Sputnik 1
(oficialne iba
Sputnik
;
rus.
Спутник-1
, ?Satelit-1“, prezyvany aj ПС-1 (
PS-1
, t. j.
Простейший Спутник-1
alebo
Elementarny satelit-1
)) bola prva
umela dru?ica
Zeme
, ktora v roku
1957
od?tartovala kozmicku eru ?udstva.
[
chyba zdroj
]
Program Sputnik
bol sovietsky
kozmicky program
, ktory sa za?al koncom 50. rokov 20. storo?ia na demon?traciu pou?itia umelych dru?ic (
rus.
cпутник
) Zeme bez posadky. V ramci
vesmirnych pretekov
medzi ve?mocami
USA
a
ZSSR
sa Sovieti rozhodli existujuce programy urychli? a vypusti? na obe?nu drahu ?o najjednoduch?iu dru?icu s hmotnos?ou do 100 kg. V za?iatkoch projektovania bola ozna?ena ako Prostej?ij Sputnik ? Jednoduch?ia dru?ica, preto?e bola ?nudzovym rie?enim“, ke? plnohodnotna vedecka dru?ica (ktora neskor letela ako
Sputnik 3
) nebola pripravena v?as. Cie?om bolo overi?, ?i je vobec let vesmirom mo?ny. Mala ma? jediny vedecky pristroj ? vysiela?ku.
Bola skon?truovana koncom 50. rokov 20. storo?ia
Sergejom Koro?ovom
v
Sovietskom zvaze
. Vy?tartovala z
kozmodromu
Bajkonur
na uzemi
Kaza?skej SSR
d?a
4. oktobra
1957
o 19:28:34
svetoveho ?asu
(UTC) pomocou upravenej dvojstup?ovej
nosnej rakety
R-7
, ktora bola z vojenskej verzie pre kozmonautiku upravena a premenovana na raketu
Sputnik
. Vypustena bola v ramci Medzinarodneho geofyzikalneho roku. Patri do kategorie vedeckych satelitov.
Sputnik obsahoval vysiela?, ktory od
4. oktobra
do
25. oktobra
1957 vysielal na frekvenciach 20,005 a 40,002
MHz
pipavy signal. tento signal sa vo svojej dobe stal symbolom za?iatku kozmickej ery. Vysielany signal umo??oval prvykrat preverova? skreslenie pri prenose z obe?nej drahy, teda aj vlastnosti
atmosfery
a
ionosfery
. Dru?ica kru?ila okolo Zeme do
4. januara
1958
, kedy po 1 440 obletoch vstupila do zemskej atmosfery a zhorela.
Dru?ica mala sfericky tvar s priemerom 58
cm
a hmotnos?ou 83,6 kg. Jej telo bolo vyrobene z dvoch hlinikovych polosfer s hrubkou steny 2
mm
. Vnutri boli umiestnene dva vysielacie moduly, bateriovy blok, ventila?ny system a snima?e teploty a tlaku. Polosfery sa spojili a utesnili, vnutro dru?ice bolo napustene
dusikom
s tlakom 1,3
atm
. Vonkaj?i pla?? dru?ice bol takisto sfericky a zabezpe?oval tepelne tienenie jadra dru?ice. Hrubka jeho steny bola 1 mm. K vonkaj?ku dru?ice boli pripojene dva pary dipolovych
anten
s d??kami 2,9 a 2,3 m. Tie boli uchytene pru?inovym mechanizmom, ktory po dosiahnuti obe?nej drahy zaistil ich rozovretie na 70°.
Vysiela?e pracovali na frekvenciach 20,005 a 40,002 MHz. Vysielany signal bol modulovany frekvenciou pribli?ne 1 kHz s d??kou impulzu 0,3 sekundy a rovnako dlhou pauzou. Oba vysiela?e sa po?as vysielania impulzu a medzery striedali. Vysiela? s vykonom 1
W
bolo mo?ne pomerne ?ahko zachyti? a monitorova? be?nymi
radioprijima?mi
s prislu?nym frekven?nym pasmom.
Vnutorny ventilator hnal dusikovu atmosferu okolo pristrojov a chladnej zadnej polosfery dru?ice, a tym zais?oval tepelnu regulaciu. Spinany bol pri vzraste teploty nad 30 °C a opatovne vypinany pri poklese pod 23 °C.
Napajanie zabezpe?oval blok troch AgZn baterii s celkovou hmotnos?ou 51 kg, ktore mali dostato?nu kapacitu pre zasobovanie pristrojov po dobu 14 dni.
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Sputnik 1