Slobodomurari su nadnarodne neverejne zdru?enie , ktore vznikalo ako aristokraticko - me?tianske , neskor ako elitne bur?oazne vyrazne kozmopolitne kluby socialno-etickeho a humanitarneho charakteru, venujuce sa filozofickej ?innosti, v minulosti aj alchymii . Tajuplnos? slobodomurarov v minulosti viedla k obvineniam zo vzajomneho poskytovania obchodnych a inych vyhod, ?i vplyvu na policiu ^[1] .

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mytologicke [ upravi? | upravi? zdroj ]

Slobodomurarska mytologia odvodzuje vznik hnutia od stavite?ov pyramid v starovekom Egypte.

Ina legenda hovori o vzniku slobodneho murarstva pri stavbe ?alamunovho chramu . Pod?a tejto tradicie poslal Hiram, kra? Tyru, stavite?a Hirama Abiho ku kra?ovi ?alamunovi na vedenie stavby jeruzalemskeho chramu. Hiram rozdelil robotnikov na tri stupne ? u??ovsky, tovari?sky a majstrovsky. Stupne mali svoje tajomstva, dorozumievacie znaky, slova a dotyky. Mzdu vyplacali u??om a tovari?om pred st?pmi a majstrom v strednej izbe, pri?om sa museli preukaza? danym znakom, slovom a dotykom ? tzv. tehlovanie. Traja lakomi tovari?i napadli Hirama, jeden pravitkom, druhy zdvihadlom a treti kladivom. Hiramovu m?tvolu zakopali na luke, kde ju po h?adani na?li deviati robotnici.

?al?ie legendy hovoria o slobodomurarstve u Chaledejcov a Feni?anov, ktori sa preplavili do Britanie a odovzdali svoje poznatky druidom. Niektori zapo?itali k slobodomurarom aj u?astnikov kri?iackych vyprav.

Realne [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prehistoria slobodneho murarstva pravdepodobne stoji na stavebnych a kamenarskych cechoch. Pripominali ich hlavne svojim uzavretym charakterom a obradnym prijimanim ?lenov. Ke??e kamenari sa v stredoveku nemuseli podria?ova? mestskemu cechovemu systemu a mohli sa slobodne pohybova?, vytvorili ?pecificku organizaciu vyzna?nu sudr?nos?ou, symbolikou a zvykmi.

Za oficialny vznik slobodneho murarstva sa pova?uje 24. jun 1717 , ke? sa v Londyne spojili ?tyri lo?e stretavajuce sa v miestnych hostincoch do Londynskej ve?kolo?e ( The Grand Lodge of London and Westminster ) pod vedenim ve?majstra Anthonyho Sayera, nazov ktorej sa neskor zmenil na Ve?ku lo?u Anglicka.

V roku 1723 boli vydane Stare povinnosti slobodnych murarov ( The Constitutions of the Free-masons ) od Jamesa Andersona, ktora zakotvila politicku toleranciu, nabo?ensky pluralizmus v deistickej forme, nutnos? riadenia sa moralnymi zasadami a rovnos? ?lenov. Stare povinnosti zaviedli tzv. Svatojansky system, tj. tri stupne ?lenstva - u??ov, tovari?ov a majstrov.

Postupne rastla spolo?enska presti? hnutia a rastol aj po?et ?lenov. Do britskych lo?i vstupovali aj cudzinci v roku 1730 bol do lo?e uvedeny baron Charles-Louis de Montesquieu a v roku 1731 dokonca vojvoda Franti?ek Lotrinsky .

V roku 1733 pribudla prva americka lo?a v Massachusetts a v roku 1776 u? slobodomurari zohravali dole?itu ulohu pri pisani americkej demokratickej ustavy.

Roku 1735 vznikol Ve?ky Orient Francuzska.

V rokoch 1751  – 1766 vychadza vo Francuzsku Encyklopedia , na ktorej sa podie?ali aj slobodomurari.

Organizacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ve?kolo?a alebo Ve?ky Orient je nezavisly a suverenny subjekt, ktory spaja slobodne murarske hnutie v danej krajine alebo geografickej oblasti. Murarstvo nema ?iaden v?eobecny jednotny zastre?ujuci vykonny a riadiaci organ. Lo?a je zakladna organiza?na jednotka slobodneho murarstva. Ka?da nova lo?a musi ma? dekret oprav?ujuci lo?u k stretavaniu a murarskej praci. Lo?a vznika ritualom Vnesenia svetla.

