Severoamericka dohoda o vo?nom obchode

O O slovenskej akciovej spolo?nosti NAFTA, a. s. pozri NAFTA (spolo?nos?) .

Severoamericka dohoda o vo?nom obchode ( angl. North American Free Trade Agreement , skratka NAFTA ) je obchodna dohoda spajajuca Kanadu , Spojene ?taty americke a Mexiko do zony vo?neho obchodu .

Dohoda o NAFTA bola podpisana 17. decembra 1992 v hlavnych mestach ?lenskych ?tatov - USA, Kanady a Mexika prezidentmi tychto krajin. Nasledne na to dohodu ratifikovali narodne parlamenty a dohoda o NAFTA nadobudla u?innos? 1. januara 1994 .

Podpisanim a ratifikaciou dohody o NAFTA do?lo k hospodarskemu zjednoteniu uzemia s rozlohou vy?e 21 mil. km ² s pribli?e 400 mil. obyvate?ov. Najdominantnej?ou krajinou v ramci NAFTA su USA , ktore vytvaraju pribli?ne 90% celkovej produkcie troch ?lenskych krajin.

Objemom HDP (11,4 bil. USD) je NAFTA najva??im hospodarskym zdru?enim sveta. Jej ekonomiky predstavuju tretinu svetoveho HDP, 19% svetoveho vyvozu a 25% dovozu.

Dohoda o vytvoreni pasma vo?neho obchodu medzi tymito tromi krajinami bola prvou dohodou o vo?nom obchode , ktoru medzi sebou uzatvorili priemyselne vyspele krajiny (USA a Kanada) a rozvojova krajina (Mexiko).

Vzniku NAFTA predchadzala dohoda o vo?nom obchode medzi USA a Kanadou, tzv. CUSFTA , ktora vstupila do platnosti 1. januara 1989 . CUSFTA sa v podstate stala zakladom pre vznik NAFTA. NAFTA je v?ak roz?irenou a zdokonalenou podobou CUSFTA, NAFTA zah??a z ve?kej ?asti zavazky Mexika zavies? taky stupe? liberalizacie obchodu a investicii , aky bol dohodnuty medzi USA a Kanadou pred rokom 1998.

Hlavne zvla?tnosti NAFTA spo?ivaju v skuto?nosti, ?e:

nezah??a trilateralne pravidla pre sektor po?nohospodarstva - namiesto toho boli dohodnute popri CUFTA dve samostatne bilateralne dohody medzi USA a Mexikom. Na zaklade tychto dohod by sa mal vytvori? vo?ny obchod s po?nohospodarskymi produktmi v priebehu 15 rokov;
okrem vo?neho tovaru dohoda predpoklada aj vo?ny pohyb slu?ieb a kapitalu, ?im sa odli?uje od klasickej dohody o vo?nom obchode, a ke??e neobsahuje vo?ny pohyb pracovnych sil , je niekedy pova?ovana za tzv. obmedzeny spolo?ny trh .

Najvyznamnej?ie ustanovenia NAFTA sa tykaju ?iestich hlavnych oblasti:

obchod s tovarom,
pravidla o povode tovarov,
investicie,
obchod so slu?bami,
ochrana du?evneho vlastnictva,
rie?enie sporov.

Hlavne ciele NAFTA su uvedene v ?lanku 102 Dohody:

odstranenie barier vo?neho obchodu a u?ah?enie cezhrani?neho pohybu tovarov a slu?ieb medzi ?lenskymi ?tatmi,
podpora podmienok vhodnych na rozvoj konkurencie v pasme vo?neho obchodu
podstatne zvy?enie investi?nych prile?itosti na uzemi ?lenskych ?tatov,
zabezpe?enie adekvatnej a efektivnej ochrany prav du?evneho vlastnictva,
vytvorenie procedur a efektivnych postupov pri implementacii dohody a pri rie?eni sporov,
vytvorenie ramca na ?al?iu trilateralnu, regionalnu a multilateralnu spolupracu, ktory prispeje k ?al?iemu roz?ireniu dohody a k nasledovnemu zvy?eniu vyhod pre ?lenske krajiny.

Hlavne organy NAFTA: Na rozdiel od Europskej unie NAFTA na svoju ?innos? nevytvorila cely rad nadnarodnych organov ani ?iaden pravny organ, ktoreho pravo by bolo nadriadene pravu jednotlivych ?lenskych ?tatov.

