STS-103

**STS-103**
Znak misie
Udaje o misii
Nazov misie:	STS-103
COSPAR ID :	1999-069A
Raketoplan :	Discovery
Posadka:	7
Kozmodrom (rampa):	Kennedyho vesmirne stredisko ( 39-B )
?tart:	19. december 1999 19:50:00 EST
Pristatie:	27. december 1999 19:01:34 EST
Trvanie:	7 dni, 23 hodin, ; 11 minut 34 sekund
Apogeum :	609 km
Perigeum :	563 km
Doba obehu :	96,4 min
Inklinacia :	28,45°
Vzdialenos?:	5 230 000 km
Hmotnos? :	2 044 231 kg (pri ?tarte) ; 95 768 kg (pri pristati)
Fotografia posadky
	; (?-P) Michael Foale, Claude Nicollier, Scott J. Kelly, Curtis L. Brown, Jr., Jean-Francois Clervoy, John M. Grunsfeld a Steven L. Smith
Navigacia
STS-93	STS-99
	Kozmonauticky portal

STS-103 alebo HST SM-3A bola misia americkeho raketoplanu Discovery , tretia servisna misia raketoplanu k Hubbleovmu vesmirnemu ?alekoh?adu (HST) . Ozna?enie ?A“ pribudlo k povodnemu ozna?eniu 3 potom, ako bolo rozhodnute rozdeli? povodne planovanu misiu 3 na dve, pri?om STS-103 je prva z nich.

Pozadie misie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Misia STS-103, povodne ozna?ovana ako HST SM-3, bola planovana na rok 2000 ako pravidelna udr?barska misia ?alekoh?adu. Jej pripravy v?ak skomplikoval fakt, ?e gyroskopy nain?talovane na ?alekoh?ad pri predo?lej misii STS-82 za?ali zlyhava?. Pri?inou boli zvy?ky kyslika zo vzduchu, ktore sa dostali dovnutra hermetickej schranky gyroskopov a sposobili koroziu tenkych drotikov privadzajucich elektrinu k rotorom elektromotorov rozta?ajucich zotrva?niky. 20. aprila 1999 u? fungovali iba tri gyroskopy. Keby od tejto chvile zlyhal ?o i len jeden, nebolo by mo?ne a? do priletu servisnej misie ?alekoh?adom vykonava? astronomicke pozorovania. Keby zlyhali dva, ?alekoh?ad by nebol schopny udr?iava? ani hrubu orientaciu potrebnu pre zachytenie raketoplanom a tym by sa stal neopravite?nym. To bol dovod snahy urychli? ?tart servisnej misie. Ale nove vedecke pristroje, ktore mal raketoplan na ?alekoh?ad dopravi?, nebolo mo?ne v skor?om termine dokon?i? ani otestova?. Preto vedenie NASA e?te po?as funkcie ?tyroch gyroskopov (z ktorych dva u? ale vykazovali neklamne znamky starnutia) dospelo do kompromisu ? povodne jednu misiu, HST SM-3, rozdelilo na dve, z ktorych prva, HST SM-3A alebo STS-103 sa mala uskuto?ni? v oktobri 1999 a druha neskor. V priebehu misie STS-103 mali prebehnu? ?tyri vystupy do otvoreneho priestoru (EVA) .

Posadka [ upravi? | upravi? zdroj ]

Curtis L. Brown (6), velite?
Scott J. Kelly (1), pilot
Steven L. Smith (3), letovy ?pecialista 1
Jean-Francois Clervoy (3), letovy ?pecialista 2, ESA
John M. Grunsfeld (3), letovy ?pecialista 3
C. Michael Foale (5), letovy ?pecialista 4
Claude Nicollier (4), letovy ?pecialista 5, ESA

V zatvorkach je uvedeny celkovy po?et letov do vesmiru vratane tejto misie.

