z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Sahara
je najva??ia pieso?no/kamenista
pu??
sveta.
[1]
[pozn 1]
Ma rozlohu 9 milionov km²
[2]
zabera takmer rovnaku plochu ako
?ina
alebo
USA
. (V
arab?ine
sahara
znamena ?pu??“.) Le?i v severnej
Afrike
a je ju dobre vidie? z
vesmiru
. Rozklada sa od
Atlantickeho oceanu
a? k
?ervenemu moru
cez 10 ?tatov (
Egypt
,
Libya
,
Al?irsko
,
Tunisko
,
Maroko
,
Mauritania
,
Niger
,
?ad
,
Mali
a
Sudan
). Ma zhruba tvar
lichobe?nika
s d??kou 4 500 a? 5 500 km v smere zapad-vychod a ?irkou 1 500 a? 2 000 km od severu na juh.
Povrch pu?te tvori najma plo?ina s nadmorskou vy?kou od 200 do 500 m n. m.. Najvy??imi
pohoriami
, le?iacimi v pu?ti je
Ahaggar
(2 908 m),
Air
(2 022 m) a
Tibesti
(3 415 m). Okolo tychto pohori sa tie? nachadza najviac oaz. Hoci je Sahara ?asto predstavovana ako pieso?na pu?? (
erg
), va??ina jej povrchu je
kamenista
. Pieso?na ?as? tvori iba 19 % jej povrchu.
[2]
Pri severnom pobre?i je takmer v rovnakej vy?ke ako morska hladina. Vo vzdialenosti asi 400 kilometrov sa presne pozd?? libyjskeho pobre?ia zdviha po celej d??ke strmo o 800 metrov, kde pokra?uje opa? ako roz?ahla pieso?na planina. V tychto strmych skalach, ktore tvoria stupanie 60 ? 80 stup?ov, a ktore odde?uju spodny pobre?ny pas od nahornej saharskej planiny, sa prekvapujuco nachadzaju drobne arabske dedinky so stadami koz na skalach.
V saharskych krajinach existuju programy podporovane
UNESCO
na skultivovanie Sahary, zurodnenie a zva??enie urodneho pobre?neho pasu, a tym k zva??eniu obyvate?neho uzemia.
- Commons ponuka multimedialne subory na temu
Sahara
- Wikislovnik ponuka heslo
Sahara