Rudolf (korunny princ)

	Rudolf Habsbursky
	rakusky arcivojvoda, korunny princ
Panovanie
Dynastia	Habsbursko-lotrinska dynastia
Biograficke udaje
Narodenie	21. august 1858 ; Laxenburg , Habsburska monarchia
Umrtie	30. januar 1889 (30 rokov) ; Mayerling , Rakusko-Uhorsko
Pochovanie	Kapucinska krypta , Viede?
Rodina
Man?elka	?tefania Belgicka
Potomstvo	Al?beta Maria Habsburska
Otec	Franti?ek Jozef I.
Matka	Al?beta Bavorska
Odkazy
	Rudolf ; (multimedialne subory na commons)
	Historicky portal ; Biograficky portal

Rudolf Habsbursky (* 21. august 1858 , Laxenburg ? † 30. januar 1889 , zamok Mayerling ) bol rakusky arcivojvoda, korunny princ a naslednik tronu, jediny syn cisara Franti?ka Jozefa I. a Al?bety Bavorskej . Jeho starymi rodi?mi z otcovej strany boli arcivojvoda Franti?ek Karol Habsbursky a arcivojvodky?a ?ofia Bavorska a z matkinej bavorsky vojvoda Maximilian Jozef Bavorsky a vojvodky?a Ludovika Wilhelmina Bavorska .

Mlados? [ upravi? | upravi? zdroj ]

U? pri narodeni dostal dlhe meno s mno?stvom titulov: Rudolf Franti?ek Karol Jozef, korunny princ a naslednik tronu Rakuskeho cisarstva, kra?ovsky princ v ?echach a Uhorsku, Lombardii a Benatkach, Dalmacii, Chorvatsku, Slavonii, Hali?i, Vladimirsku a Ilyrsku, rakusky arcivojvoda, Rytier Zlateho runa.

Od utleho detstva na Rudolfovu vychovu mala rozhodujuci vplyv jeho stara mama arcivojvodky?a ?ofia. Ta sa u? predtym podie?ala na vychove i oboch star?ich Rudolfovych sestier, ?ofie a Gizely . Jeho matka do vychovy svojho syna nezasahovala a tak Rudolfova osobnos? bola po cely ?ivot zmietana medzi babi?kou, matkou, otcom a slu?obnictvom, ?o sa prejavilo na jeho citovom ?ivote.

Z pribuznych si najviac ob?ubil svoju sestru Gizelu, s matkou sa vidaval zriedka, i otec v dosledku vladarskych a ?tatnickych povinnosti mal na? malo ?asu. Chcel ma? zo syna pod?a svojho vzoru vojaka o ?om sved?i okrem ineho i fakt, ?e u? druhy de? po narodeni ho menoval plukovnikom a majite?om 19. pe?ieho pluku. Od detstva mu v?tepoval vojensku cti?iadostivos? a lasku k armade.

Na malom princovi bol napadny jeho bystry duch, pred?asna zrelos? a? premudrelos?, nadmieru vyspely verbalny prejav a neustala tu?ba po vzdelani.

Vzdelavanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na vzdelavani korunneho princa sa podie?alo mno?stvo u?ite?ov a vychovavate?ov pochadzajucich z roznych krajin monarchie. Ich ?asto liberalne nazory mali zasadny vplyv na Rudolfov ?al?i ?ivot. Tym sa dostaval do ostrych konfliktov s konzervativnymi tradiciami viedenskeho dvora. Tajne spolupracoval s viacerymi liberalnymi novinami. V duchu liberalizmu odmietal vysadne a neochvejne postavenie ??achty a duchovenstva v politike a spolo?enskom ?ivote a za ?zaklad moderneho ?tatu“ pova?oval me?tianstvo. Otec, poznajuc jeho nazory a politicke zmy??anie, nepoveroval ho politickymi ulohami a zamerne ho dr?al stranou od vysokej politiky.

