O rovnomennnej ?upe pozri Stoli?nobelehradska ?upa .

Stoli?ny Belehrad
Szekesfehervar
mesto
Stoli?ny Belehrad
Vlajka Erb
?tat	Ma?arsko
?upa	Stoli?nobelehradska
Okres	Stoli?nobelehradsky
Nadmorska vy?ka	118  m n. m.
Suradnice	47°11′19″S 18°24′49″V  /  47,18861°S 18,41361°V  / 47.18861; 18.41361
Rozloha	170,89  km²  (17 089  ha )
Obyvate?stvo	96 940  ( 1.1.2019 )
Hustota	574,68 obyv./ km²
Zalo?enie	972
- Udelenie mest. prav	1222
Primator	Andras Cser-Palkovics ( FIDESZ-KDNP )
?asove pasmo	SE? ( UTC +1)
- letny ?as	SEL? ( UTC +2)
PS?	8000
Telefonna prevo?ba	(+96) 22
Poloha mesta v ramci Ma?arska
Wikimedia Commons: Szekesfehervar
Webova stranka: www.szekesfehervar.hu
OpenStreetMap: mapa
Portal, ktoreho su?as?ou je tato stranka:   Geograficky portal

Stoli?ny Belehrad ^[1] (star?ie: Stolny Belohrad ; ma?. Szekesfehervar , lat. Alba Regia , nem. Stuhlweißenburg ) je mesto v Ma?arsku . Je to stare ?upne sidlo s bohatou minulos?ou. Ma rozlohu 170,89 km² a ?ije tu okolo 100 tisic obyvate?ov .

Etymologia [ upravi? | upravi? zdroj ]

?Szekesfehervar“ doslova znamena ?Stoli?ny Biely hrad/Stoli?ny Belehrad“. Zo stredoveku su dolo?ene tak ma?arske ( 1055 : feheruuvaru), slovenske/ju?noslovanske ( 1147 a 1192 : Belegrad) aj nemecke nazvy (Weissenburg). Nie je jasne, ktory nazov (slovansky, ma?arsky, nemecky) je povodny, a ktory je len doslovnym prekladom ostatnych, ale vysoka frekvencia slovanskeho ?Belegrad“ (len v dne?nom Ma?arsku 4-krat) azda nazna?uje vy??iu pravdepodobnos? slovanskeho povodu nazvu.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zo za?iatku rimske meste?ko Herculia, potom malo vyznamna osada a od panovania prveho uhorskeho kra?a ?tefana I. sidlo kra?ov. Ako prve v Uhorsku povy?ene na slobodne kra?ovske mesto vysadou kra?a Ondreja II. z roku 1222 . Miesto korunovacie 36 kra?ov a? do roku 1543 , ke? mesto obsadili Turci a dr?ali ho a? do roku 1688 . Korunovacie sa konali v trojlo?ovej bazilike postavenej v 10. storo?i , v jednej z najbohat?ich stavieb svojej doby, ktoru turecke vojska zni?ili a zrovnali so zemou, podobne ako aj ostatne stavby v meste.

V polovici 18. storo?ia sa za?al novy rozvoj mesta, su?asny obraz stareho mesta vytvaraju barokove a klasicisticke stavby. Rozvoj pokra?oval aj v 19. storo?i , ke? pribudli prve tovarne. Najva??ia zmena vo vyvoji mesta nastala po roku 1945 , po?et obyvate?ov sa zvy?il z 35 000 na vy?e 110 000 a stare mesto obklopili nove panelove sidliska.

Su?asnos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mesto je vyznamna cestna a ?elezni?na kri?ovatka, rozvinuty priemysel (najma elektronicky ? znama tovare? na vyrobu televizorov a radii). Stare mesto bolo po rokoch chatrania zrekon?truovane, rozmahaju sa slu?by a cestovny ruch.

Zaujimavosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

• V Parku zrucanin zvy?ky historickych stavieb z 10. a 11. storo?ia , najma kra?ovskej baziliky
• Goticka kaplnka sv. Anny z 15. storo?ia , pri nej katedrala sv. ?tefana s dvoma ve?ami, povodne goticky kostol , prestavany v rokoch 1758  ?  1778
• Biskupsky palac s bohatou kni?nicou z rokov 1790  ?  1801
• Muzeum kra?a ?tefana s bohatymi zbierkami rimskeho a stredovekeho osidlenia
• Socha kra?a ?tefana I. na koni z roku 1938
• Cisterciansky kostol z polovice 18. storo?ia , zaujimava vnutorna vyzdoba
• Pravoslavny chram z 18. storo?ia s ikonovou vyzdobou
• Bory var ?  hrad v roznych ?tyloch, mno?stvo obrazov a soch

Partnerske mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

Galeria [ upravi? | upravi? zdroj ]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ Exonyma obci [online]. Bratislava: Urad geodezie, kartografie a katastra Slovenskej republiky , rev. 2011-06-01, [cit. 2015-08-01]. Dostupne online.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Stoli?ny Belehrad