Samohlaska

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
?asto pou?ivana schema jednoduchych samohlasok (znaky samohlasok su pod?a IPA)

Samohlaska alebo vokal je hlaska , ktora:

  • z fyziologickeho h?adiska vznika rozochvenim vzduchu v ustnej dutine , hrdelnej dutine alebo nosovej dutine, pri?om jej vyslovenie prebieha bez preka?ky
  • z akustickeho a percep?neho h?adiska: ma vysoku mieru sonornosti (vy??iu ako spoluhlaska) a nema ?umovu (neperiodicku) zlo?ku
  • z gramatickeho h?adiska ma slabikotvornu funkciu

V u??om zmysle sa ako samohlasky ozna?uju len tzv. jednoduche samohlasky ( monoftongy ; napr. a, e, u). V ?ir?om zmysle sa ako samohlasky (potom presnej?ie nazyvane aj samohlaskove zvuky ?i vokalicke zvuky ) ozna?uju aj dvojhlasky (diftongy; napr. ia, ie) a trojhlasky ( triftongy ).

Delenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Jeden sposob delenia samohlasok je pod?a miery zmen?enia ustnej dutiny postavenim jazyka vy??ie k podnebiu pri ich artikulacii na:


Pod?a (ne)redukovanosti sa rozli?uju:


Pod?a d??ky sa delia na:

resp. presnej?ie na:


Pod?a postavenia jazyka pri artikulacii na:

a na:


Pod?a (ne)u?asti pier na artikulacii sa delia na:


Pod?a (ne)nosovosti sa delia na:


Pod?a (ne)znelosti:


Pod?a napatosti svalov artikula?nych organov pri artikulacii sa rozli?uje:

Samohlasky v sloven?ine [ upravi? | upravi? zdroj ]

V sloven?ine existuju jednoduche samohlasky (monoftongy) a, a, a, e, e, i, i (pisane aj y, y), o, o, u, u. Z ?isto gramatickeho (nie v?ak fonetickeho) h?adiska su samohlaskami aj r, ?, l, ?, ke? maju slabikotvornu funkciu (napriklad ? v slove v?ba). Dvojhlasky (diftongy) su ia, ie, iu, o. Pod?a niektorych nazorov existuju v sloven?ine aj trojhlasky (napr. vyslovena skupina iev v slove diev?a alebo vyslovena skupina oj v slove moj).

O slovenskych samohlaskach (v spisovnej sloven?ine) plati:

  • V?etky samohlasky su neutralne, t.j. ani otvorene ani zatvorene. V niektorych pripadoch v?ak existuju naznaky otvorenej ?i zatvorenej vyslovnosti.
  • V?etky samohlasky su plne, teda neredukovane.
  • Pod?a trvania rozli?ujeme v sloven?ine len kratke a dlhe samohlasky. Kratke su: a, a, e, i, o, u (z gramatickeho h?adiska niekedy r,l); dlhe su: a, e, i, o, u (z gramatickeho h?adiska aj ?,?) a v?etky dvojhlasky (ia, ie, iu, o).
  • Predne samohlasky su i, e, i, e (y, y), ie; stredne samohlasky su a, a, a, ia; a zadne samohlasky su u, o, u, o, o.
  • Vysoke samohlasky su i, u, i, u (y, y); prostredne su e, o, e, o; a nizke su a, a, a.
  • Labializovane samohlasky su v?etky zadne samohlasky a iu, nelabializovane su v?etky ostatne samohlasky.
  • V?etky samohlasky su ustne (teda nie nosove). Niekedy sa v?ak samohlasky vyslovuju ako nazalizovane (teda ?mierne nosove“), napr. e v slove nenavis?.
  • V?etky samohlasky su znele.
  • V?etky samohlasky su nenapate.

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]