Pripravy na ?tart [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po ukon?eni predo?lej misie STS-96 bol orbiter Discovery presunuty do haly 1 hangaru Orbiter Processing Facility (OPF), kde sa podrobil obvyklemu odstrojeniu. Technici medzi inymi vykonali aj in?pekciu jeho elektrickych rozvodov, preto?e pri nedavnej misii STS-93 raketoplanu Columbia nastala zava?na porucha na rozvode. Z tohto dovodu boli v?etky orbitery podrobene previerke svojich rozvodov, ?o v pripade Discovery znamenalo kontrolu 160 km kablov. Previerky aj opravy prebehli do za?iatku oktobra 1999, ale nasledne bolo potrebne vymeni? e?te senzor v nadr?i na kvapalny dusik v trupe raketoplanu. Tato skuto?nos? zdr?ala jeho prepravu do Vehicle Assembly Building (VAB). Discovery bol napokon presunuty do VAB 4. novembra . Nasledujuceho d?a ho pripojili k zostave na mobilnom vypu??acom zariadeni MLP -2 pozostavajucej z nadr?e ET a motorov SRB . Nasledujuce previerky v?ak odhalili po?kodenie kabla v motore SRB, ktory vedie k autode?truk?nym nalo?iam, ?o opa? sposobilo v pred?tartovych pripravach sklz. E?te pred presunom do?lo tie? k vymene motora chybneho SSME na pozicii ?. 3, ?o bola oprava planovana a? po prevoze na rampu. Na ?tartovaci komplex sa napokon zostava dostala a? 13. novembra , v de?, kedy na Hubblovom ?alekoh?ade zlyhal ?al?i gyroskop. Riadiaci po?ita? ?alekoh?adu aparaturu uzavrel a ?alekoh?ad pre?iel do bezpe?nostneho modu, v ktorom zostal a? do priletu raketoplanu.

Na rampe bolo do nakladoveho priestoru Discovery vlo?ene u?ito?ne za?a?enie tvorene hlavne monta?nym stolom a nosi?om nahradnych dielov. 16.-17. novembra prebehlo sku?obne odpo?itavanie, po?as ktoreho sa objavili po?kodenia v izolacii kablov spajajucich ET a SRB s orbiterom. Oprava prebehla priamo na rampe a termin ?tartu bol predbe?ne stanoveny na 9. december . Kvoli pomalemu priebehu oprav bol tento termin neskor posunuty o dva dni a ?al?i odklad nastal 8. decembra , ke? technici objavili deformaciu na potrubi recirkulacie kvapalneho vodika jedneho motora SSME. Potrubie bolo na rampe vymenene a ?tart odsunuty na 16. december . Nutnos? dodato?nej kontroly vyrobnych dokumentov nadr?e ET kvoli obave z pou?itia nevhodneho materialu pri jej vyrobe v?ak sposobila ?al?i jednod?ovy odklad. O ?al?ie odlo?enie ?tartu sa postaralo po?asie a nako?ko predpovede boli nevyhovujuce aj na nasledujuci de?, na schodzke vedenia priprav sa rozhodlo, ?e ?al?i pokus o ?tart sa uskuto?ni a? 19. decembra . To v?ak znamenalo, ?e let bude musie? by? oproti planu skrateny a jeden EVA vypusteny, preto?e sa vy?adovalo, aby raketoplan pristaval najneskor 27. decembra z dovodu problemov pri zmene letopo?tu . V tomto termine sa napokon podarilo od?tartova?.

Priebeh letu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Discovery vzlietol 19. decembra o 19:50:00,069 miestneho ?asu, ?o bolo z h?adiska svetoveho ?asu 20. decembra o 00:50:00,069. Po 123-sekundovom lete boli odhodene vyhorene ?tartovacie motory SRB a v ?ase 00:58:25 UT boli vypojene aj motory SSME. Raketoplan, momentalne na suborbitalnej drahe vo vy?ke 56 a? 587 km, sa od nadr?e oddelil. O 41 a pol minuty pre?iel manevrom OMS-2 na vychodiskovu obe?nu drahu, na ktorej za?al stihanie kozmickeho observatoria. V ?ase od 07:50 do 15:50 UT posadka oddychovala. Nasledujuci de? bol venovany predov?etkym korekciam drahy, kontrole stavu skafandrov a previerkam manipulatora RMS , ktore vykonal Clervoy. Prebehla tie? tla?ova konferencia . Po?as nasledujuceho pracovneho d?a (21.-22. december) prebehli zavere?ne pribli?ovacie manevre, ktorymi sa nakladovy priestor raketoplanu dostal do vzdialenosti necelych 10 metrov od ?alekoh?adu. Na to Clervoy v ?ase 00:34 UT zachytil HST manipulatorom a po nie?o vy?e hodine ho bezpe?ne dostal do lo?ka na monta?nom stole. Pri in?pekcii televiznymi kamerami sa ukazalo, ?e povrch ?alekoh?adu neprekonal od poslednej nav?tevy va?nej?ie po?kodenia. Sube?ne s kamerovou kontrolou prebiehalo prepajanie systemov ?alekoh?adu s palubou raketoplanu. Od 02:04 UT za?ali ?alekoh?ad zasobova? elektrickou energiou vodikovo-kyslikove baterie raketoplanu. Po skon?eni tychto uloh nasledoval ?al?i odpo?inok posadky.

