z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Robert Brown
(*
21. december
1773
,
Montrose
? †
10. jun
1858
,
Londyn
) bol
?kotsky
botanik
. Priekopnickym pou?ivanim mikroskopu prispel k viacerym objavom v oblasti biologie. Medzi jeho najznamej?ie prinosy patri objav
cytoplazmatickeho prudenia
a
bunkoveho jadra
. Bol prvy kto spozoroval
Brownov pohyb
a vydal prvotne prace o
ope?ovani
,
oplod?ovani
.
V roku
1827
pozoroval
mikroskopom
nahodny pohyb
pe?ovych
z?n v kvapke vody (
Brownov pohyb
).
A. Einstein
tento pohyb interpretoval ako vplyv nahodnych narazov molekul vody. V botanike objavil jadra rastlinnych buniek.
Narodil sa v ?kotskom Montrose. Bol synom Jamesa Browna. Jeho matka bola rodena Helen Taylor, dcera
presbyterianskeho
ministra. Ako die?a Brown nav?tevoval miestne gymnazium (teraz Montrose Academy), potom Marischal College v
Aberdeene
, ale ?tudium pred?asne ukon?il v ?tvrtom ro?niku, ke? sa rodina pres?ahovala do
Edinburghu
v roku 1790. Jeho otec zomrel koncom nasledujuceho roka.
Brown bol zapisany na ?tudium mediciny na univerzite v Edinburghu, ale vyvinul zaujem o botaniku a za?al sa jej viacej venova? ako medicine. Bol zakladate?om vedeckej rastlinnej embryologie. Taktie? bol spravcom zbierok londynskej
Kra?ovskej spolo?nosti
a
kustod
Britskeho muzea
v Londyne.
V rokoch 1801 – 1805 cestoval do Australii, kde objavil vy?e 4 tisic novych druhov rastlin. V systematike rastlin ihli?nanov a
cykasov
vytvoril samostatnu triedu
nahosemennych rastlin
. Roku 1827 mikroskopom pozoroval nepravidelny pohyb ?iasto?iek pe?u roznych kvetov vo vode a domnieval sa, ?e objavil ?primitivne molekuly ?ivej hmoty“. Neskor sa ukazalo, ?e tento pohyb je vyvolany tepelnym pohybom molekul vody.
Roku 1831 objavil v rastlinnych bunkach
bunkove jadro
(nukleus), zaviedol tento termin, no neobjasnil jeho vyznam. Presne a podrobne opisal stavbu semennika po oplodneni.
Brownov pohyb je neustaly neusporiadany chaoticky pohyb ?astic. Prvykrat ho zaznamenal v roku 1827 botanik Robert Brown, ktory pozoroval spravanie pe?ovych zrnie?ok vo vode. Toto pova?oval za dokaz, ?e pe? je ?ivy.
Pravu podstatu tohto javu objasnil v roku 1905 Albert Einstein. Vychadzal pritom z kinetickej teorie latok. Molekuly v roztoku sa pod vplyvom tepelneho pohybu neustale zra?aju, pri?om smer a sila tychto zra?ok su nahodne a v?aka tomu je aj poloha ?astic nahodna.
Brownov pohyb sa da opisa? ?tatistickymi matematickymi metodami.
