Richard Feynman
"... Myslim, ?e mo?em bezpe?ne poveda?, ?e nikto nerozumie kvantovej mechanike" - Richard P. Feynman
Narodenie	11. maj 1918 Queens , New York , USA
Umrtie	15. februar 1988 (69 rokov) Los Angeles , Kalifornia , USA
Podpis
Odkazy
Webstranka	richardfeynman.com
Commons	Richard Feynman
Biograficky portal

Richard Phillips Feynman (* 11. maj 1918 , Queens , New York , USA ? † 15. februar 1988 , Los Angeles , Kalifornia ) bol americky fyzik, ktory zna?ne roz?iril teoriu kvantovej elektrodynamiky , fyziky supratekutosti tekuteho helia a ?asticovej fyziky. Za svoju pracu o kvantovej elektrodynamike ziskal Feynman v roku 1965 Nobelovu cenu za fyziku . Bol odmeneny spolu s Julianom Schwingerom a Sin-Itiro Tomonagom za sposob ako pochopi? spravanie sa subatomarnych ?astic pou?itim perturbativneho vypo?tu znazor?ovaneho graficky pomocou obrazcov znamych dnes pod pomenovanim Feynmanove diagramy . Bol taktie? in?pirativny predna?ajuci, amatersky hudobnik, podie?al sa na vyvoji atomovej bomby a v roku 1986 bol ?lenom Rogersovej komisie vy?etrujucej havariu raketoplanu Challenger .

Vo svojich knihach a predna?kach bol Feynman horlivym a vplyvnym popularizatorom fyziky. Zname su hlavne jeho Feynmanove predna?ky z fyziky , majuce v anglickom vydani 3 ?asti. Znamy je pre svoju neprekonate?nu zvedavos?, dovtip, brilantnu myse? a hravy temperament; rovnako je v?ak povestny svojimi mnohymi dobrodru?stvami, rozpisanymi v knihach To sna? nemyslite va?ne, pan Feynman! , Hadam ti nerobia starosti cudzie nazory? a Tuva Or Bust! (angl.). Richard Feynman bol v mnohych oh?adoch excentricky vo?nomy?lienkar .

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Narodil sa vo Far Rockaway v ?tvrti Queens v New Yorku. Jeho rodi?ia boli ?idovskeho povodu. Hoci neboli ritualnymi vyznava?mi judaizmu , rodina nav?tevovala chram ka?dy piatok. Mlady Feynman bol ve?mi ovplyvneny svojim otcom Mellvillom. Ten ho v?dy povzbudzoval klas? otazky, a takymto sposobom prekonava? ortodoxne myslenie. Matka mu v?tepila silny zmysel pre humor , ktory mu zostal po?as celeho ?ivota. V detstve s nad?enim opravoval radia, prejavil svoj talent pre elektrotechniku . V ?kole bol bystry, av?ak jeho IQ (125), namerane po?as tohto obdobia, predstavuje iba mierny nadpriemer. U? pred vstupom na vysoku ?kolu neustale experimentoval a pretvaral rozne temy v matematike , ako napriklad polovi?ne derivacie (matematicky operator, ktory, ak je aplikovany dvakrat v rade, vedie k derivacii funkcie), pou?ivajuc pri tom vlastnu sustavu symbolov . (Teda e?te po?as ?tudia na strednej ?kole si vyvijal matematicku intuiciu svojim Taylorovym radom matematickych operatorov .) Jeho zvyk pre priame pomenovanie veci mohol niekedy vyvies? ?udi s konven?nym myslenim z rovnovahy . Ako priklad mo?no uvies? jednu z jeho otazok, ktoru polo?il knihovni?ke v biologickej kni?nici: ?Nemate mapu ma?ky?“. Pritom mal na mysli anatomicku schemu ma?ky ^[1] . V?dy rozpraval presne a zrozumite?ne.

Vzdelanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Feynman dosiahol v roku 1939 titul bakalara na MIT ( Massachusettsky technologicky in?titut ), a v tom istom roku vyhral matematicku su?a? Williama Putnama . Dosiahol vynikajuce vysledky po?as prijimacich sku?ok z matematiky a fyziky na Princetonsku univerzitu, v kontraste k pomerne slabym z dejepisnej ?asti. V roku 1942 dosiahol PhD. z Princetonskej univerzity , poradcom jeho dizerta?nej prace bol John Archibald Wheeler . Feynmanova dizerta?na praca aplikovala princip stacionarnej akcie na problematiku kvantovej mechaniky , kladuc zaklady pre ?path integral“ pristup a Feynmanove diagramy . Po?as doktorandskeho ?tudia sa Feynman o?enil so svojou prvou ?enou, Arline Greenbaumovou. (Jej krstne meno je ?asto uvadzane ako Arlene, napriklad aj v dvoch Feynmanovych biografiach: To sna? nemyslite va?ne, pan Feynman a Hadam ti nerobia starosti cudzie nazory . V jeho osobnych listoch, publikovanych v ?Perfectly Reasonable Deviations From the Beaten Track“, ale Feynman uvadza meno svojej man?elky ako Arline). Arline diagnostikovali tuberkulozu , toho ?asu nevylie?ite?nu a smrte?nu chorobu, ale obaja boli nato?ko opatrni, ?e Feynman nikdy neochorel na TBC.

Projekt Manhattan [ upravi? | upravi? zdroj ]

Projekte Manhattan v Los Alamos (vojnovy projekt americkej armady pre vyvoj atomovej bomby) . Pod?a Feynmanovych slov, k projektu sa pripojil, aby sa mohol uisti?, ?e nacisticke Nemecko nevyvinie bombu ako prve. Po?as vikendov nav?tevoval svoju man?elku v sanatoriu v Albuquerque , a? do jej smrti 16. juna 1945 . Hlboko sa ponoril do prace na projekte a zu?astnil sa na teste bomby Trinity . Feynman tvrdil, ?e ako jediny videl exploziu bez tmavych okuliarov, pozerajuc cez predne sklo dodavky (takto sa chraniac pred ?kodlivym ultrafialovym ?iarenim) .

Praca mladeho fyzika na projekte bola relativne vzdialena od hlavnej akcie, pozostavajuc hlavne z riadenia vypo?tovej skupiny ?udskych po?ita?ov v Teoretickej divizii, neskor spolu s Nicholasom Metropolisom v priprave systemu pre pou?ivanie diernych ?titkov IBM .

Feynmanova ?al?ia praca v Los Alamos spo?ivala vo vypo?te neutronovych rovnic, ktore slu?ili na zmeranie kritickeho mno?stva ?tiepneho materialu pre ?Vodny kotol“, maly jadrovy reaktor v pu?tnom laboratoriu. Po tejto praci bol presunuty na pracovisko v Oak Ridge , kde pomahal in?inierom vo vypo?te bezpe?nostnych predpisov pre skladovanie materialu (aby sa predi?lo nechcenym kritickym nehodam ). Takisto vykonal rozhodujucu teoreticku a vypo?tovu pracu pre planovanu uranovo-hydridovu bombu, ktorej zostrojenie sa neskor ukazalo ako nerealizovate?ne.

Slavny fyzik Niels Bohr si vyh?adal Feynmana pre diskusiu jeden na jedneho. Feynman a? neskor zistil pre?o. Va??ina fyzikov mala pred Bohrom nesmierny re?pekt, ktory im branil v akejko?vek polemike s nim. Ale Feynman nemal ?iadne zabrany vehementne poukazova? na v?etko, ?o pod?a jeho myslenia bolo nespravne. Feynman povedal, ?e citil vo?i Bohrovi rovnaky re?pekt ako hocikto iny, ale v?dy ke? sa dostane do diskusie o fyzike, zabuda na v?etko ostatne.

Takisto sa stal priate?om veduceho laboratoria Roberta Oppenheimera , ktory sa ho po vojne nieko?kokrat neuspe?ne sna?il ziska? pre pracu na Kalifornskej univerzite, Berkeley .

V dosledku prisne tajnej prace bolo stredisko v Los Alamos izolovane. Pod?a jeho vlastnych slov: ?Neexistovalo tam ni?, ?o by som mohol robi?.“ Unudeny Feynman si nachadzal rozne zabavky: u?il sa napriklad uhadnu? kombinacie ?iselnych zamkov na skrinkach a pracovnych stolikoch, skryvajucich tajne dokumenty projektu. Pre ?art raz zanechal seriu ?kodoradostnych odkazov v uzamknutom stoliku svojho kolegu, ?im v ?om sposobil paniku, ?e cudzi ?pion sa dostal k tajnym materialom pre vyrobu atomovej bomby. (Zaujimavos?ou je, ?e Feynman si raz kvoli nav?teve chorej man?elky, po?i?al auto od Klausa Fuchsa , neskor odhaleneho skuto?neho ?piona).

