Skytski bojovnici.
Skyti
boli prislu?nici roznych iranskych kme?ov, ktore v 8. – 4. storo?i pred Kr. ko?ovali od severneho
?iernomoria
na dolny
Dunaj
, ktorych neskor vytla?ili
Sarmati
.
V ?asoch
Rimskeho cisarstva
mal pojem Skyti ?ir?i vyznam – ozna?ovali sa tak v?eobecne kmene na severe Azie a vychodnej Europy (a severna Azia sa potom ozna?ovala ako
Skytia
).
Od
8. stor. pred Kr.
?ili Skyti v rozsiahlych priestoroch pri severnom pobre?i ?ierneho mora od ustia
Dunaja
a? po
Don
. Pod?a najdole?itej?ieho starovekeho svedectva,
Herodotovho
, sidlili Skyti povodne v Azii a boli odtia? vytla?eni inymi kme?mi; sami vypudili zo severneho ?ernomoria
Kimerijcov
(Kimmeriov) do Malej Azie, tiahli za nimi, dobyli
Mediu
, Syriu a Palestinu a vladli nieko?ko desa?ro?i v Prednej Azii (v severnom Irane a Armensku).
Za?iatkom
6. stor. pred Kr.
ich odtia? vyhnali
Medi
. V severnom ?ernomori vytvorili kme?ovy zvaz, ktory zahrnul aj po?etne miestne kmene a predstavoval v 6. stor. pred Kr. vyznamnu politicku silu. Na jeho ?ele bol ko?ovny kme? tzv. ?kra?ovskych“ Skytov.
V 6./5. stor. pred Kr. Skyti prenikli a? ku
Karpatom
, do Sedmohradska a Dobrud?e. Roku 513/12 odolali uspe?ne vpadu perskeho kra?a
Dareia I.
na svoje uzemie. Roku 495 podnikli odvetnu vypravu na
Tracky Chersonezos
. So vznikom silnej trackej ri?e boli Skyti zo zapadneho ?ernomoria vytla?eni.
V polovici 4. stor. pred Kr. sa vytvorilo skytske kra?ovstvo so strediskom na dolnom
Dnepre
(na mieste dne?nej osady
Kamenskoje gorodi??e
).
V 2. polovici 4. stor. pred Kr. vtrhli do
Skytie
Sarmati
, ktori sidlili povodne na vychod od
Donu
, a postupne sa jej z va??ej ?asti zmocnili. Na rozhrani 3. a 2. stor. pred Kr. preniesli stredisko skytskeho kra?ovstva do
Skyskeho Neapola
na
Tauridskom Chersoneze
(=
Kryme
). V moci Skytov zostal stepny Krym a pri?ahle uzemia a? asi po Olbiu.
Napor Skytov na grecke kolonie v severnom ?ernomori koncom 2. stor. pred Kr. vyvolal zasah
pontskeho
kra?a Mithradata VI. Skyti sice boli porazeni, ale skytske kra?ovstvo si aj na?alej uchovalo zna?nu vojensku moc, s ktorou musel
Rim
rata? aj v prvych storo?iach na?ho letopo?tu. Vyboje Skytov zosilnili najma za vlady rimskeho cisara
Nerona
(54 – 68), kedy sa im podrobila
Olbia
. Ke? za?ali ohrozova?
Chersonezos
, stretli sa s Rimanmi a boli nimi porazeni; od tej doby boli aj na uzemi bosporskej ?ije rozmiestnene rimske posadky. Za vlady Antonina Pia (138 – 161) zauto?ili Skyti opa? na Olbiu, ktorej Rimania pri?li na pomoc.
Tlak
barbarskych
kme?ov, ozna?ovanych prame?mi oby?ajne ako 'skytske', na severnom ?ernomori sa vystup?oval po?as krizy v 3. stor., v obdobi rokov 230 – 270 (tzv.
skytsko-sarmatske vojny
s Rimom). V dobe najva??ej expanzie (267 – 270) zauto?ili barbari aj na Grecko. Rimska ri?a v?ak e?te sta?ila skonsolidova? svoje sily a napor odrazila. V Skytskom Neapole a v meste?kach na dolnom Dnepre si Skyti udr?ali vladnuce postavenie do 3. stor., kedy skytske kra?ovstvo zaniklo. V pol. 3. stor. vpadli do severneho ?ernomoria gotske kmene a v poslednych desa?ro?iach 4. stor.
Huni
.
- FILIT
? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.