Severna vojna

Severna vojna alebo Ve?ka severna vojna bol ozbrojeny konflikt, ktory v rokoch 1700 a? 1721 prebiehal medzi severnou alianciou , tvorenou Ruskym imperiom , Danskom , Norskom a Saskom a ?al?imi krajinami, proti ?vedsku , ktoreho cie?om bolo vybojovanie nadvlady v Baltskom mori . Vojna sa skon?ila pora?kou ?vedska v roku 1721 a narastom moci Ruska v oblasti. Bola fakticky za?iatkom zasahov Ruska do politickej situacie v Europe .

Rusko sa pod vedenim Petra I. sna?ilo obmedzi? moc ?vedska , ktore bolo v tej dobe najva??ou severskou ve?mocou. Na stranu Ruska sa pridalo aj Po?sko , Sasko a Dansko a vytvorili tzv. severny spolok . ?vedsko v?ak vstupilo do vojny skor ako Rusko, o?akavalo a porazilo rusku armadu v bitke pri Narve v roku 1700.

?vedsko nasledne pokra?ovalo v bojoch proti Po?sku a Dansku. Peter I. Ve?ky za?al v tomto obdobi v Rusku uskuto??ova? ?alekosiahle reformy nielen armady, ale aj spolo?enskeho ?ivota. V roku 1708 po vyradeni Po?ska vpadli ?vedske vojska do Ruska. Ich ?a?enie sa v?ak nevyvijalo celkom pod?a ich predstav a v bitke pri Poltave boli ?vedi porazeni. ?vedsky kra? Karol XII. bol nuteny utiec? do Osmanskej ri?e . Nasledne sa do vojny zapojila i Osmanska ri?a . Karol sa do ?vedska vratil a? o pa? rokov neskor. Vyznamnou namornou bitkou bola bitka pri myse Hango (dnes: Hanko vo Finsku), znama viac ako bitka o Gangut roku 1714 , v ktorej ruske namornictvo zvi?azilo.

Severna vojna sa skon?ila v roku 1721 tzv. Ny?tadtskym mierom (= mier z Uusikaupunki), ktory zo ?vedskej strany dojednala Karolova sestra Ulrika Leonora , ktory znamenal vyrazne posilnenie ruskeho postavenia v severnej Europe. V?aka mierovej zmluve ziskalo Livonsko , Estonsko , Ingriu , Kexhol a ?as? Finska . Taktie? ziskalo pristup k Baltskemu moru , na brehu ktoreho za?alo u? v roku 1703 so stavbou Sankt Peterburgu - ruskeho okna do Europy. Ziskalo tak podstatne va??ie mo?nosti obchodneho a komunika?neho styku so zapadnou Europou.