Pri inej prile?itosti si Feynman na?iel izolovane miesto v mesa , kde bubnoval indianske rytmy: ?A mo?no budem trochu tancova? a vyspevova?.“ Toto jeho blaznovstvo nezostalo nepov?imnute a strediskom sa roz?irili famy o zahadnom Indianskom bubenikovi ?Injun Joeovi“.

Univerzita Cornell [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po projekte Feynman za?al pracova? ako profesor na Cornell University v meste Ithaca , ?tat New York , kde posobil aj Hans Bethe (fyzik, ktory dokazal, ?e slne?na energia pochadza z jadrovej fuzie ). Av?ak citil sa tam bez in?piracie. Zufajuc, ?e jeho tvorivos? uplne vyhasla, pre?iel k rie?eniu menej u?ito?nych, ale zabavnych problemov, ako napriklad analyze rozkolisanych rotujucich tanierov balansujucich na pali?kach ?onglera. (Ako sa neskor ukazalo, tato aktivita mu poslu?ila pri neskor?om vyskume). Z tohto dovodu ho ve?mi prekvapili ponuky od konkuren?nych univerzit. Nakoniec sa rozhodol pre California Institute of Technology (Caltech) v Pasadene v Kalifornii , odmietnuc miesto ne?aleko Princetonu v In?titute pre pokro?ile ?tudium v Princetone (kde v tom ?ase posobili vyzna?ni akademici, medzi inymi Albert Einstein ).

Feynman odmietol pracu pre In?titut, preto?e by tam nemal ?iadne u?ite?ske povinnosti. Feynman pova?oval svojich ?tudentov za zdroj in?piracie a po?as netvoriveho obdobia aj za formu komfortu. Ak poci?oval, ?e nemo?e by? kreativny, tak aspo? u?il. Iny vyznamny rozhodovaci faktor predstavovala jeho tu?ba posobi? v miernom podnebi. Tento cie? si stanovil, ke? sa uprostred sne?nej burky v Ithake sna?il nasadi? snehove re?aze na kolesa svojho auta.

Feynman je niekedy ozna?ovany ako ?Ve?ky Vyklada?“, pri vysvet?ovani temy svojim ?tudentom sa s ve?kou starostlivos?ou sna?il nespravi? ju tajomnou, ale pristupnou ka?demu. Jeho zakladnym principom bolo, ?e ak nie je mo?ne vysvetli? temu na hodine prvakov, tema nebola e?te plne pochopena.

Feynman dosiahol ve?ke pote?enie z vysvet?ovania ?na prvackej urovni“ suvislosti medzi spinom a ?tatistikou (skupiny ?astic so spinom 1/2 sa odpudzuju, zatia? ?o skupiny s celo?iselnym spinom sa pri?ahuju), otazka nad ktorou uva?oval na vlastnych predna?kach a ktoru vyrie?il v roku 1986 v predna?ke Dovod anti?astic (publikovane v The Reason for Antiparticles: The 1986 Dirac Memorial Lecture )

Odmietal mechanicke u?enie a podobne metody vyu?ovania, ktore uprednost?ovali formu pred u?elom, ?i u? to bolo na konferencii o vzdelavani v Brazilii , alebo v ?tatnej komisii pre schva?ovanie ?kolskych u?ebnic. Jasne myslenie a jasna prezentacia bola zakladnymi bezpodmiene?nymi predpokladmi jeho pozornosti. Bolo ve?mi riskantne vobec pris? s nim do styku nepripraveny. Nezabudol, kto bol tym predstierajucim alebo hlupakom.

Po?as jedneho ?abatoveho vo?na sa vratil k Newtonovym zakladnym principom, aby ich nanovo pre?tudoval. ?o sa nau?il od Newtona, presunul takisto k svojim ?tudentom, ako napriklad Newtonov pokus o vysvetlenie difrakcie .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o Richard Feynman
• Commons ponuka multimedialne subory na temu Richard Feynman