Tomuto ?lanku alebo sekcii chybaju odkazy na spo?ahlive zdroje, mo?e preto obsahova? informacie, ktore je potrebne e?te overi? . Pomo?te Wikipedii a  dopl?te do ?lanku citacie, odkazy na spo?ahlive zdroje .

O inych vyznamoch vyrazu Scenar pozri Scenar (rozli?ovacia stranka) .

Scenar je textova predloha (teda libreto ) pre vznik filmoveho, televizneho, rozhlasoveho prip. aj divadelneho a komiksoveho diela, resp. len na?rt textovej predlohy so scenickymi poznamkami.

Autor scenara sa nazyva scenarista , scenaristka .

Tvorba scenara k dokumentarnemu filmu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a teoretika Petra Mihalika je ?Scenar literarny program realizacie filmoveho diela. V?dy ponuka paradigmu mo?nosti realiza?nych rie?eni na rozli?nych urovniach, pri?om re?iser, ako hlavny a rozhodujuci ?len tvoriveho ?tabu, rozhoduje o definitivnom vybere jednotlivych rie?eni tak, aby vytvoril celostny umelecky obraz, tvar , uceleny sujet a zachoval jednotu vychodiskoveho dramaturgickeho zameru.“

Scenar nie je bezprostrednou su?as?ou filmoveho diela, preto?e ho ani divak ani prijemca nemo?e vnima?. V?etky potrebne in?trukcie zo scenara su konkretizovane. Je nosite?om obsahu buduceho filmoveho diela. Na jednej strane sa scenar vyhranil ako samostatny slovesny utvar s autonomnymi hodnotami, na strane druhej ?as? scenaristickej produkcie slu?i predov?etkym ako predobraz buduceho filmu. Mihalik sa vo svojej publikacii Re?ia a dramaturgia v amaterskom filme opiera aj o ruskeho estetika Kagana, ktory napisal, ?e ?filmovy scenar podobne ako scenar televizny a rozhlasovy, je samostatnym rodom literarnej tvorby. Ide v ?om o syntezu eposu, lyriky a dramy, ktora je charakteristikou ?rtou filmoveho scenara.“5 (Mihalik, re?ia a dram, str.15) Filmovy scenar je vychodiskom procesu tvorby diela, preto?e stoji pri ?om od za?iatku a? po koniec celeho filmoveho procesu. Scenar dokumentarneho filmu je v?ak iba pribli?enim sa k pravde, k originalu faktickej reality, poznanim niektorych stranok javu a nie v?etkych. Pri tvorbe na?ho scenara sme sa sna?ili dr?a? rad Mihalika, ktory tvrdi, ?e:

V na?ej praci sme sa sna?ili dr?a? tychto rad, a tak sme si vytvorili vlastnu predstavu o tom, ako ma pribli?ne vyzera? situacia , ktore chceme nato?i?. V priebehu toho sme boli menej prekvapeni zmenami, ale sna?ili sme sa pracova? s detailami a slovnymi vypove?ami. Nahliadali sme do scenara, no nebranili sme sa novy situaciam, ktore vyplynuli priamo z priebehu demon?tracii. ?alej sme si stanovili problematiku hrdinu. Spo?iatku v na?om pribehu nemal figurova? hlavny hrdina. Mala to by? masa, ktora sa buri. Ale ako sme u? spomenuli, vyplynulo z kontextu nata?ania, ?e jeden z ?udi akosi viac vyt??al z radu. Rozhodli sme sa teda postavi? pribeh akoby na jeho osobe, ktora tlmo?i nazory skupiny, ale vystupuje aj ako svojbytna bytos?. Sna?ili sme sa ukaza? fragment oby?ajneho ?loveka, ktory sa svojimi postojmi viac stoto?ni s divakom ako neosobna masa. Celkovy scenar je preto postaveny aj na jeho vypovediach, obrazoch zo ?ivota, ktore su poprepletane archivnymi a realnymi zabermi. Tak ako je dokumentarny film postaveny na ?ase a priestore, tak aj na?e postavy su zoradene v realnom ?ase a priestore a k nim prinale?iacim situaciam. Scenar sa pod?a Mihalika neda napisa? pod?a receptu z kucharskej knihy. Scenar patri medzi dramaticke umenie a vychadza z faktickej reality. V?etko vraj zale?i od talentu, ?ikovnosti a napadov. Scenarista musi by? do ur?itej miery aj psychologom , tak dufame, ?e sme prenikli do hlbin ?tudentskej du?e dostato?ne.

Scenosled [ upravi? | upravi? zdroj ]

Scenosled slu?i ako predpriprava na pisanie scenara. Upres?uje, ?o v?etko by malo by? a nemalo by? v scenari. V scenoslede sa rozprava pribeh po vetach od za?iatku a? do konca. Pribeh je rozdeleny do jednotlivych sekvencii. Scenosled je dole?ity hlavne pri dlh?ich ?asovych usekoch, aby sa re?iser mal ?oho po?as nakrucania prid??a?. V na?om pripade hoci sa dlh?ie ?asove useky v scenari nenachadzaju, sme napisali kratky scenosled.

