Robert Goddard

	Robert Hutchings Goddard
	americky in?inier a zakladate? raketovej techniky
Narodenie	5. oktober 1882 ; Worcester , Massachusetts , USA
Umrtie	10. august 1945 (62 rokov) ; Baltimore , Maryland , USA
Podpis
Odkazy
Commons	Robert Goddard
	Kozmonauticky portal ; Biograficky portal

Robert Hutchings Goddard (* 5. oktober 1882 , Worcester ? † 10. august 1945 , Baltimore ) bol americky in?inier a jeden zo zakladate?ov raketovej techniky. Po?as svojho dospievania za?al by? fascinovany v?etkymi vecami okolo pyrotechniky a onedlho mlady Robert za?al sam rozobera?, mie?a? zmesi a vypu??a? svoje vlastne pyrotechnicke hra?ky, ktore mali a? prekvapivo dobre vysledky po stranke pohonnych zmesi.

Vzdelanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Okolo ?estnasteho roku sa v jeho ?ivote objavil ?al?i maly podnet, ktory ho priviedol pravdepodobne k tomu, ?o po?as svojho ?ivota bude robi?. V tejto dobe sa mu do ruky dostala kniha legendarneho sci-fi autora H. G. Wellsa Vojna svetov . Po jej pre?itani za?al sniva? o mo?nostiach letov k inym planetam. Roku 1902 sa mu potom na South High School vo Worcesteru do ruk dostal ?lanok Vesmirna navigacia ( The Navigation Of Space ). Roku 1908 Goddard zakon?il ?tudium na Worcester Polytechnic Institute a rozhodol sa is? ?tudova? na Clark Univerzity vo Worcesteri, kde o tri roky neskor dostal doktorat z fyziky a po skon?eni za?al na univerzite aj vyu?ova?.

Prva teoria [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1912 dokon?il svoju matematicku teoriu raketovych pohonov na tuhe paliva nezavisle od ?al?ieho skveleho odbornika K. E. Ciolkovskeho . Dospel k rovnakym zaverom ako on, a tak sa vrhol na ?al?iu pracu. ?ou bola teoria kvapalinovych rakiet a motorov, od ktorych si s?uboval, ?e jedneho d?a by mohli ?loveka dopravi? a? do vesmirneho priestoru. Na rozdiel od motorov na tuhe palivo potrebovali kvapalne motory ove?a viac pridavnych zariadeni, ?o postavilo pred Goddarda ve?a novych vyziev.

V roku 1912 Goddard dokon?il matematicku teoriu pre pohyb rakiet pri uniku zo zemskej pri?a?livosti . Medzi rokmi 1914 - 1919 sa stal asistentom fyziky na Clarkovej univerzite a od roku 1919 a? do svojej smrti tam posobil ako profesor fyziky. O jeho pracu sa zaujimala armada a to najma o vojenske vyu?itie rakiet. Medzi rokmi 1915 a? 1923 poskytla Goddardovi zazemie. Na oplatku vyvijal rakety na tuhe (pevne) paliva pre americku armadu. Jeho vyskum vo vojenskej technike nebol vyu?ity pred koncom prvej svetovej vojny , ale na?iel vyu?itie vo vojne nasledujucej , kedy sa jeho objavy vratili vo forme bazuky , efektivnej pechotnej zbrane proti tankom . Paradoxom sa stalo, ?e Goddardove prace pou?il pre tvorbu svoje rakety aj Wernher von Braun , ktory zostrojil zna?ne vylep?enu raketu A-4 (v?eobecne znamu ako V2), ktora po?as vojny devastovala Europu a neskor pomohla dopravi? Ameri?anov do vesmiru.

V roku 1914 ziskal patenty US patent#1,103,503 a skor?i # 1,102,653 na viacstup?ove rakety a na motor na tekute paliva, s ktorymi ale neza?al experimentova? skor ako v roku 1915, respektive roku 1922 . Do tej doby sa zaoberal my?lienkami okolo motorov na tuhe palivo a na stanovenie rychlosti, ktora bude potrebna pre opustenie na?ej Zeme .

Publikacia teorii [ upravi? | upravi? zdroj ]

Roku 1919 publikoval svoju vedecku pracu pod nazvom Metoda dosahovania extremnych vy?ok ( angl. A Method for reaching Extreme Altitudes ), my?lienky pre danu pracu, ale vyslovuje u? o desa? rokov skor. Jedinym mo?nym dopravnym prostriedkom pre dopravu do vesmiru je raketa poha?ana tekutym kyslikom a vodikom . Ako u? je tu napisane, tak Robert Goddard nie je len teoretik, ale sna?il sa svoje zavery dokaza? aj v praxi. Jeho snaha prina?a prve ovocie v roku 1923 , ke? sa mu uspe?ne dari v laboratornych podmienkach uskuto?ni? staticku sku?ku raketoveho motora na kvapalny kyslik a kerozin za pomocou ?erpadiel na dopravu pohonnej zlo?ky do motora . Podarilo sa mu tak zladi? privod paliva do motora s privodom okysli?ovadla , ?o bol technicky ve?mi naro?ny problem, ktory sa dlho nedarilo uspokojivo vyrie?i?. Motor bol prili? maly, ne? aby mohol by? skuto?ne pou?ity pre raketu, ale mal teraz mo?nos? pou?i? tento maly "model" pre zostavenie va??ieho motora. Laboratorne testy skuto?neho motora pre buducu raketu prebehli 6. decembra 1925 na Clarkovej univerzite, ke? motor be?al po dobu 24 sekund.

