Spajka

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Spajkova?ka

Spajka je kov, alebo eutekticka zliatina kovov , topiaca sa pri nizkej teplote, ur?ena k pevnemu spajanie materialov z inych kovov. Spajanie pomocou spajky sa nazyva spajkovanie . Spajky sa pod?a pracovnych teplot (rozhranie je zhruba okolo 450 °C) delia na makke a tvrde.

Makka spajka nachadza najva??ie uplatnenie v elektrotechnike a elektronike, kde zais?uje pevne vodive spojenie su?iastok. Je ale tie? pou?ivana pre spajanie medenych potrubi, pozinkovanych plechov, letovanie konzerv, hudobnych nastrojov a pre mnoho ?al?ich aplikacii.

Najbe?nej?imi druhmi spajok su cinova a olovena spajka, ?o su zliatiny cinu a olova v pomere 2:1. V jemnej mechanike sa ako spajka niekedy u?iva tie? striebro .

Pre strojne i ru?ne spajkovanie makkymi spajkami v elektronike sa pod?a odporu?ania smernice Europskeho parlamentu a Rady ?.2002 / 95 / ES (neskor RoHS) cca od roku 2002 presadzuje spajka s nizkym obsahom (okolo 0,3 - 0,5 %) olova, primarne z ekologickych dovodov. Vynimky platia pre spajkovanie v medicine, letectve/kozmonautike, vojenstve a ?iasto?ne v automobilovom priemysle. Tieto zliatiny toti? vykazuju hor?ie vlastnosti (pevnos?, unavova odolnos?/rychlej?ie starnutie zavisle od okolitej teploty, hor?iu vzlinavos?, riedko tzv. cinovy mor, samovo?ny vznik a rast skratovacich vlakien (tzv. whiskerov), v?eobecne potreba vy??ich spajkovacich teplot, nepriaznive interakcie s niektorymi kovmi (intermetalicke zliatiny na rozhrani spajkovanych materialov, narastajuce v zavislosti od okolitej teploty a ?asu)) ako spajky s obsahom olova. Va??inu nepriaznivych javov mo?no eliminova? pou?itim vhodnych technologickych postupov a zliatinu samotnu sa dari vylep?ova? roznymi prisadami (napr. iridium) ale suhrnnych charakteristik "olovenych" spajok sa zatia? nedosiahlo.

Pre spajky s nizkym alebo ?iadnym obsahom olova sa v?ilo - dos? zavadzajuce - ozna?enie PBF zliatiny (pismeno F je odvodene od "free", nie je to teda ozna?enie chemickeho prvku).

Druhy spajok [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a teploty tuhnutia sa spajky rozde?uju na:

Makke spajky cin-olovo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Cin (Sn) [%] Olovo (Pb) [%] Teplota topenia [°C] Poznamka
25 75 271 hruba spajka pre stavebne klampiarske prace, tavenie plame?om
30 70 262 to iste ?o vy??ie
33 67 180-230 PM 33, to iste ?o vy??ie, rozmedzie teplot vyrovnane povolenymi primesami
40 60 240 pre spajkovanie mosadze
50 50 220 pre spajkovanie mosadze, elektromerov, plynomerov, predtym aj konzerv
60 40 190 Pre spajkovanie v elektrotechnike
63 37 182 Pre spajkovanie v elektrotechnike
90 10 220 Skor pou?ivane v potravinarstve

Od juna 2006 direktiva RoHS (Restriction of the use Hazardeous Substances) povo?uje max. 0,1% olova v spajkovacej zliatine.

?pecialne spajky s ve?mi nizkou teplotou topenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nazov Cin (Sn) [%] Olovo (Pb) [%] bizmut (Bi) [%] Kadmium (Cd) [%] Teplota topenia [°C] Poznamka
Roseov kov 15,5 32,5 52 0 96
Roseov kov 20 20 60 0 121
Woodov kov 13 26 48 13 70
Lipowitzov kov 13,3 26,7 50 10 60
Arcetov kov 25 25 50 0 92 v zmesi s ortu?ou ma bod topenia dokonca 45 °C

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • STN. 1018-1927
  • Franti?ek B?loun, Marta Chytilova, R??ena Kola?ova a Milan Petera: Tabu?ky pre zakladnu ?kolu . PROMETHEUS.

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku pajka na ?eskej Wikipedii.