[6] Europska unia a India . ^[7]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ These Are the 5 Reasons Why the U.S. Remains the World’s Only Superpower [online]. Time, 2015-05-28. Dostupne online.
2. ↑ Russia in the 21st Century . [s.l.] : [s.n.], 2005. Dostupne online. ISBN 9780521545297 .
3. ↑ When will China become a global superpower? Archivovane 2011-12-18 na Wayback Machine , CNN.com, 10.6.2011
4. ↑ Why is China so determined to become world's superpower? , BBC.co.uk, 18.1.2011
5. ↑ Stane se ?ina supervelmoci 21. stoleti? , ?T24.cz, 8.8.2008
6. ↑ Alumna Analyzes Brazil’s Emergence Archivovane 2012-02-23 na Wayback Machine , CornellSun.com, 2.11.2009
7. ↑ A Superpower Is Reborn Archivovane 2023-09-20 na Wayback Machine , GeorgianDaily.com, 24.8.2008

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Superve?moc

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• To Paris, U.S. Looks Like a 'Hyperpower'. The International Herald Tribune , February 5, 1999. Dostupne online [cit. 2006-08-20].
• LAST, Jonathan. Rule America?. The Weekly Standard (News America Incorporated), October 21, 2005. Dostupne online [cit. 2006-09-15]. Archivovane 2007-03-11 na Wayback Machine
• Vedrine, Hubert. France in an Age of Globalization , Brookings Institution Press, 2001. ISBN 0-8157-0007-5
• Word Spy - hyper-power [online]. [Cit. 2006-09-15]. Dostupne online. Archivovane 2014-10-15 z  originalu.
• Li, Bo; Zheng Yin (Chinese) (2001) 5000 years of Chinese history, Inner Mongolian People's publishing corp, ISBN 7-204-04420-7
• CHAPTER FOUR. World Hegemony, 900-300 bce

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Supervelmoc na ?eskej Wikipedii.