Salamanca (mesto v ?panielsku)

	Salamanca
	mesto
	Salamanca
Vlajka	Erb
?tat	?panielsko
Region	Kastilia-Leon
Nadmorska vy?ka	802 m n. m.
Suradnice	40°58′00″S 5°40′00″Z / 40,96667°S 5,66667°Z
Rozloha	38,6 km² (3 860 ha )
Obyvate?stvo	155 619 ( 2009 )
Primator	Julian Lanzarote Sastre
?asove pasmo	SE? ( UTC +1)
- letny ?as	SEL? ( UTC +2)
	Lokalita svetoveho dedi?stva UNESCO
Nazov	Old City of Salamanca
Typ pamiatky	kulturna pamiatka
Rok zapisu ; (?. zasadnutia)	1988 (#12)
?islo	381
Region	Europa a Severna Amerika
Kriteria	i, ii, iv
	Poloha mesta v ramci ?panielska
	Wikimedia Commons: Salamanca
	Webova stranka: http://www.aytosalamanca.es/
	OpenStreetMap: mapa
	Geograficky portal

Svetove dedi?stvo UNESCO

Suradnice : 40°58′00″S 5°40′00″Z / 40,96667°S 5,66667°Z

Salamanca ( latinsky Salmantica ; francuzsky Salamanque ) je univerzitne mesto v ?panielsku . Je hlavnym mestom rovnomennej provincie a su?as?ou autonomneho spolo?enstva Kastilia-Leon . Le?i pribli?ne 200 km zapadne od Madridu na rieke Tormes . ?ije tu pribli?ne 160 000 obyvate?ov. Dnes je kulturnym a turistickym centrom, najva??i rozkvet v?ak za?ila v 16. storo?i .

Dejiny, kultura a univerzita [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mesto bolo zalo?ene v dobe Rimskej ri?e ; vtedy sa nazyvalo Salmantica ?i Helmantica . Postupne sa vyvinulo na dole?itu obchodnu kri?ovatku. Od roku 589 tu sidlilo biskupstvo . Medzi rokmi 712 a 939 bola pod nadvladou Maurov . Po znovudobyti, najma v 11. storo?i , sa sem s?ahovalo nove obyvate?stvo z mnohych ?asti polostrova.

V roku 1218 bola vynosom Alfonza IX. zriadena miestna univerzita , ktora je jednou z najstar?ich v Europe a najstar?ou funk?nou univerzitou v ?panielsku (o nie?o star?ia univerzita v Palencii fungovala necele polstoro?ie). S univerzitou su spojene osobnosti ako Antonio de Nebrija , Luis de Leon , Francisco de Vitoria , Miguel de Unamuno (rektor na za?iatku 20. storo?ia) a ?al?i. Medzi ?tudentmi bol i Jan z Kri?a , Hernando Cortes , ne? odi?iel dobyva? Mexiko , a na svoju cestu sa tu pripravoval i Kri?tof Kolumbus .

Najva??i rozkvet mesto dosiahlo v 16. storo?i , kedy bol postaveny aj miestny chram a kla?tor svateho ?tefana ( San Esteban ). Vedy pre?ila najslavnej?ie obdobie miestna univerzita, na ktorej sa pribli?ne v roku 1580 ro?ne zapisovalo 6 500 ?tudentov; v celom meste ?ilo 24 000 ?udi. V 17. storo?i v?ak, rovnako ako v celej Starej Kastilii , nastal cite?ny upadok. Po?as tejto doby bolo v?ak vybudovane o. i. monumentalne namestie Plaza Mayor.

V bitke pri Salamance v roku 1812 porazila britsko-portugalska aliancia francuzske vojsko. Po?as represii sprevadzajucich re?tauraciu absolutizmu bola univerzita zatvorena a po znovuotvoreni u? nedosiahla svoje vysadne postavenie; podobne samotna Salamanca sa pri uzemnej reforme v roku 1833 stala radovym provin?nym mestom. V roku 1877 dorazila do mesta ?eleznica .

Po?as ob?ianskej vojny bolo mesto opornym bodom frankistov . Dodnes tu sidli Archiv ?panielskej ob?ianskej vojny.

Historicke centrum mesta patri od roku 1985 k pamiatkam Svetoveho dedi?stva UNESCO . V roku 2002 ziskalo mesto titul Europske hlavne mesto kultury . Salamanca sa ako jedno z nemnohych va??ich ?panielskych miest potyka s ubytkom a najma starnutim obyvate?stva.

Vyuka ?paniel?iny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Oblas? Kastilia-Leon , v ktorej mesto le?i je znama tym, ?e je koliskou ?paniel?iny. Aj v su?asnosti je tu po?u? naj?istej?iu ?paniel?inu takmer bez prizvuku, ?o vyu?ivaju jazykove ?koly.

Doprava [ upravi? | upravi? zdroj ]

Salamanca je odkazana najma na cestnu dopravu. Rychlostne komunikacie ( autovias ) vedu v smeroch do miest Avila , Valladolid , Zamora , Caceres a na hranicu s Portugalskom . ?eleznice boli zna?ne zredukovane: po zru?eni ?eleznice v trase Via de La Plata a odbo?ky na Porto zostali trate na Madrid a Medinu del Campo , obsluhovane najma regionalnymi vlakmi, a tra? do portugalskej Guardy s jednym spojom denne. Vyznam miestneho letiska je len okrajovy. Mestsku dopravu zais?uju len autobusy .