Sonet alebo znelka je lyricka basnicka forma, ma 14 ver?ov rozdelenych do dvoch ?tvorver?ovych a dvoch trojver?ovych strof (t. j. dvoch kvartet a dvoch tercet). Na konci basne je pointa, ktora je taka vyrazna, ?e mo?e meni? zmysel predchadzajucich ?asti textu. ^[1]

Povodna schema: a b b a/a b b a/c d c/d c d.

Variant: a b b a/a b b a/c d c/d d c.

Noc v ?erom, ?ervankami obrubenom ?ate,

mrak v brvach zlovestny a hrozba uporu,

vtom divo zbuchala na brane obzoru

a skrikla: Nezmarnils’ ma, tu som ? otvor, brate!

De?, ?ujuc pomsty prichod, zmrzol, v zmatku-chvate

usko?il ku dveram a tiskal zavoru;

no okno dokoran, ha! ? pozde! v komoru

u? vlieta ?ierny vtak a klesa kruhovate.

Boj nastal o dedi?stvo. ? Darmo zje?il ?ticu

brat zlatolu?ovu a napnul svetla sily:

mdlie ?im dia?, vr?ena jak hlave? v povichricu.

A sestra vzteklej?ia je samej od Dalily:

hoc mrel u?, e?te chvatla, ?o jej ?adra kryly,

a v srdce vrazila mu dyku ? ve?ernicu.

(Pavol Orszagh-Hviezdoslav, Noc v ?erom, ?ervankami obrubenom ?ate)

Schema: a b b a/a b b a/c d e/e d c.

Najkrasn?j?i nade v?ecky cnosti,

cnost, jen? vlastni cnosti ukryva,

pohled, jeho? krotkost stydliva

jest jen zradcem v?t?i spanilosti;

serdce, jen mu tr?n dej v?emo?nosti,

raje po v?i zemi rozsiva,

rtiky, z nich? se zdravy ozyva

v liboplynne rozum vymluvnosti:

O, kde sviti? hv?zdo ut??ena?

Jsi-li vskutku, drahy p?edm?te,

?i-li jen sen mamy zlatych ?as??

I ne, ?ije! ?ije! Libych hlas?

struny k chvale jeji zavzn?te,

ejhle, mn? je, mn? je zaslibena

(Jan Kollar, Slavy dcera, I, 4)

Schema: a b b a/a b b a/c d e/d c e.

S’amor non e, che dunque e quel ch’io sento?

Ma s’egli e amor, perdio, che cosa et quale?

Se bona, onde l’effecto aspro mortale?

Se ria, onde si dolce ogni tormento?

S’a mia voglia ardo, onde ’l pianto e lamento?

S’a mal mio grado, il lamentar che vale?

O viva morte, o dilectoso male,

come puoi tanto in me, s’io no ’l consento?

Et s’io ’l consento, a gran torto mi doglio.

Fra si contrari venti in frale barca

mi trovo in alto mar senza governo,

si lieve di saver, d’error si carca

ch’i’ medesmo non so quel ch’io mi voglio,

et tremo a mezza state, ardendo il verno.

(Francesco Petrarca, Canzoniere, 40)

Schema: a b b a/a b b a/c d e/c d e.

Ke? slnko zajde skonom a noc temne kridla

hviezd oky posiate v ?ir rozstrie ponad zem:

jak v?ely do u?a hne? ka?dy zaujem

sa vracia z po?a ?inov v ukryt svojho bydla.

Do seba vstupi ?lovek, s?aty s motovidla,

kde ako Ixion sa svijal tam a sem,

do seba vojde zas, otrasuc ?atny lem,

v sie?, ktoru vyzdobily vidin ma?ovidla.

Tu doma je, kam vlastne d?a poslania patri,

z put smyslov unikol jak vta?a nastrahe,

a ?ije plnym ?itim pre seba a v sebe.

Len ke? stras? zemsku vrhol do ve?ernej vatry,

len vtedy octne sa zas ?lovek na drahe,

po nej?, i kym tu hlivie, zajs? mo?’ na ?as v nebe.

(Pavol Orszagh-Hviezdoslav, Ke? slnko zajde skonom a noc temne kridla)

Schema a b a b/c d c d/e f e f/g g je anglicky sonet;

From fairest creatures we desire increase,

That thereby beauty's rose might never die,

But as the riper should by time decease,

His tender heir might bear his memory:

But thou contracted to thine own bright eyes,

Feed'st thy light's flame with self-substantial fuel,

Making a famine where abundance lies,

Thy self thy foe, to thy sweet self too cruel:

Thou that art now the world's fresh ornament,

And only herald to the gaudy spring,

Within thine own bud buriest thy content,

And, tender churl, mak'st waste in niggarding:

Pity the world, or else this glutton be,

To eat the world's due, by the grave and thee.

(William Shakespeare, Sonnets, I)

Prve ?tvorver?ie obsahuje tezu (nastolenie problemu), druhe antitezu (negaciu problemu) a posledne 2 trojver?ia tvoria syntezu.

Sonety sa niekedy spajaju do va??ich celkov ? cyklus 15 zneliek tvori tzv. znelkovy veniec a obsahuje 210 ver?ov.

Je osobitny druh sonetu pod nazvom ?tenzone“, ktory sa tvori kolaborativne, prvy sonet napi?e prvy basnik a druhy iny basnik ako odpove? na jeho my?lienku.

V europskej poezii spropagoval sonet Francesco Petrarca v cykle Sonety pre Lauru , ktory ho prevzal od sicilskej ?koly prostrednictvom toskanskych basnikov.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

• KRAUSOVA, Nora. Vyvin slovenskeho sonetu . 1. vyd. Bratislava : Tatran , 1976. 159 s. (Interpretacie; zv. 5.)