Literarny scenar [ upravi? | upravi? zdroj ]

Predov?etkym je projektom pre system rozpravania a pre tematicky plan vysledneho artefaktu. Literarny scenar sa via?e na film , jeho interpretaciu a na fonotograficke dotvorenie. Ako slovesny vytvor smeruje intecionalitou k filmu. Uzatvara literarno- dramaticku fazu priprav. Obsahuje podrobne rozpracovanu fabulu, rozdelenu na obrazy s podrobnymi in?trukciami pre vystavbu jednotlivych planov sujetu. Je vytvoreny v materialoch slovesnosti najma v opisoch. Tie? sa uplatnia zlo?ky hudobnosti a architektonickosti. Ide o monou?elovy vytvor ur?eny pre jednu filmovu zale?itos?. Literarny scenar funguje ako ideovo-esteticky projekt, program realizacie a svojim sposobom zabezpe?uje ideovo-umelecku, ?anrovu a ?tylovu jednotu vysledneho diela a celistvos? jeho kompozicie. Literarny scenar uzatvara fazu literarno-dramaturgickej pripravy filmoveho diela. V scenari sa vytvara obraz reality, mimeticka ?truktura slovesnymi prostriedkami s oh?adom na ikonickos? a plastickos? novej filmovej reality.

Technicky scenar [ upravi? | upravi? zdroj ]

V ?om sa definitivne formuje fabula , sujetove in?trukcie a dialogy , napl? a kompozicia jednotlivych zaberov , ve?kos? a d??ka zaberov a ich nadvaznos?. Tema a fabula sa zobrazuje v jednotlivych segmentoch. Z literarnej podoby sa stava dramaturgicka priprava. V technickom scenari pretrvava jedine?ny a jednotny obrazovy system dramaturgie do obrazovej ?truktury filmu. Re?iser musi vidie? svoje dielo vo fantazii tak, ako keby u? bolo zobrazene na platne. A? potom sa mo?e odhodla? na pisanie technickeho scenara.

Forma, ?truktura a text scenara [ upravi? | upravi? zdroj ]

Z historickeho h?adiska sa ?truktura scenara vyrazne menila. Pre?la premenami od schematickych linii, cez ver?ove formy, filmove poviedky a dramaticke dialogy so scenickymi poznamkami a? po zoh?adnenie mo?nosti filmoveho zobrazenia a zachovanie literarnych hodnot. Zakladom, ktory bol a aj zostane pre v?etky scenarove formy, ur?ovanie obsahu. Scenar vyjadruje akusi makro?trukturu buduceho filmoveho diela. V scenari je slovesnos?ou vyjadreny ideovo-umelecky zamer a naprogramovana obrazova vystavba filmoveho diela. Spo?iatku to boli iba jednoduche popisy, ba dokonca sa stretavame aj s dielami, ktore popis na papieri vobec nevy?adovali. Tento popis sa vyvinul neskor z divadelnych popisov, ktore pre?li aj do filmoveho priemyslu. Scenar sa uplatnil hlavne v melodramach a ?anroch nadvazujucich na pantomimu. Najroz?irenej?ou formou v tomto nemom obdobi bolo protokolarne vy?islenie objektov v jednotlivych zaberoch. Nazyval sa ?eleznym scenarom, ktory sice mal dobry literarny zaklad, ale spajali sa v ?om dve protichodne myslenia: filmove a literarne. ?asom sa film obohatil o zvuk a teda aj forma scenara sa pod tymto vplyvom zmenila. Vzrastol vyznam slova, hudby a dialogu. Kostrou scenara sa stal dialog a vznikli nove pozicie ? tvorcovia dialogov. V tridsiatych rokoch 20. storo?ia vznikol teda scenar ako svojbytna literarna forma. Interpretoval text ako vysledny filmovy artefakt, ktory sa zo znakovej podoby transponuje do podoby fotofonografickej. Jazyk (text) sa zhmot?uje a realizuje sa v?etko to, ?o bolo pomenovane alebo opisane. Scenar je rozdeleny na dve ?asti ? na pravu a ?avu stranu. ?ava strana scenara je dole?ita hlavne preto, lebo je nosite?kou rozpravania, epickeho principu a in?trukcii pre kameru. Na pravej strane sa nachadzaju technicke komentare k nata?aniu. Ide hlavne o kameru, svetlo, zvuk a pod. Pod?a nich sa riadia hlavne kameramani a osvet?ova?i, pripadne aj sam re?iser. Okrem toho sa scenar roz?le?uje na nieko?ko epizod (sekvencii), ktore sa v?dy skladaju z isteho po?tu scen (obrazov). Obrazy su tvorene zo zaberov, ktore su tvorene z planov a tie zo znakov.

Filmovy portal Literarny portal Divadelny portal