V r. 1877 zav??il ?tudia a vydal sa na jednoro?nu cestu po Europe. Po?as nej nav?tivil viacero krajin ? ?vaj?iarsko , Nemecko , ?kotsko , Anglicko (prijala ho i kra?ovna Viktoria ), Bavorsko . Zaujimal sa o prirodne vedy, najma o ornitologiu. Prispieval do odbornych ?asopisov o vtakoch. Na svetovej vystave vo Viedni v r. 1873 sa osobne stretol so znamym prirodovedcom Alfredom Brehmom , s ktorym sa ?oskoro spriatelil. Viackrat spolu podnikli prirodovedecke vypravy. V roku 1880 podnikol cestu do Egypta a Palestiny , v ramci ktorej nav?tivil i Jeruzalem .

Man?elstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pred dov??enim 20-teho roku ?ivota sa aktualnou javila otazka princovej ?enby. Za man?elku mu bola vybrana patnas?ro?na dcera belgickeho kra?a Leopolda II. a rakuskej arcivojvodkyne Marie Henrietty , princezna ?tefania . V marci r. 1880 Rudolf odcestoval do Bruselu , aby sa s nastavajucou man?elkou stretol. Stretnutie prebiehalo v chladnej atmosfere. Napriek ich vla?nemu vz?ahu a nie prili? ve?kemu nad?eniu bol dohodnuty soba?. Konal sa 10.5. 1881 . Rakusky ?ud privital ?tefaniu s nad?enim. Od po?iatku sa Rudolf sna?il vyhovie? prianiu dvora a spraval sa ako milujuci man?el. No zdanie harmonickej rodiny bolo iba naoko. Rudolf sa man?elke stale viac odcudzoval a ke? sa od ?tefanie postupne odvratila cela rodina za?ala sa mlada princezna na viedenskom dvore citi? opustena.

Novy impulz vzajomnemu zbli?eniu malo prinies? narodenie potomka. 2.9. 1883 pri?la na svet jedina dcera Al?beta Maria , nazyvana Er?i. Rudolf si v?ak so ?tefaniou prestal rozumie? uplne a za?al otvorene vyh?adava? mimoman?elske vz?ahy. Ich nasledkom bolo, ?e nakazil seba i svoju man?elku pohlavnou chorobou, ?im sa ?tefania stala neplodnou.

Samovra?da [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rudolfova choroba, depresie a na druhej strane vybi?ovana tu?ba po ?ivote, nenaplnene tu?by o ?ivote, alkohol a drogy sa podpisali pod jeho celkovy telesny a du?evny stav. V dosledku toho spachal 30. januara 1889 samovra?du zastrelenim spolu so svojou milenkou, baronkou Mary Vetserovou, na cisarskom loveckom zamo?ku Mayerling pri meste Heiligenkreuz v dne?nom Dolnom Rakusku .

Prvotne prezentovanou pri?inou skonu bolo otravenie milenkou, oficialnou verziou pri?iny Rudolfovej smrti bolo zlyhanie srdca. K nejasnosti pripadu prispeli nespo?etne verzie o pri?ine smrti: v de? ne??astia sa hovorilo o mozgovej m?tvici, druhy de? sa vravelo o infarkte, pitevny nalez v?ak potvrdil smr? sposobenu gu?kou z revolveru. M?tve telo korunneho princa mohlo by? vystavene v kaplnke viedenskeho Hofburgu .

Existencia m?tvoly Rudolfovej milenky bola dlho utajena. Do su?asnosti je pozadie tejto udalosti neobjasnene. Viedensky dvor od po?iatku nemal zaujem na zverejneni skuto?nej pri?iny incidentu. Lekari ako dovod samovra?dy uviedli pretrvavajucu du?evnu chorobu a z nej vyplyvajuce skratove konania. V?aka tomuto kon?tatovaniu mohol by? Rudolf 5. 2. 1889 pochovany v rodovej Kapucinskej krypte vo Viedni. Ml?anie o Maryinej m?tvole bolo zachovavane a? do zaniku monarchie v r. 1918.