z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Roz?irenie sinotibetskych jazykov
Sinotibetske jazyky
alebo
sino-tibetske jazyky
alebo mierne zast.
?insko-tibetske jazyky
(v minulosti ozna?ovane ako
indo?inske jazyky
, neskor ako
tibeto?inske jazyky
) je
jazykova rodina
zah??ajuca asi 340 jazykov a 1,3 miliardy hovoriacich v ?ine, Taiwane, Mjanmarsku, Singapure, pri?ahlych Himalajach a Banglade?i.
Va??inou sa sinotibetske jazyky pova?uju za samostatnu rodinu. Hlavne (spravidla zavrhnute) hypotezy o pribuznosti rodiny s inymi rodinami/jazykmi:
Deli sa oby?ajne na dve vetvy:
Niektori jazykovedci klasifikuju ?in?tinu a jednotlive vetvy tibetsko-barmskych jazykov ako rovnocenne. Napr. G. van Driem (1997) takto:
Aj Kausen (2005) ma ?in?tinu na rovnakej urovni s ostatnymi skupinami:
Aj Shafer (1966 - 1974) mal podobny pristup:
Benedict (1972) zas postupoval takto (zu?oval rozsah tibetsko-barmskej skupiny), jeho delenie bolo dlho ve?mi vplyvne:
G. Thurgood (2003) zas ponechava na za?iatku uvedene zakladne delenie na dve skupiny, vy?lenil v?ak z tibetsko-barmskych jazykov nieko?ko jazykov, pri ktorych nie je iste, ?i nepatria medzi ?inske jazyky.
(*)Slovensky pravopis a nazov sa nepodarilo zisti?