z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Suita
(v prvom vyzname aj
partita
) mo?e by?:
- 1. najstar?ia in?trumentalna skladba so sledom nieko?kych tane?nych skladieb spravidla v rovnakej tonine, navzajom charakterovo i pohybovo kontrastnych, preto aj tane?na suita. Vyvinula sa z pomaleho a rychleho tanca (Urpaar) pridavanim ?al?ich tancov. V
Taliansku
v prvej polovici
16. st.
k tane?nym ?astiam pribudaju i ?asti netane?ne (napr. toccata). Vyvoj tane?nej suity prebiehal v
17. st.
a
18. st.
v
Anglicku
,
Francuzsku
a
Nemecku
s roznymi ?pecifickymi odchylkami. Vo vrcholnom
baroku
, najma v diele
J. S. Bacha
, sa stabilizovala schema tane?nej suity:
allemande
?
courante
?
sarabande
?
intermezzi
?
gigue
, pri?om intermezza v rovnomennej alebo paralelnej tonine boli
aria
,
rondeau
,
menuetto
,
gavotte
,
polonaise
,
anglaise
a i. Po
1750
tane?na suita postupne zanika. Zanechava stopy v novych druhoch komornej a orchestralnej hudby, v divertimente, kasacii, sonate a symfonii;
- 2. v
hudobnom romantizme
cyklicka skladba so 4 ? 10 i viac ?as?ami, ktore su kontrastne a mo?u ma? udany program (nadpis). ?asto sa vyu?ivali rozne narodne tance, lyricke in?trumentalne skladby s idylickym, pastoralnym nametom, rozne charakteristicke skladby ap., aj vy?atky z va??ich hudobno-scenickych diel, upravene pre koncertne ciele (od
G. Bizeta
Arlezanka), suita Peer Gynt od
E. H. Griega
a i.), z opier, baletov, scenickej i filmovej hudby. V su?asnosti sa suita uplat?uje vo v?etkych umeleckych ?anroch hudby a mava celkom zava?ny obsah niekedy aj bez programoveho zamerania ako cyklus s premenlivym po?tom ?asti.
- FILIT
? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.
