Sodomia (pod?a biblickeho "hrie?neho" mesta Sodoma ) je:

• v strednej Europe dnes (koniec 20. storo?ia): zoofilia v sexualnom zmysle
• v minulosti: v kres?anskom stredoveku rad rozne definovanych sexualnych praktik, najma (a to najma aj v novoveku) homosexualita a zoofilia
• tak v minulosti, ako aj dnes vo?ne: pohlavna zvrhlos?, sexualna deviacia vobec

Pozor na iny vyznam slova "sodomy" v angli?tine, ktore spravidla (aj v pravnom zmysle) ozna?uje analny (v mnohych ?tatoch aj oralny) pohlavny styk medzi ?u?mi a spravidla aj pohlavny styk so zvieratami ( zoofiliu ).

Starovek a v stredovek [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pojem sodomia je priamo odvodeny od pasa?e v Biblii (kniha Genesis) spominajucej hrie?ne spravanie obyvate?ov Sodomy. ?udia so spravanim im "podobnym" sa ozna?ovali ako sodomiti (odtia? neskor sodomia). V otazke, v ?om presne spo?iva hriech Sodom?anov z Biblie, sa nezhoduju jednak kres?anske a judaisticke teologicke texty, jednak prve kres?anske teologicke texty a napokon ani viacero dne?nych autorov. V tomto probleme zohrava zna?nu ulohu aj sposob prekladu povodneho textu pasa?e Biblie. Zo ?tyroch ve?kych tzv. u?ite?ov cirkvi napr. Augustin z Hippa zastaval nazor, ?e hriech Sodom?anov spo?ival v tom, ?e sa tam zo zvyku vykonavalo smilstvo s mu?mi ( homosexualita ), ostatni boli ineho nazoru.

V 11. storo?i sa prvy raz stretavame s vyrazom v tvare "sodomia" u benediktinskeho mnicha menom Petrus Damianus. Tento text definoval sodomiu ako rad sexualnych praktik, ktore maju spolo?ne to, ?e neslu?ia na rozmno?ovanie, konkretne masturbacia, vzajomne chytanie a trenie mu?skych genitalii, coitus inter femores a analny styk.

Toma? Akvinsky ju definoval ako hriech proti prirode a konkretne jeden z nasledujucich druhov rozko?e: masturbacia, styk s "tvorom ineho druhu", styk s osobou nemajucou po?adovane pohlavie a neprirodzeny vykon sulo?e (napriklad pou?itim nepatri?nych nastrojov alebo "inymi mon?truoznymi a be?tialnymi sposobmi"). Najhor?ie je pod?a Toma?a Akvinskeho smilstvo so zviera?om, najmenej zla je masturbacia.

Napriek tymto nazorom nebola sodomia (nech u? je definovana akoko?vek z be?nych definicii) spo?iatku pod?a dochovanych sprav trestna - v Europe a? do 11./13. storo?ia. Vynimku tvori len Justinianov zakonnik z roku 533, ktory na cudzolo?stvo a sodomiu (v zmysle homosexualny styk a pedofiliu) uvalil trest smrti, tento zakon mal v?ak politicke ciele. Druhou vynimkou boli ?panielski Vizigoti, kde bola od roku 650 sodomia trestna.

Do 11. storo?ia sa sodomiou zaoberali ? aj to len ve?mi ojedinele ? cirkevne sudy. V cirkevnej oblasti bola sodomia klasifikovana ako (be?ny) hriech a tresty boli ve?mi mierne. Od 11. storo?ia sa ?ou zaoberali svetske sudy. Sodomia sa chapala ako homosexualita a zoofilia, neskor aj ako styk s m?tvolami, ukajanie na sochach a e?te nakoniec aj masturbacia.

V druhej polovici 13. storo?i nastala zmena. Vnimanie sodomie (preva?ne v zmysle homosexualita) sa zmenilo v suvislosti s propagandou proti islamu v ramci kri?ovych vyprava, kde sa napriklad tvrdilo, ?e Mohamed ?iril medzi svojimi hriech sodomie, ?e saraceni znasil?uju biskupov a kres?anskych chlapcov a podobne. V nem?ine sa vyraz kacir (Ketzer) v tomto obdobi pou?ival ako synonymum pre sodomita (v zmysle homosexual alebo zoofil). Z 15. storo?ia su u? bohate doklady o trestani sodomie - homosexualov v Taliansku (najma Benatky a podobne), Holandsku, Nemecku a inde v Europe, a to od vykastrovania po upalenie. Zaujimave je aj to, ?e v tomto obdobi sa pri pohlavnom styku star?ej osoby a mladistveho/die?a?a tento mladistvy/die?a trestal ako spolupachate?, nie ako obe?.

Z dobre dolo?eneho kantonu Zurich vo ?vaj?iarsku sa v rokoch 1400 - 1798 z celkovo 1424 poprav uskuto?nilo 179 poprav z dovodu sodomie. O vtedaj?om vnimani zava?nosti tohto "zlo?inu" sved?i fakt, ?e za bosoractvo bolo za rovnake obdobie popravenych ove?a menej, a to 80, ?udi a za vra?du pribli?ne rovnako ve?a, 193, ?udi.

Novovek a moderne dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

?al?im motivom na prenasledovanie sodomie bola kniha Kladivo na ?arodejnice (1487), ktora ozna?ila sodomiu za jeden z hlavnych priznakov ?arodejnictva.

V rimskonemeckej ri?i pod?a trestneho zakonnika Constitutio Criminalis Carolina (1532 - 18. stor.) platilo ...ke? kona necudnos? ...?lovek so zverou, mu? s mu?om, ?ena so ?enou, pozbyju i ?ivota. A budu, pod?a obecneho zvyku, oh?om vpraveni od ?ivota k smrti [teda upaleni] . Na druhej strane tento zakonnik dekriminalizoval ine formy sodomie. Tento zakon preva?ne neplatil napriklad v ?esku, kde, podobne ako v inych oblastiach, do 18. storo?ia preva?ovali rozne lokalne normy a zvyky.