?lenstvo v lo?i je zva??a trojstup?ove (svatojansky system). Od jedneho k druhemu stup?u vedie zasvatenie (iniciacia). Prvym stup?om je stupe? u??a, potom sa dosahuje hodnos? tovari?a a majstra. Lo?u vedie tzv. ? ctihodny majster ", ktoreho si slobodne volia ?lenovia lo?e ka?dy rok. Napriek tomu, ?e je fakticky ?tatutarom lo?e, vystupuje ako tzv. ? primus inter pares ", ?i?e prvy medzi rovnymi. Niektore rity a lo?e poznaju e?te tzv. ?vysoke stupne“ ( Side degrees ).

Slobodomurarstvo na Slovensku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najva??ou slovenskou organizaciou Slobodnych murarov je Ve?ka lo?a Slovenska. ^[2] Uznavaju ju desiatky ve?kych lo?i na celom svete, vratane britskej ve?kej lo?e United Grand Lodge of England. ^[3] Svojich zastupcov vo Ve?kej lo?i Slovenska ma pa? slobodomurarskych lo?i. Najstar?ou je lo?a Humanizmus, ^[4] , zalo?ena Petrom Bu pod za?titou VOF (Ve?ky Orient Francuzska) ^[5] do ktorej bolo vnesene svetlo v roku 1993. Po nej vznikli lo?e Kozmopolis ^[6] a Libertas. V roku 2014 vznikla v Ko?iciach lo?a Pavol Jozef ?afarik a v Bratislave lo?a Quatuor Coronati. D?a 1. oktobra 2016 vznikla bratislavska lo?a General ?tefanik. D?a 9.12.2019 vznikol v Bardejove slobodomurarsky trojuholnik s nazvom Mi?kovsky. Do tejto vetvy slobodomurarstva mo?u vstupova? iba mu?i (ide o takzvany konzervativny smer slobodomurarstva), ktori musia veri? vo vy??i tvorivy princip.

Na Slovensku existuje aj zmie?ane slobodomurarstvo , v jeho ramci v Lo?ach pracuju spolo?ne ?eny aj mu?i. Tuto vetvu na Slovensku reprezentuje Lo?a Phoenix (R:. L:. Phoenix Or:. Bratislava). Lo?a ma ?islo 1962 a pracuje v ramci medzinarodneho zmie?aneho radu Le Droit humain , ktoreho prva Lo?a vznikla na uzemi dne?neho ?eskoslovenska u? v roku 1913.

Hlavne prudy [ upravi? | upravi? zdroj ]

V priebehu dejin slobodomurarstva sa odli?ili rozne prudy, ktore sa zva??a odli?uju iba po?tom stup?ov.

• Staroveky a prijaty ritus ?kotsky sa zameriava viac na mystiku a individualnu duchovnu cestu. ?kotsky ritus ma 33 stup?ov zasvatenia.
• Francuzsky ritus alebo tie? kontinentalny ?i liberalny, zamerany nielen na etiku a filozofiu, ale aj na otazky socialneho usporiadania a politiky. Okrem zakladnych troch stup?ov (svatojansky system) ma ?al?ie ?tyri stupne.
• ?vedsky ritus je variaciou slobodomurarstva pou?ivany v ?vedsku, Norsku, Dansku, Finsku a na Islande. ?lenstvo zah??a tri Svatojanske stupne potom ?al?ie tri tzv. Svato-Ondrejske stupne, ?tyri Hlavne stupne a ?estny Stupe? rytiera ?erveneho kri?a.
• Yorksky ritus alebo tie? americky obrad. Je to vlastne zoskupenie samostatnych organizacii - Kra?ovska murarska archa, Murari hrobky a Templarski rytieri.
• Ritus prisnej observencie ?iadal odstranenie vplyvu okultnych vied a prisnu disciplinu. Ritus zanikol v roku 1782.

Podobne tajne spolo?nosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po roz?ireni slobodomurarstva za?ali vznika? podobne hnutia, ktore sa za?lenili priamo do murarskych lo?i alebo existovali samostatne a verejnos?ou boli spajane so slobodnymi murarmi.

