Somar domaci
[1]
[2]
[3]
(ine nazvy: star?ie:
osol domaci
[4]
[5]
; mimo taxonomie:
domaci somar
[6]
,
domaci osol
[7]
,
somar
,
osol
; latinske nazvy pozri ni??ie) je taxon z
podrodu somar (Asinus)
. Presnej?ie sa zara?uje bu? ako taxon (forma alebo poddruh) v ramci druhu
somar africky
(
Equus africanus
) alebo ako samostatny druh.
Spolo?ne s
ko?om domacim
je to jediny
domestikovany
neparnokopytnik
.
Ako pri v?etkych domestikovanych taxonoch, aj pri somarovi domacom je presne vedecke zaradenie sporne a teda aj sporny aj vedecky nazov. Mo?ne nazvy tohto taxonu su:
- ako poddruh somara africkeho:
- Equus africanus asinus
- Equus asinus asinus
- Equus africanus domesticus
- Equus asinus domesticus
- Equus asinus vulgaris
- Asinus africanus asinus
- Asinus asinus asinus
- Asinus africanus domesticus
- Asinus asinus domesticus
- Asinus asinus vulgaris
- ako forma somara africkeho:
- Equus africanus
f.
asinus
- Equus africanus
f.
domestica
- Equus asinus
f.
asinus
- Equus asinus
f.
domestica
- Asinus africanus
f.
asinus
- Asinus africanus
f.
domestica
- Asinus asinus
f.
asinus
- Asinus asinus
f.
domestica
- ako samostatny druh:
- Equus asinus
(v u??om zmysle)
- Asinus asinus
(v u??om zmysle)
- Asinus domesticus
- Asinus vulgaris
O tychto nazvoch porovnaj aj systema a vysvetlenia v ?lanku
somar africky
.
Somare domace sa geneticky delia na dve skupiny - klad 1 a klad 2. Klad 1 vznikol z (dnes u? pravdepodobne vyhynuteho) taxonu
somar nubijsky
, ktory patri do druhu
somar africky
. Klad 2 ma nejakeho dnes neznameho africkeho predchodcu (z druhu
somar africky
); jeho predchodcom v?ak ka?dopadne nie je
somar somalsky
.
[8]
[9]
?rebec ma
vy?ku v kohutiku
v priemere okolo 122 centimetrov, kobyla 115 centimetrov. Somar domaci ma sivu
srs?
s ?iernym pozd??nym pasom na strede chrbta a s bielym bruchom.
Somar domaci je
bylino?ravec
. Okrem
?ih?avy
,
?tiavu
a travy pokropenej
mo?om
a
vykalmi
zje somar domaci v?etku rastlinnu potravu, somare dokonca obhryzaju aj
drevo
. Pred domestikaciou sa ?ivili ?asto len roznymi druhmi suchych travin a krikov.
Dobou
parenia
su posledne dni jari alebo prve mesiace leta. Asi po 11 mesiacoch samica somara rodi jedno mla?a, dos? dobre vyvinute. U? v druhom roku ma normalnu ve?kos?, plnu silu ma ale a? v tre?om roku. Ke? sa skri?i somar s kobylou, vznikne neplodny
mul
, ktory sa podoba skor na ko?a. Skri?enim samice somara s ko?om vznikne
mulica
, ktora sa podoba viac na somara.
Somar domaci sa pou?iva na nosenie bremien, preto?e doka?e unies? aj 300 kg. Okrem svojej sily poskytuje aj
mlieko
a
maso
. Mlieko somara je vy?ivnej?ie ako kravske a
egyptska
panovni?ka
Kleopatra VII.
sa v somarom mlieku kupala pre udr?anie hladkej pleti. Maso somara sa udajne pridava do pravej uhorskej
salamy
.
- Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o
osol
- Commons ponuka multimedialne subory na temu
Somar domaci
- Wikidruhy ponukaju informacie na temu
Somar domaci
- Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Osel domaci
na ?eskej Wikipedii.
- ↑
Stavovce Slovenska: Cicavce: Zora Feriancova-Masarova [and] Vladim?r Hanak
. [s.l.] : Vydavatel'stvo Slovenskej akademie vied, 1965. 368 s. S. 299.
- ↑
Somar domaci - Narodna zoo Bojnice
[online]. zoobojnice.sk, [cit. 2022-02-24].
Dostupne online.
- ↑
Vyro?na sprava ZOO Ko?ice 2016
[1]
Archivovane
2021-03-04 na
Wayback Machine
- ↑
Vyro?na sprava ZOO Ko?ice 2011
[2]
Archivovane
2021-02-24 na
Wayback Machine
- ↑
MIKLIKOVA, Z. Archeozoologicke nalezy zo stredovekeho sidliska v Baj?i. In: SLOVENSKA ARCHEOLOGIA LVIII-1, 2010, 123-168, S. 139
- ↑
STAN?K, V. J. Ve?ky obrazovy atlas zvierat. 1965, S. 535
- ↑
KME?OVA, P.Kym mu nasadili ohlavku... . In: Historicka revue 2009, S. 23
- ↑
MITCHELL, Peter.
The Donkey in Human History (An Archaeological Perspective)
. [s.l.] : Oxford University Press, 2018. 306 s.
ISBN
978-0-19-874923-3
. S. 29-31.
- ↑
Kimura et al. 2011
[3]