Vo Francuzsku sa vyraz sodomia pravne chapal v poslednych storo?iach vylu?ne v zmysle homosexualny (analny) styk. Francuzsko bola prva krajina, ktora ? roku 1791 za Napoleona I. ? sodomiu urobilo beztrestnou. U? roku 1726 sa v?ak vo Francuzsku uskuto?nilo jedno z poslednych va?nych potrestani za sodomiu (upalenie za?iva).

V Rakuskej monarchii sa pod?a ?l. 74 § 6 zakona Marie Terezie Constitutio Criminalis Theresiana z roku 1768 , ktory bol silne ovplyvneny rimskonemeckym Constitution Criminalis Carolina, sodomia - presnej?ie ?neprirodzene smilstvo“ (=smilstvo proti prirode, protiprirodzene smilstvo, smilstvo proti prirodzenosti), ?im sa myslelo zoofilne a homosexualne spravanie a masturbacia - trestala s?atim hlavy a naslednym spalenim tela (v pripade homosexuala) resp. upalenim za?iva (v pripade zoofilie) pachate?a aj zviera?a. Okrem toho zakon trestal incest, pohlavny styk s m?tvolou, neman?elsky styk a neprirodzenu chlipnos? medzi mu?om a ?enou. V roku 1787 osvietensky zakon Constitutio Criminalis Josephina ( Josefinisches Strafgesetzbuch ) Jozefa II. trest homosexualom zmiernil na vazenie/nutene prace/bi?ovanie, beztrestnou sa stala masturbacia, neman?elsky styk a neprirodzena chlipnos? medzi mu?om a ?enou. Rakusko bolo tymto prvou europskou krajinou, ktora zru?ila trest smrti za homosexualne spravanie (nasledovane v?ak bolo Francuzskom, ktore o 3 roky neskor homosexualitu uplne dekriminalizovalo). V roku 1803 bol prijaty novy rakusky trestny zakon (Strafgesetz 1803), v ktorom sa opa? vyskytuje ?smilstvo proti prirode“, no bez ?al?ej konkretizacie, ?o viedlo k pomerne ?irokej interpretacii ustanovenia. V roku 1824 cisarsky dekret znova definoval neprirodzene smilstvo ako homosexualne a zoofilne spravanie. Trestom bolo vazenie (½ -1 rok). V novele z roku 1852 (Strafgesetz 1852), ktora v ?esku platila a? do roku 1950 a v Rakusku a? do roku 1975, sa tieto ustanovenia v podstate prevzali. § 129 a nasl. konkretne znie: Ako zlo?in sa potrescu aj nasledujuce druhy smilstva: I. Smilstvo proti prirode, to jest a) so zvieratami, b) s osobami rovnakeho pohlavia. Trestom je ?a?ky ?alar 1 -5 rokov...[za ur?itych okolnosti a? 10 ?i 20 rokov]…II. Incest.... III. Zvedenie [osoby zverenej pod doh?ad]... Skutkovu podstatu nap??ala aj vzajomna masturbacia osob rovnakeho pohlavia. Trvalym problemom tohto zakona bola nejasna definicia ?smilstva“, a sudy napriklad v prvej ?SR ju vykladali ve?mi vo?ne.

V Uhorsku sa pod?a ?lanku 74 Iurisprudentia Criminalis z roku 1751 analny styk dvoch mu?ov trestal smr?ou. Vy??ie spomenute rakuske zakony z roku 1768 a 1787 (a 1803?) platili aj na uzemi Uhorska. Uhorsky zakon z roku 1843 zahrnoval homosexualne a zoofilne spravanie pod neprirodzene smilstvo a trestom bolo vazenie (za homosexualne spravanie 3 roky). 1852 ? (?)1861 platil vy??ie uvedeny rakusky zakonnik z roku 1852, potom bol obnoveny uhorsky zakon z roku 1843. V novele uhorskeho trestneho zakona z roku 1878, ktora na Slovensku platila a? do roku 1950, styk so zvieratami aj s mu?mi na?alej patril pod ?neprirodzene smilstvo“ a trestal sa vazenim, ale trest za homosexualne spravanie sa zni?il na 1 rok.

V ?esko-Slovensku bol v roku 1950 prijaty prvy spolo?ny trestny zakon pre ?esko aj Slovensko (zakon ?. 86/1950 Zb.). V ?om je u? trestny ?len“ pohlavny styk s osobou rovnakeho pohlavia (§ 241, od?atie slobody na 1 a? 5 rokov pod?a skutkovej podstaty) a incest (§ 242). Styk so zvieratami sa nespomina. V roku 1961 vstupil do platnosti novy ?s. trestny zakon, pod?a ktoreho je trestna sulo? len osoby star?ej ako 18 rokov s osobou rovnakeho pohlavia mlad?ou ako 18 rokov, pri?om sa potresta ten z dvojice, ktory je star?i ako 18 rokov (§ 244, od?atie slobody na 1 a? 5 rokov), ?alej budenie verejneho pohor?enia pohlavnym stykom s osobou rovnakeho pohlavia a opa? incest (§ 245). Styk so zvieratami sa nespomina.

Zakonom ?. 175/1990 bol § 244 zakona z roku 1961 zru?eny. Su?asny slovensky trestny zakon z roku 2005 pohlavny styk s osobou rovnakeho pohlavia nespomina, spomina incest, a zvierata spomina iba v suvislosti zakazu tyrania zvierat (§ 378).