• Iluminati boli zvazom zalo?enym v roku 1776 v Ingolstadte profesorom cirkevneho prava Adamom Weishauptom . Iluminati sa sna?ili ?iri? my?lienky osvietenstva prostrednictvom spisov francuzskych encyklopedistov a zakladanim ?itate?skych spolo?nosti. Neskor sa podarilo zapoji? iluminatstvo do slobodomurarstva, pri?om prve stupne mali slu?i? ako priprava na ?innos? v lo?ach.
• Rosenkrucianske hnutie je vysokostup?ove ezotericke zdru?enie. Hlavnym poslanim sa stala alchymia . V rade sa dodr?iavala uplna ml?anlivos?.
• Rytieri a bratia sv. Jana Evanjelistu z Azie v Europe alebo azijski bratia boli okultnym vyrazne protiosvieteneckym spolo?enstvom vychadzajucim zo slobodomurarstva, pri?om zakladom ich systemu a obradov je kabala a ?iselna symbolika.

Hodnotenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kritici slobodomurarov ich ?asto chybne vnimaju ako nabo?ensku organizaciu, oni sami taketo zaradenie odmietaju a ozna?uju sa ako bratstvo . Postoj k nabo?enstvu sa meni s dobou a miestom, dnes mo?u slobodomurari v tej istej lo?i vyznava? rozdielne nabo?enstva, alebo v liberalnom , otvorenom slobodomurarstve ? aj nevyznava? nijake. V otvorenej?ich francuzskych, ?panielskych, portugalskych, talianskych a inych Radoch viera nie je povinna, je otazkou osobneho presved?enia.

27. aprila 1738 pape? Klement XII. vydal bulu In eminenti , v ktorej zatracuje slobodomurarov pod trestom kliatby, preto?e ?sposobuju zlo nielen ?tatnemu pokoju, ale aj spase du?e“. ^[7] A? nove znenie katolickeho prava z roku 1983 neobsahuje hrozbu exkomunikacie latae sententiae slobodomurarov. Napriek tomu katolici pova?uju prislu?nos? k slobodomurarom za hriech. Katolicka cirkev v?ak upravila svoje rozhodnutie a preto trva na tom, ?e prislu?nos? k lo?am je nezlu?ite?na s katolickou vierou. Vyhlasenie Kongregacie pre nauku viery z roku 1984 tie? tvrdi, ?e vstup do slobodomurarskych zdru?eni ?zostava v cirkvi na?alej zakazane" a veriaci, ktori tam vstupili ?su v stave ?a?keho hriechu a nemo?u pristupova? k svatemu prijimaniu".

Slobodomurarstvo je ob?ubeny namet roznych kon?pira?nych teorii a antisemiti ho ?asto ozna?ovali ako ??idomurarske“.

