Ru?enec (modlitba)

Ru?enec (z lat. rosarium - ru?ova zahrada ) je jednou z najznamej?ich individualnych alebo kolektivnych modlitieb rimskokatolickej cirkvi . Je to subor opakujucich sa modlitieb preru?ovanych rozjimanim. Modlitby pozostavaju zo sekvencii Ot?ena?a , nasledovanych desiatimi modlitbami Zdravas Maria a ukon?enych Slava Otcu . Takato sekvencia sa nazyva desiatok . Povodny ru?enec sa niekedy na rozli?enie od inych podobnych modlitieb nazyva aj privlastkom mariansky alebo dominikansky.

Ru?enec je rozjimavou modlitbou, ktora vedie modliaceho sa k rozjimaniu nad niektorymi tajomstvami (udalos?ami) zo ?ivota Je?i?a Krista a Panny Marie. Pozostava najma z opakovania modlitby Zdravas Maria (v greckokatolickej forme: Raduj sa, Bohorodi?ka ).

Jan Pavol II. povedal: ?Ru?enec Panny Marie, ktory sa z vnuknutia Ducha Svateho postupne rozvijal v druhom tisicro?i, je ob?ubena modlitba mnohych svatcov a u?ite?sky urad Cirkvi k nej ?asto vyzyva. Pre svoju prostotu a h?bku zostava aj v tre?om tisicro?i, ktore za?alo, ve?mi vyznamnou modlitbou, ur?enou k tomu, aby prina?ala ovocie svatosti“. Ru?enec, aj napriek tomu, ?e ma mariansky charakter, je modlitbou s christologickym srdcom. Prostrednictvom ru?enca ziskava veriaci hojnos? milosti, akoby ich prijimal priamo z ruk Matky Vykupite?a.“ ^[1]

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Modlitba posvatneho ru?enca vznikala takmer ?es? storo?i. Za?iatkom 11. storo?ia bolo su?as?ou breviara, ktory sa modlili mnisi v kla?toroch, 150 ?almov . Mnisi, ktori nevedeli ?ita?, sa ako nahradu modlili 150 ot?ena?ov , ?o sa roz?irilo aj mimo kla?tora medzi laikov, ktori si u? v 12. storo?i vyrabali pomocku na tuto modlitbu v podobe zrniek spojenych ni?ou do jedneho celku. V tomto obdobi boli ve?kymi marianskymi ctite?mi z radov mnichov a reho?nikov ot?ena?e nahradene modlitbou Zdravas' Maria. Vtedy tuto modlitbu tvorila len prva ?as? - marianske pozdravenie. Druhu ?as? schvalil pape? Pius V. a? v 16. storo?i .

V 15. storo?i za?al nemecky kartuzian Henrich Kalkarsky za prvou ?as?ou ka?deho Zdravasu dop??a? zamyslenia zo ?ivota Pana Je?i?a alebo Panny Marie, ?o bolo naro?ne na zapamatanie a tak ?al?i kartuzian Dominik Prusky ( 1382 ? 1460 ) ich zredukoval na 50 a ako prvy ich aj zapisal.

Zaklad dne?neho radostneho, bolestneho a slavnostneho ru?enca polo?il dominikan, blahoslaveny Alain de la Roche , ktory roz?lenil 150 Zdravasov na 15 desiatkov, ktore sa za?inali Ot?ena?om, potom nasledovalo 10 Zdravasov zakon?enych invokaciou a boli rozdelene do troch skupin: tajomstva vtelenia, tajomstva umu?enia a tajomstva zm?tvychvstania. U? kratko po smrti bl. Alana existovalo ru?encove spolo?enstvo v nemeckom Ulme , ktore pou?ivalo tajomstva, ako ich pozname dnes.

?asto sa povod modlitby ru?enca pripisuje sv. Dominikovi (zjavenie z r. 1214 ), preto?e na mnohych obrazoch je znazornena Panna Maria podavajuca ru?enec sv. Dominikovi. Toto podanie v?ak ?iril samotny Alain de la Roche. V jeho dobe boli dominikani najhorlivej?i ohlasovatelia a ?iritelia modlitby ru?enca, preto Alan tuto skuto?nos? akoby projektoval na zakladate?a Rehole kazate?ov (dominikanov). ^[2]

Oficialne zaviedol modlitbu ru?enca s 15 tajomstvami pape? Pius V. roku 1569 v bule Consueverunt Romani. Poslednu vyraznu zmenu urobil v r. 2002 pape? Jan Pavol II. , ktory k trom povodnym ru?encom pridal aj ru?enec svetla.