Prve ?tarty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Roky 1925 - 1926 boli pre neho ve?mi pracovne naro?ne, preto?e stihol navrhnu?, postavi? a uspe?ne otestova? prvu raketu na kvapalne palivo na svete. Raketa niesla meno " Nell ". Vzh?adovo sa prili? nepodobala dne?nym raketam, ale aj tak sa stalo, ?e 16. marca 1926 sa na 2,5 sekundy za?al raketovy motor na farme jeho tety Effie v blizkosti Auburnu , ktory udelil rakete dostatok energie na to, aby sa vyniesla do vy?ky 12 (pod?a niektorych zdrojov 12,5 a 17) metrov a s d??kou letu 56 m pri maximalnej rychlosti 97 km/h. Raketa mala hmotnos? 2,72 kg a bola poha?ana zmesou benzinu a kvapalneho kyslika. Experiment tak ukazal, ?e je mo?ne pou?i? motor na kvapalne palivo pre suvisly let, ale motor bol e?te ve?mi vzdialeny od mo?nosti prveho realneho vyu?itia. Goddard pracoval sam bez va??ieho technickeho a in?inierskeho zazemia, ?o spoma?ovalo jeho pracu.

Druhy ?tart rakety prebehol 3. aprila 1926 a bol uspe?nej?i ne? prvy. Motor fungoval 4,2 sekundy a raketa sa vzniesla do vy?ky 15,24 metrov. Po tomto teste sa Goddard rozhodol, ?e pou?ita raketa je prili? mala, a tak sa pustil do kon?trukcie va??ej a silnej?ej rakety. To 26. decembra 1928 vyustilo do tretieho ?tartu rakety, ktora preletela vzdialenos? 62 metrov. Nestabilna draha rakiet ho priviedla na ?al?iu my?lienku.

Na ?tvrty ?tart svoje rakety sa pripravil aj po vedeckej stranke, a tak na svoju raketu umiestnil barometer , teplomer a aparat pre zaznamenavanie dat z cesty rakety. Raketa vtedy dosiahla vy?ku 27 metrov a preletela 52 metrov. Vedecke pristroje sa potom zniesli na zem pomocou padakov . Tento ?tart neunikol pozornosti novinarov . Ti sa v prvom momente domnievali, ?e do oblasti spadlo lietadlo. Goddard sa a? neskor prihlasil ku svojmu experimentu, ?o mu prinieslo zna?nu publicitu, ale hlavne nasledne aj grant vo vy?ke 50 000 dolarov. V decembri roku 1929 nechal zalo?i? testovaciu strelnicu v Camp Devens situovanu 25 mi? od Worcesteru. Uskuto?nilo sa tam 16 statickych testov motora, ale ?iadny raketovy ?tart.

Medzi rokmi 1929 - 1930 vyvinul a uspe?ne odsku?ali system gyroskopickej stabilizacie rakiet, ?o bol ?al?i krok k dosiahnutiu va??ej vy?ky, a to okolo 600 metrov. O pa? rokov neskor potom s vylep?enou raketou s u?innymi gyroskopmi dosiahol pribli?ne 2 285 metrov. ?al?ie testy boli vykonavane na novo vzniknutej raketovej strelnici pri Roswelli v Novom Mexiku , ktoru sa Goddard rozhodol zalo?i? na ran?i, ktory kupil pre va??iu bezpe?nos?, preto?e jeho rakety za?inali lieta? stale vy??ie a vy??ie. Tu ?aleko od civilizacie v pu?ti urobil americky in?inier ve?a zo svojich najva??ich objavov, ?i u? to boli zmie?ovane gyroskopy, padakovy system pre rakety (uspe?ne pou?ity prvykrat 13. oktobra 1931), in?talaciu vedeckych pristrojov pre pozorovanie po?asia at?.