Slobodomurari boli zakazani v nacistickom Nemecku aj v komunistickych ?tatoch ? s vynimkou Kuby. Dnes su legalni takmer v?ade, vratane katolickych krajin.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Literatura o slobodomuraroch [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ANTONIN, Lubo?: Zlaty v?k svobodneho zedna?stvi v ?echach. Praha : P?dorys ? Argo, 2010. ISBN 978-80-257-0317-5
2. BERANEK, Josef: Tajemstvi lo?i : Svobodne zedna?stvi bez legend a myt?. Praha : Mlada fronta, 1994.
3. BERESNIAK, Daniel: Slobodomurari - Stavitelia svetla. Bratislava : Sofa, 2002. ISBN 80-89033-21-0
4. BLACKSTOCK, Peter (ed.): Tajny symbol. Praha : Argo, 2010.
5. BOROVI?KA, Michael: Tajne d?jiny zedna?skych lo?i. Praha : Ottovo nakladatelstvi ? Cesta, 2003. ISBN 80-7181-814-3
6. BOUCHER, Jules: Zedna?ska symbolika, aneb, Kralovske um?ni op?tovn? objasn?ne a obnovene podle pravidel tradi?ni esotericke symboliky. Praha : Trigon, 1998. ISBN 80-86159-09-4
7. BRADLEY, Michael: Tajemstvi svobodnych zedna??. Praha : Area, 2007. ISBN 978-80-7390-000-7
8. CECHUROVA, Jana: ?e?ti svobodni zedna?i ve XX. stoleti. Praha : Libri, 2008.
9. COOPER, Robert: Tajemstvi zedna?skeho kodu. Bratrstvo v prom?nach ?asu. Plejada; 2010
10. DEDOPULOS, Tim: Svobodni zedna?i : neznamy sv?t nejznam?j?iho bratrstva v historii. Praha : Metafora, 2006. ISBN 80-7359-055-7
11. DUCHANEOVA, Sangeet: Svobodne zedna?stvi. Praha : Slovart, 2007. ISBN 978-80-7209-954-2
12. GRANDT, Guido: ?erna kniha svobodnych zedna??. Praha : Kni?ni klub; 2010. ISBN 978-80-242-2585-2
13. HAUBELT, Josef: Wolfgang Amadeus Mozart v jasu svobodneho zedna?stvi. Praha : Slavy dcera, 2006. ISBN 80-903725-1-1
14. HRADSKA, Katarina: Slobodomurarske lo?e v Bratislave. Tajne dejiny Bratislavy. Bratislava : Vydavate?stvo PT, 2005.
15. JAVOR, Martin: Slobodomurarske hnutie v ?eskych krajinach a v Uhorsku v 18. storo?i. Pre?ov : Pre?ovska univerzita, 2009.
16. JAVOR, Martin: Slobodomurarske Ko?ice , Sofa; 2010
17. JIROUNEK, Petr: Mezi Prahou a ?enevou : Neurov?da, ?ivotni nahody a svobodni zedna?i. Praha : Galen, 2010. ISBN 978-80-7262-651-9
18. KINNEY, Jay: Svobodni zedna?i: Mytus a skute?nost; odhaleni pravdy o jejich historii, symbolech a tajnych ritualech. , Praha : Prah, 2010. ISBN 978-80-7252-311-5
19. KNIGHT, Christopher, LOMAS, Robert: Kli? k Chiramovi. Praha : Argo, 2010. ISBN 978-80-257-0261-1
20. LOMAS, Robert: Oto?i? Chiramovym k?u?om , Remedium; 2007.
21. LOMAS, Robert: Vid?ni v temnotach. Praha : BB art, 2006.
22. MACNULTY, Kirk W.: Svobodne zedna?stvi - symboly, tajemstvi, vyznam. Praha : Kni?ni klub, 2008.
23. STEWART, Michael James Alexander, princ z Albany: Templa?i a tajna moudrost islamu. Nezname d?jiny svobodneho zedna?stvi. Praha : Grada, 2010. ISBN 978-80-247-3222-0
24. RIDLEY, Jasper: Svobodni zedna?i. Praha : BB art, 2004. ISBN 80-7341-358-2
25. RIPA MONTESANO, Domenico V.: Vademecum di Loggia. Roma : Edizione Gran Loggia Phoenix, 2009. ISBN 978-88-905059-0-4
26. ROBINSON, John: Zrozeni v krvi : ztracena tajemstvi svobodnych zedna??. , Olomouc : Votobia, 1996. ISBN 80-7198-113-3
27. SRB, Toma?: ?ad svobodnych zedna?? 1. Praha : Emitent, 2001. ISBN 80-7281-085-5
28. SRB, Toma?: ?ad svobodnych zedna?? 2. Praha : Emitent, 2003. ISBN 80-7281-111-8
29. SRB, Toma?: ?ad svobodnych zedna?? 3. Praha : Emitent, 2009. ISBN 978-80-7281-329-2
30. SUMONYI, Zoltan: Znovuobjavene tajomstvo , 2005
31. SYS, Karel: Praha zedna?ska. Praha : BVD, 2009. ISBN 978-80-87090-27-5
32. VONKA, Rudolf Jordan: Co je zedna?stvi? Praha : vl. nakladom, 1935.
33. VONKA, Rudolf Jordan: Zedna?ska symbolika. Praha 1928
34. WALLACE-MURPHY, Tim: Svobodni zedna?i. D?jiny hnuti a mysticke souvislosti. , Praha : Svojtka & Co., 2007. ISBN 978-80-7352-625-2
35. WENDLING, Peter: Neomylni. Tajomstva exkluzivnych klubov, lo?i a kru?kov. Bratislava : Slovensky spisovate?, 1999.
36. ZACHYSTAL, Franti?ek: Vznik svobodneho zedna?stva v ?echach. Praha : Ji?i A. Dregr, 1937.

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Slobodomurarstvo na Slovensku
• Bratislavska Lo?a Humanizmus
• Slobodomurari - moderni filantropi ?lanok v Historickej revue Archivovane 2007-10-20 na Wayback Machine
• Zmie?ane slobodomurarstvo v ?echach a na Slovensku Archivovane 2014-04-29 na Wayback Machine
• Medzinarodny Slobodomurarsky Rad “Le Droit humain”
• Lo?a Phoenix , R∴ L∴ Phoenix, № 1962, Or∴ Bratislava

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Slobodomurarstvo