Astronauti Foale a Nicollier pracujuci po?as druheho vystupu (EVA-2)

Nasledujuceho d?a sa Smith a Grunsfeld pripravovali na prvy vystup do otvoreneho priestoru. Dekompresia prechodovej komory za?ala v ?ase 18:18 UT a skon?ila o 18:54 UT. Vystup sa oficialne za?al v ?ase 18:54 UT, ke? dvojica astronautov prepojila energeticke systemu skafandrov napojene na raketoplan na vlastne zdroje. Po?as vystupu dvojici astronautov asistoval Clervoy, ktory ovladal manipula?ne rameno. Kratko po siedmej hodine Smith a Grunsfeld otvorili prielez prechodovej komory a "vplavali" do nakladoveho priestoru stroja. Najprv premiestnili naradie z prechodovej komory na nosi?e na manipulatore RMS. V priebehu vystupu boli s drobnymi komplikaciami vymenene 3 moduly gyroskopov RSU (Rate Sensing Unit). Posledna jednotka, RSU 1 bola umiestnena vo vnutri ?alekoh?adu. Grunsfeld pri jej vymene musel pracova? sam v stiesnenych podmienkach vo vnutri pristrojoveho useku. Potom sa dvojica astronautov pokusila otvori? odvetravacie ventily chladiaceho systemu pristroja NICMOS, ale nepodarilo sa im s ventilmi pohnu?, tak ich iba zdokumentovali. Potom pre?li k ?al?iemu kroku oprav ? in?talacii noveho bloku elektroniky VIK (Voltage/Temperature Improvement Kit). Medzitym riadiace stredisko pri?lo na sposob, ako ventily NICOS otvori?, ?o vykonal Smith za pomoci klie?ti. Vystup sa skon?il 23. decembra v ?ase 03:10 UT po po 8 hodinach a 15 minutach. Bol to vtedy druhy najdlh?i americky vystup do otvoreneho priestoru.

?al?i pracovny de? (23.-24. december) sa astronauti venovali pripravam na druhy vystup do otvoreneho priestoru. Tem sa za?al 23. 12. o 19:06 UT. Tento vystup absolvovala dvojica astronautov Foale a Nicollier. Prvou ulohou druheho vystupu bola vymena riadiaceho po?ita?a HST. Demonta? stareho po?ita?a ukon?il Foale v ?ase 20:15 UT a nasledne upravil konektory, aby boli kompatibilne s novym po?ita?om. Ten u? vykonal v ramci previerok let do vesmiru a to na palube Discovery v priebehu misie STS-95 . Hmotnos? noveho po?ita?a predstavovala nie?o vy?e 30 kg a jeho vykonnos? v porovnani so starym bola zhruba desa?krat va??ia. Po jeho namontovani, ktore prebehlo v ?ase okolo 21:00 UT, za?alo riadiace stredisko s jeho o?ivovanim a testovanim. Medzitym bol ?alekoh?ad na monta?nom stole pooto?eny o 90° a dvojica astronautov sa pustila do vymeny detektora FGS (Fine Guidance Sensor). Pri jeho monta?i sa vyskytli problemy so zasuvanim. Cela operacia bola napokon ukon?ena v ?ase 01:15 UT. Nasledovala fotodokumentacia a preprava stareho FGS do debny, v ktorej absolvoval cestu na Zem. Po zvy?ok vystupu sa astronauti venovali rie?eniu problemu uvo?nenej pracovnej plo?iny manipulatora RMS. Druhy vystup sa skon?il v ?ase 03:16 UT a trval 8 hodin 10 minut.