Tajomstva ru?enca [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pojmom tajomstvo sa ozna?uje vybrana vyznamna udalos? zo ?ivota Je?i?a Krista alebo Panny Marie, nad ktorym ma veriaci po?as modlitby desiatka rozjima?. Tajomstva su rozdelene do ?tyroch skupin (ru?enec radostny, svetla, bolestny a slavnostny). ^[3]

Radostny ru?enec [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tajomstva radostneho ru?enca pribli?uju udalosti vtelenia Je?i?a Krista do ?udskej podoby.

Prosby k preddesiatku:

… Je?i?, ktory nech rozmno?uje na?u vieru.
… Je?i?, ktory nech posil?uje na?u nadej.
… Je?i?, ktory nech roznecuje na?u lasku.


Tajomstvo	Udalos?	Vyjadrenie tajomstva v Zdravas' Maria	Odkaz na uryvok z Biblie
1.	zvestovanie	… Je?i?, ktoreho si, Panna, z Ducha Svateho po?ala.	Lk 1, 26 - 38
2.	nav?tivenie Al?bety	… Je?i?, ktoreho si, Panna, pri nav?teve Al?bety v ?ivote nosila.	Lk 1, 39 - 45
3.	narodenie Pana	… Je?i?, ktoreho si, Panna, v Betleheme porodila.	Lk 2, 1 - 20
4.	obetovanie	… Je?i?, ktoreho si, Panna, so svatym Jozefom v chrame obetovala.	Lk 2, 21 - 33
5.	najdenie Je?i?a	… Je?i?, ktoreho si, Panna, so svatym Jozefom v chrame na?la.	Lk 2, 41 - 47

Ru?enec svetla [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tajomstva ru?enca svetla pribli?uju udalosti z trojro?neho verejneho u?inkovania Je?i?a Krista.

Prosby k preddesiatku:

… Je?i?, ktory nech je svetlom na?ho ?ivota.
… Je?i?, ktory nech nas uzdravuje milosrdnou laskou.
… Je?i?, ktory nech nas vezme k sebe do ve?nej slavy.

Tajomstvo	Udalos?	Vyjadrenie tajomstva v Zdravas' Maria	Odkaz na uryvok z Biblie
1.	krst	... Je?i?, ktory bol pokrsteny v Jordane a za?al svoje verejne u?inkovanie. alebo ... Je?i?, ktory bol pokrsteny v Jordane .	Mt 3,13 - 17
2.	zazrak v Kane	… Je?i?, ktory zazrakom v Kane Galilejskej otvoril srdcia u?enikov pre vieru. alebo ... Je?i?, ktory zjavil seba sameho na svadbe v Kane .	Jn 2, 1 - 11
3.	ohlasovanie kra?ovstva a pokania	… Je?i?, ktory ohlasoval Bo?ie kra?ovstvo a vyzyval ?ud na pokanie . alebo ... Je?i?, ktory ohlasoval Bo?ie kra?ovstvo a pokanie.	Mk 1, 15
4.	premenenie	… Je?i?, ktory sa ukazal v bo?skej slave na vrchu premenenia . alebo ... Je?i?, ktory sa premenil na vrchu Tabor .	Mt 17, 1 - 8
5.	ustanovenie Sviatosti Oltarnej	… Je?i?, ktory nam dal seba sameho za pokrm a napoj v Oltarnej sviatosti . alebo ... Je?i?, ktory ustanovil Oltarnu sviatos? .	Mt 26, 26 - 28

V marci 2003 schvalila Konferencia biskupov Slovenska mo?nos? pou?iva? aj krat?iu verziu tajomstva. ^[4]

Bolestny ru?enec [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tajomstva bolestneho ru?enca pribli?uju udalosti po?as umu?enia a ukri?ovania Je?i?a Krista.

Prosby k preddesiatku:

… Je?i?, ktory nech osvecuje na? rozum.
… Je?i?, ktory nech upev?uje na?u vo?u.
… Je?i?, ktory nech posil?uje na?u pama?.

Tajomstvo	Udalos?	Vyjadrenie tajomstva v Zdravas' Maria	Odkaz na uryvok z Biblie
1.	agonia	… Je?i?, ktory sa pre nas krvou potil.	Mt 26, 36 - 39
2.	bi?ovanie	… Je?i?, ktory bol pre nas bi?ovany.	Jn 19,1
3.	korunovanie t?nim	… Je?i?, ktory bol pre nas t?nim korunovany.	Mt 27, 27 - 30
4.	nesenie kri?a	… Je?i?, ktory pre nas kri? niesol.	Mk 15, 21 - 22
5.	ukri?ovanie	… Je?i?, ktory bol pre nas ukri?ovany.	Lk 23, 32 - 33, 44 - 46

Slavnostny ru?enec [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tajomstva slavnostneho ru?enca pribli?uju udalosti po Je?i?ovom zm?tvychvstani.