Hlavnym organom , ktory si NAFTA vytvorila, je Komisia pre vo?ny obchod . Komisia zah??a predstavite?ov vlad v?etkych zu?astnenych krajin. Je ustrednym organom NAFTA, ale nie je organom v skuto?nom zmysle slova. Predstavitelia sa schadzaju iba v pripade potreby, resp. na pravidelnych vyro?nych zasadnutiach. Komisia dohliada na implementaciu a ?al?ie roz?irovanie dohody. Okrem toho je zodpovedna aj za urovnavanie obchodnych sporov, tzn. ?e funguje ako rozhodcovsky sud . Komisia taktie? dohliada na ?innos? vyborov, pracovnych skupin a ?al?ich organov, ktore si NAFTA mo?e vytvori?.
Za ka?dodenny chod organizacie a za implementaciu dohody do praxe su v ka?dej krajine zodpovedny tzv. koordinatori NAFTA - predstavitelia obchodnych oddeleni v ka?dej krajine. NAFTA neustale napreduje pri dosahovani tohto cie?a, ktorym je vytvorenie pasma vo?neho obchodu medzi ?lenskymi krajinami do roku 2008 . Na dosiahnutie tohto cie?a si NAFTA vytvorila 30 pracovnych skupin , vyborov a ?al?ich organov, ktore podporuju obchod a investicie a zabezpe?uju efektivnu implementaciu a administrativu NAFTA. V?etky tieto organy pracuju najma na dosiahnuti cie?a v oblastiach ako obchodovanie s tovarmi, colnice, obchod s po?nohospodarskymi produktmi a subvencie, vladne obstaravanie, investicie a slu?by, cezhrani?ny pohyb obchodnikov, rie?enie sporov.
V?etky organy NAFTA okrem toho pomahaju pri ?al?ej implementacii dohody a vytvaraju fora pre predstavite?ov ?lenskych krajin , prostrednictvom ktorych dochadza k ?al?ej liberalizacii obchodu medzi ?lenmi.
Administrativnym centrom NAFTA je Sekretariat , ktory pozostava z kanadskej, americkej a mexickej sekcie. Ka?dy ?lensky ?tat si ustanovuje svoju narodnu sekciu a menuje jej tajomnika . Narodne sekcie maju sidlo v jednotlivych ?lenskych ?tatoch. Sekretariat je zodpovedny za administrativu tykajucu sa rie?enia sporov. Okrem toho, na zaklade mandatu, ktory mu bol udeleny, Sekretariat poskytuje pomoc Komisii a ?al?im vyborom a pracovnym skupinam.
NAFTA ma zriadeny aj Arbitra?ny panel , zlo?eny z tridsiatich ?lenov menovanych Komisiou pre vo?ny obchod na obdobie 3 rokov s mo?nos?ou opatovneho menovania.

U? od svojich za?iatkov bola NAFTA ter?om roznych kritikov , preto?e dochadzalo u? pred jej vznikom k mnohym kontroverziam. Transnacionalne korporacie podporovali vznik a fungovanie NAFTA, preto?e dufali, ?e ni??ie colne tarify a postupne odstra?ovanie preka?ok vo?neho obchodu zvy?ia v ?asovom horizonte nieko?kych rokov ich zisky. Na druhej strane pracovne zvazky , najma v USA a Kanade, nesuhlasili so vznikom tohto zoskupenia, preto?e predpokladali, ?e dojde k vyraznemu zni?eniu zamestnanosti pre posun vyroby do Mexika, kde je ni??ia cena pracovnej sily ako v dvoch severnych ?tatoch. Problemy neobi?li ani Mexiko, kde mexicki farmari boli tie? proti vzniku NAFTA pre zna?ne subvencie do po?nohospodarstva v USA. Bali sa, ?e americke subvencie vyvolaju tlak na ceny mexickych po?nohospodarskych produktov. Ni??ie ceny po?nohospodarskej produkcie by znamenali zanik ve?keho mno?stva mexickych farmarov, ktori by neboli schopni konkurova? "lacnej?ej" americkej produkcii. ?al?ie kriticke hlasy zneli aj z mnohych mimovladnych organizacii pre ochranu ?ivotneho prostredia, socialnu spravodlivos? a inych, ktore tvrdili, ?e NAFTA bude ma? nepriaznive mimoekonomicke vplyvy na zdravie, ?ivotne prostredie, a at?.

V su?asnej dobe sa NAFTA ve?mi ?asto spomina v suvislosti s pojmom maquiladoras .

V?eobecnym cie?om tohto zoskupenia bolo odstranenie preka?ok (cla a obmedzenia) v obchode s tovarom do 10 rokov medzi USA a Kanadou a do 15 rokov medzi nimi a Mexikom.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Commons ponuka multimedialne subory na temu Severoamericka dohoda o vo?nom obchode