Somar domaci

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Somar domaci
Vedecka klasifikacia
Vedecka klasifikacia preva?ne pod?a tohto ?lanku

Somar domaci [1] [2] [3] (ine nazvy: star?ie: osol domaci [4] [5] ; mimo taxonomie: domaci somar [6] , domaci osol [7] , somar , osol ; latinske nazvy pozri ni??ie) je taxon z podrodu somar (Asinus) . Presnej?ie sa zara?uje bu? ako taxon (forma alebo poddruh) v ramci druhu somar africky ( Equus africanus ) alebo ako samostatny druh.

Spolo?ne s ko?om domacim je to jediny domestikovany neparnokopytnik .

Nazvy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ako pri v?etkych domestikovanych taxonoch, aj pri somarovi domacom je presne vedecke zaradenie sporne a teda aj sporny aj vedecky nazov. Mo?ne nazvy tohto taxonu su:

  • ako poddruh somara africkeho:
    • Equus africanus asinus
    • Equus asinus asinus
    • Equus africanus domesticus
    • Equus asinus domesticus
    • Equus asinus vulgaris
    • Asinus africanus asinus
    • Asinus asinus asinus
    • Asinus africanus domesticus
    • Asinus asinus domesticus
    • Asinus asinus vulgaris
  • ako forma somara africkeho:
    • Equus africanus f. asinus
    • Equus africanus f. domestica
    • Equus asinus f. asinus
    • Equus asinus f. domestica
    • Asinus africanus f. asinus
    • Asinus africanus f. domestica
    • Asinus asinus f. asinus
    • Asinus asinus f. domestica
  • ako samostatny druh:
    • Equus asinus (v u??om zmysle)
    • Asinus asinus (v u??om zmysle)
    • Asinus domesticus
    • Asinus vulgaris

O tychto nazvoch porovnaj aj systema a vysvetlenia v ?lanku somar africky .

Evolucia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Somare domace sa geneticky delia na dve skupiny - klad 1 a klad 2. Klad 1 vznikol z (dnes u? pravdepodobne vyhynuteho) taxonu somar nubijsky , ktory patri do druhu somar africky . Klad 2 ma nejakeho dnes neznameho africkeho predchodcu (z druhu somar africky ); jeho predchodcom v?ak ka?dopadne nie je somar somalsky . [8] [9]

Vzh?ad [ upravi? | upravi? zdroj ]

?rebec ma vy?ku v kohutiku v priemere okolo 122 centimetrov, kobyla 115 centimetrov. Somar domaci ma sivu srs? s ?iernym pozd??nym pasom na strede chrbta a s bielym bruchom.

Potrava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Somar domaci je bylino?ravec . Okrem ?ih?avy , ?tiavu a travy pokropenej mo?om a vykalmi zje somar domaci v?etku rastlinnu potravu, somare dokonca obhryzaju aj drevo . Pred domestikaciou sa ?ivili ?asto len roznymi druhmi suchych travin a krikov.

Rozmno?ovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dobou parenia su posledne dni jari alebo prve mesiace leta. Asi po 11 mesiacoch samica somara rodi jedno mla?a, dos? dobre vyvinute. U? v druhom roku ma normalnu ve?kos?, plnu silu ma ale a? v tre?om roku. Ke? sa skri?i somar s kobylou, vznikne neplodny mul , ktory sa podoba skor na ko?a. Skri?enim samice somara s ko?om vznikne mulica , ktora sa podoba viac na somara.

Vyznam [ upravi? | upravi? zdroj ]

Somar domaci sa pou?iva na nosenie bremien, preto?e doka?e unies? aj 300 kg. Okrem svojej sily poskytuje aj mlieko a maso . Mlieko somara je vy?ivnej?ie ako kravske a egyptska panovni?ka Kleopatra VII. sa v somarom mlieku kupala pre udr?anie hladkej pleti. Maso somara sa udajne pridava do pravej uhorskej salamy .

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Osel domaci na ?eskej Wikipedii.

?al?ie zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. Stavovce Slovenska: Cicavce: Zora Feriancova-Masarova [and] Vladim?r Hanak . [s.l.] : Vydavatel'stvo Slovenskej akademie vied, 1965. 368 s. S. 299.
  2. Somar domaci - Narodna zoo Bojnice [online]. zoobojnice.sk, [cit. 2022-02-24]. Dostupne online.
  3. Vyro?na sprava ZOO Ko?ice 2016 [1] Archivovane 2021-03-04 na Wayback Machine
  4. Vyro?na sprava ZOO Ko?ice 2011 [2] Archivovane 2021-02-24 na Wayback Machine
  5. MIKLIKOVA, Z. Archeozoologicke nalezy zo stredovekeho sidliska v Baj?i. In: SLOVENSKA ARCHEOLOGIA LVIII-1, 2010, 123-168, S. 139
  6. STAN?K, V. J. Ve?ky obrazovy atlas zvierat. 1965, S. 535
  7. KME?OVA, P.Kym mu nasadili ohlavku... . In: Historicka revue 2009, S. 23
  8. MITCHELL, Peter. The Donkey in Human History (An Archaeological Perspective) . [s.l.] : Oxford University Press, 2018. 306 s. ISBN 978-0-19-874923-3 . S. 29-31.
  9. Kimura et al. 2011 [3]