Nova seria ?tartov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Historicke video 1:47 min

Prvy raketovy test na novej strelnici v Rooswelli prebehol 30. decembra 1930 za pou?itia skoro 3,5 metrovej rakety, ktory va?ila bez paliva viac ako 15 kilogramov. Test bol ve?mi uspe?ny. Raketa dosiahla vy?ku 609 metrov a maximalna rychlos? sa pohybovala okolo 800 km/h. Potom nasledovali ?al?ie ?tyri uspe?ne ?tarty rakiet. Grant od Guggenheima bol pozastaveny v juni 1932 , vzh?adom na prebiehajucu ekonomicku krizu v USA . Musel sa preto vrati? na Clarkovu univerzitu ako profesor, kde za pomoci grantu od Smithsonian Institution mohol pokra?ova? aspo? v laboratornych testoch motorov, ale vypu??anie rakiet si u? nemohol dovoli?. Na??astie v septembri 1933 dostal pomoc od novo zalo?enej Daniel and Florence Guggenheim Foundation , ?o mu umo?nilo vrati? sa do Noveho Mexika a pokra?ova? v testovani.

V roku 1934 za?ina takzvane testovanie A-Series , ktore trvalo od septembra 1935 do oktobra 1935. Predstavovalo novu sadu raketovych motorov a kontrolovanie drahy rakety pomocou gyroskopov. Po?as testovania "A-Series" bolo vykonanych 14 ?tartov a jedno staticke testovanie motorov (sedem takychto ?tartov sa skon?ilo neuspechom z roznych pri?in). Po ukon?eni testovania "A-Series" za?ali testy K-Series , ktore testovali len staticke fungovanie motorov a nedo?lo k ?iadnemu ?tartu (po?as testovania do?lo k zva??eniu motora, ?o malo za nasledok zvy?eniu ?ahu). Nasledovala potom aj L-Series , ktora bola rozdelena do troch ?asti A, B, C . ?as? A bolo staticke testovanie motorov. ?as? B sa zaoberala navratovym zariadenim ? padakom. ?as? C testovala rozne pohonne zmesi a ?tart rakiet.

Roku 1936 vychadza ?al?ia jeho kniha, tentoraz pod nazvom Vyvoj kvapalinovej rakety ( angl. Liquid-propellant Rocket Development ), ktora sa zaobera my?lienkami rakiet na kvapalne paliva.

Druha svetova vojna [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po vypuknuti 2. svetovej vojny dovolil armade nahliadnu? do svojich vyskumov a pou?i? svoje vysledky na vojenske u?ely. Armada mala predov?etkym zaujem o rakety dlheho doletu zo strategickych potrieb. Dobre si uvedomoval, ?e pre ?al?i vyskum na poli raketovych motorov budu potrebne obrovske prostriedky, ktore nemala ?iadna sukromna osoba ani in?titucia, ale iba vlada. Veril tak, ?e poskytnutie jeho dat je nevyhnutnym krokom k ceste ?loveka do vesmiru.

Zomrel 10. augusta 1945 v meste Baltimore. Na sklonku svojho ?ivota bol uznavany ako genialny in?inier a experimentator, ktory dokazal zostroji? rakety, ktore predbehli svoju dobu o mnoho rokov. Po?as svojho ?ivota si dal patentova? viac ako 200 napadov (uvadzane 214 patentov), ktore potom na?li ?al?ie uplatnenie v nasledujucich rokoch.

Koniec ?ivota [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po?as svojej vedeckoin?inierskej kariery bol neustale vystaveny vysmechu zo strany tla?e pre svoj nazor, ?e by rakety mohli by? raz pou?ite pre lety na Mesiac . Nenechal sa v?ak od svojich experimentov odradi? a za ?iasto?nej pomoci Smithsonovho In?titutu ( Smithsonian Institution ) a Charlesa Lindbergha, ktori mu v roku 1917 poskytli grant vo vy?ke 5 000 dolarov, od?tartovali jeho "raketovu karieru". Ur?ite k tomu prispel aj ?lanok z roku 1921, v ktorom obhajoval a vysvet?oval svoju pracu na vyvoji rakety schopnej prekona? medziplanetarne vzdialenosti. Na tuto my?lienku nebol vtedaj?i svet e?te uplne pripraveny. Je len paradoxom, ?e v 60. rokoch dvadsiateho storo?ia bol ?lovek dopraveny na Mesiac raketou na kvapalne palivo, ktora bola postavena pod?a principov vyvinutych Goddardom.

V roku 1948 bola vydana suhrnna publikacia jeho prac pod nazvom Rocket Development: Liquid-Fuel Rocket Research, 1929 ? 1941 . Roku 1959 bol posmrtne vyznamenany Kongresom Spojenych ?tatov a stal sa prvym nosite?om ceny Louis W. Hill Space Transportation Award , ktoru vydaval novozalo?eny Institute of Aeronautical Science . 1. maja toho isteho roku NASA pomenovala po Goddardovi vesmirne centrum v Greenbelte , Maryland , USA a o rok neskor potom dostal aj ocenenie Langley Medal od Smithsonian Institution . Roku 1960 americka vlada odsuhlasila, ?e bude plati? Goddardovej vdove ro?ne 1 milion dolarov za vyu?ivanie patentov jej mu?a.