24. decembra o 19:17 UT za?al treti vystup, tentoraz s dvojicou Smith a Grunsfeld. Po?as prace v nakladovom priestore najprv nain?talovali elektroniku pointa?neho senzora FGS, potom vymenili jeden z dvoch vysiela?ov pre pasmo S, nahradili staru magnetopaskovu zaznamovu jednotku za ve?kokapacitnu polovodi?ovu pama? a in?talovali 2 z 6 planovanych panelov NOBL tepelnej a protimeteorickej izolacie ?alekoh?adu. O zru?eni in?talacie zvy?nych panelov rozhodlo riadiace stredisko, aby astronauti mali dos? ?asu na upratovanie nakladoveho priestoru. Preto boli pokryte len tie useky, ktorych povodna izolacia bola najviac po?kodena. Pred navratom do prechodovej komory astronauti po?akovali za vynalo?ene usilie celemu timu podie?ajucemu sa na misii a potom popriali ?u?om na Zemi ??astne a vesele Vianoce. Treti vystup skon?il v ?ase 03:25 UT a bol o dve minuty krat?i ne? predchadzajuci.

Nasledujuci pracovny de? bol venovany previerkam ?alekoh?adu pred jeho odputanim od raketoplanu a samotnym vypustenim na obe?nu drahu. Po kontrolach uchopil Clervoy manipula?nym ramenom kotvi?ku na HST. Po vy?e hodine po tejto akcii boli odpojene kable zasobujuce ?alekoh?ad elektrickou energiou z raketoplanu. O ?al?ich desa? minut sa uvo?nili svorky, ktore HST putali k monta?nemu stolu. Clervoy nasledne manipulatorom zdvihol ?alekoh?ad nad nakladovy priestor. Potom ho oto?il do polohy vhodnej na vypustenie, tzn. tubusom od slnka. V ?ase 22:28 UT sa otvoril poklop aparatury ?alekoh?adu a o 22:03 UT pustil Clervoy ?alekoh?ad na samostatnu obe?nu drahu. Bezprostredne po vypusteni raketoplan vykonal uhybny manever motor?ekmi RCS. Druhym maneverom, ktory prebehol o 23:39 UT, bola zni?ena obe?na draha Discovery, ?im sa od ?alekoh?adu za?al vz?a?ova? rychlos?ou 9,5 km za obeh.

Posadka absolvovala ?al?ie dve tla?ove konferencie. Su?asne za?ala pripravova? stroj na pristatie, ?o zah??alo napriklad upratovanie vnutornych priestorov raketoplanu a kontrolu systemov RCS a hydraulickych ?erpadiel APU. 27. decembra pripravy na pristatie pokra?ovali. Bola zatiahnuta antena pre pasmo K _u a po skon?eni odpo?inku posadky boli tie? uzavrene dvere do nakladoveho priestoru. Prva mo?nos? pristatie na KSC v?ak bola odvolana pre silny bo?ny vietor , ktory prevy?oval povoleny no?ny limit 6,2 m/s. Ako alternativne miesto pristatia bola v pohotovosti tie? zaklad?a Edwards AFB . V priebehu nasledujuceho obletu v?ak rychlos? vetra na KSC klesla pod limitnu hodnotu a preto riadiace stredisko dalo suhlas na pristatie na Floride. V ?ase 22:48 UT sa uskuto?nil 285-sekundovy brzdiaci manever motormi OMS, po?as ktoreho klesla rychlos? Discovery o 153 m/s. Pomyslenu hranicu zemskej atmosfery stroj prekonal v ?ase 23:29:41 UT. 28. decembra o 00:00:47 UT dosadol raketoplan hlavnym podvozkom na drahu 33 SLF ( Shuttle Landing Facility ) a o 11 sekund neskor sa drahy dotkol tie? prednym podvozkom. Discovery sa zastavil v ?ase 00:01:34 UT. E?te v priebehu toho isteho d?a bol stroj premiestneny do hangaru OPF, kde boli rychlo vypojene jeho systemy, aby nenastal problem s po?ita?mi na jeho palube pri zmene letopo?tu.

Systemy HST technici preverovali a? po polovice januara. So ?tartom druhej servisnej misie, HST SM-3B, sa po?italo v juni 2001. Misia HST SM-3B alias STS-109 v?ak napokon od?tartovala a? v marci roku 2002 .