Prosby k preddesiatku:

… Je?i?, ktory nech usporaduva na?e my?lienky.
… Je?i?, ktory nech riadi na?e slova.
… Je?i?, ktory nech spravuje na?e skutky.

Tajomstvo	Udalos?	Vyjadrenie tajomstva v Zdravas' Maria	Odkaz na uryvok z Biblie
1.	zm?tvychvstanie	… Je?i?, ktory slavne vstal z m?tvych.	Lk 24, 1 - 9
2.	nanebovstupenie	… Je?i?, ktory slavne vystupil do neba .	Mk 16, 19
3.	zoslanie Ducha Svateho	… Je?i?, ktory nam zoslal Ducha Svateho .	Sk 2, 1 - 4
4.	nanebovzatie Panny Marie	… Je?i?, ktory ?a, Panna, vzal do neba .	Lk 1, 48 - 49
5.	korunovanie Panny Marie	… Je?i?, ktory ?a, Panna, v nebi korunoval.	Zjv 12, 1

Priebeh modlitby ru?enca [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ru?enec je mo?ne sa modli? v spolo?enstve alebo individualne. Modlitba prebieha nasledovne:

Pre?ehnanie sa. Priestor na vyjadrenie umyslu, na ktory sa ru?enec ide modli?.
Vyjadrenie viery recitaciou modlitby Verim v Boha (tzv. Credo).
Preddesiatok: modlitba Ot?e na? nasledovana trikrat Zdravas' Maria, v ramci ktorej sa po mene Je?i? vklada pod?a typu ru?enca prosba, a zakon?ena modlitbou Slava Otcu.
Modlitba jednotlivych desiatkov. Za?ina sa modlitbou Ot?e na? a nasledne desa?krat Zdravas' Maria. V ka?dom desiatku sa vyjadruje prislu?ne tajomstvo - mo?e zaznie? v samotnej modlitbe (?...plod ?ivota tvojho, Je?i?, ktoreho ...“) alebo na za?iatku modlitby desiatku. V tomto sposobe je zarove? aj priestor k pre?itaniu pasa?e z Noveho zakona , ktora sa via?e k tajomstvu, pripadne mo?e zaznie? vhodne kratke meditativne zamyslenie. Desiatok je zav??eny modlitbou Slava Otcu, po ktorej sa obvykle pridava aj tzv. fatimska modlitba (O, Je?i?u..)
Po poslednom desiatku z ru?enca sa modlitba mo?e uzatvori? invokaciou zo zaveru modlitby Anjel Pana , na ktoru odpoveda spolo?enstvo: Oroduj za nas, svata Bo?ia Rodi?ka. ?ud: Aby sme sa stali hodni Kristovych pris?ubeni. Modlime sa. Bo?e...
Pod?a zvyklosti mo?e nasledova? modlitba za aktualneho pape?a (Ot?e na?, Zdravas' Maria, Slava Otcu, pripadne ina vhodna modlitba).
Na zaver sa mo?e zarecitova? modlitba Zdravas' Kra?ovna (Salve Regina), pripadne Pod tvoju ochranu.
Pre?ehnanie sa.

Pokia? sa ru?enec modli v spolo?enstve, vyber ru?enca sa via?e ku d?u v ty?dni:

radostny ru?enec: pondelok a sobota,
ru?enec svetla: ?tvrtok,
bolestny ru?enec: utorok a piatok,
slavnostny ru?enec: streda a nede?a. ^[5]

Ucta ru?enca [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ru?encu je u rimskokatolikov venovany mesiac oktober . Zname su fatimske soboty a aj 54-d?ova ru?encova novena ^[6], po?as ktorych sa tato modlitba modli.

Rimsky pape? Lev XIII. vydal o ru?enci 12 encyklik .

Ru?enec je modlitbou latinskeho obradu (teda rimskokatolickej cirkvi ) a vyjadruje jeho duchovnos? (spiritualitu). Pod vplyvom zapadnej cirkvi je v?ak znamy aj medzi veriacimi niektorych vychodnych katolickych cirkvi , napriklad na Slovensku medzi greckokatolikmi . Priamy pendant vo vychodnych cirkvach neexistuje, v byzantskom obrade je mu svojim sposobom blizky Akatist k Bohorodi?ke alebo Paraklis (rozjimavos? o tajomstvach spasy, mariansky rozmer) ale aj Je?i?ova modlitba (princip jednoducheho opakovania).

Modlitby zalo?ene na ru?enci [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na ru?enci vznikli aj niektore podobne modlitby, niekedy nazyvane aj ako korunky , napr. Korunka k Bo?iemu milosrdenstvu , franti?kanska korunka (alebo sedemradostny ru?enec), sedembolestny ru?enec a pod.