Solarny panel
Solarny panel
(ine nazvy:
fotovolticky modul
,
fotovolticky panel
) je zabalena a prepojena sada solarnych ?lankov, tie? znamych ako
fotovolticke ?lanky
. Solarny panel mo?e by? pou?ity ako su?as? va??ieho fotovoltaickeho systemu pre generovanie a dodavku
elektriny
pre komer?ne a reziden?ne (miestne, bytove) pou?itie.
Preto?e jeden solarny panel mo?e vyraba? energiu iba v obmedzenom mno?stve, kon?trukcia obsahuje nieko?ko panelov. Fotovolticky system zvy?ajne obsahuje pole solarnych panelov, strieda?e, mo?e obsahova?
baterie
a prepojenie vedenia.
Solarne panely vyu?ivaju slne?nu energiu (
fotony
) od
Slnka
na vyrobu elektrickej energie prostrednictvom fotovoltickeho u?inku. ?trukturalny (nosny) ?len modulu mo?e by? bu? v hornej vrstve alebo v zadnej. Va??ina modulov pou?iva membranu kry?talickej
kremikovej
bunky alebo tenke filmove bunky na zaklade
teluridu kadmia
alebo kremika. Vodive droty, ktore beru prud z panelov, mo?u obsahova?
striebro
,
me?
alebo ine vodive (ale nie
magneticke
) kovy.
Bunky musia by? elektricky pripojene jedna k druhej a k zvy?nej ?asti systemu. Bunky musia by? chranene pred mechanickym po?kodenim a vlhkos?ou. Va??ina solarnych panelov je nehybna, pevna, semi-flexibilne su prenosne.
Elektricke pripojky su vyrobene v serii na dosiahnutie po?adovaneho vystupneho napatia alebo paralelne. Samostatne
diody
je potrebne ota?a?, aby sa predi?lo spatnemu prudeniu, v pripade ?iasto?neho alebo uplneho zatienenia a v noci. P-n bod monokry?talickej kremikovovej bunky mo?e ma? k dispozicii zodpovedajuce vlastnosti spatneho prudu, ktore nie su nevyhnutne. Spatne prudy odpadovej energie mo?u tie? vies? k prehriatiu tienenych buniek. Solarne bunky sa stavaju menej efektivne pri vy??ich teplotach, preto sa monta?ne firmy sna?ia zabezpe?i? dobre vetranie solarnych panelov.
Kon?trukteri solarnych panelov navrhuju
koncentratory
, v ktorych je svetlo zamerane pomocou
?o?oviek
alebo
zrkadiel
na men?ie bunky. To umo??uje pou?itie buniek s vysokymi nakladmi na jednotku plochy (napr.
arzenid gality
) rentabilnym sposobom.
V zavislosti od kon?trukcie mo?u fotovolticke panely vyraba? elektrinu z rozsahu frekvencii
svetla
, ale zvy?ajne nemo?u pokry? celu slne?nu radu (konkretne,
ultrafialove
,
infra?ervene
a nizke alebo rozptylene svetlo), preto solarne panely stracaju ve?a energie dopadajuceho slne?neho svetla. Mo?u by? ove?a efektivnej?ie, ak budu osvetlene
monochromatickym
svetlom. Preto ?al?ia koncepcia navrhu je rozdeli? svetlo do roznych
vlnovych rozsahov
a nasmerova? lu?e na rozne bunky, ktore su naladene na tieto rozsahy. Planovane je, aby boli schopne zvy?i? u?innos? o 50 %. Navrhom pou?itia infra?ervenych fotovoltickych ?lankov bolo zvy?i? efektivitu, a samozrejme produkova? energiu aj noci.
Prepo?itavacie koeficienty slne?neho ?iarenia (u?innos? solarnych panelov) sa mo?u li?i? o 5 ? 18 % pri komer?nych produktoch je zvy?ajne ni??ia u?innos? ich buniek v izolacii. U?innos? solarnych panelov je popisana v terminoch ako ?pi?kovy vykon vystupu na jednotku plochy a be?ne sa vyjadruje v jednotkach
watt
na ?tvorcovu stopu (W/ft2). Hustota energie najvykonnej?ich seriovo vyrabanych solarnych panelov je viac ako 13 W/ft2.