Americky ?ernoch mohol pi? iba vodu z nadoby s ozna?enim "pre farebnych", 1939, Oklahoma City.
Rasizmus
je nevedecke u?enie o nerovnosti ?udskych ras.
Ide o vieru, ?e rozne skupiny ?udi maju rozne charakterove vlastnosti zodpovedajuce ich fyzickemu vzh?adu a ?e takto vnimane rasy sa daju rozdeli? na nadradene a podradene. Mo?e tie? ozna?ova? predsudky,
diskriminaciu
alebo nevra?ivos? namierenu na inych ?udi pre ich rozdielnu
rasu
alebo
etnicitu
. Moderne podoby rasizmu su ?asto zalo?ene na socialnom ponimani biologickych rozdielov medzi ?u?mi. Tieto nazory mo?u nabra? podobu presved?enia alebo konania jednotlivcov, ale aj politickeho systemu ktory kategorizuje ?udi garantuje im rozdielne prava na zaklade domnelych zdie?anych vlastnosti, schopnosti alebo charakteristik.
Aj ke? su koncepty rasy a etnicity v su?asnej socialnej teorii pova?ovane za rozdielne, tieto dva pojmy maju dlhu historiu zamenite?nosti v star?ej literature a aj v be?nom pou?ivani. ?Etnicita“ sa ?asto pou?iva vo vyzname, ktory je blizky pojmu ?rasa“: rozdelenie skupin ?udi na zaklade vlastnosti ktore su pova?ovane za prirodzene pre danu skupinu (napr. spolo?ni predkovia alebo spravanie). Preto su pojmy rasizmus alebo rasova diskriminacia ?asto pou?ivane aj na opis diskriminacie na zaklade etnicity alebo kultury, nezavisle od toho ?i su tieto rozdiely pova?ovane za rasove. Pod?a Medzinarodneho dohovoru o odstraneni v?etkych foriem rasovej diskriminacie
Organizacie Spojenych Narodov
, neexistuje rozdiel medzi rasovou a etnickou diskriminaciou. Dohovor ?alej hovori o tom, ?e nadradenos? na zaklade rasovej diferenciacie je vedecky nepravdiva, moralne odsudeniahodna, socialne nespravodliva a nebezpe?na. Dohovor tie? deklaruje, ?e neexistuje ospravedlnenie pre rasovu diskriminaciu, ?i u? v teorii alebo v praxi.
Rasizmus je relativne novy koncept, ktory sa dostal do popredia po?as obdobia europskeho
imperializmu
, nasledneho rozvoja
kapitalizmu
a najma
obchodu s otrokmi
, ktorym sa ?asto ospravedl?oval. Bol tie? hnacim motorom rasovej segregacie, najma v
Spojenych ?tatoch americkych
v 19. storo?i a v prvej polovici 20. storo?ia a v
Ju?nej Afrike
po?as
apartheidu
. Rasizmus z 19. a 20. storo?ia v zapadnej kulture je dobre zdokumentovany a poskytuje zaklad pre skumanie rasizmu. Rasizmus zohraval ulohu v
genocidach
, ako je
Holokaust
alebo
Armenska genocida
, a taktie? v kolonialnych projektoch, vratane kolonizacie Ameriky, Afriky a Azie ako aj v Sovietskych deportaciach etnickych men?in. Povodni obyvatelia ?asto boli, a doteraz su, objektom rasistickych postojov.
Orientalista a diplomat
Joseph Arthur de Gobineau
(
1816
?
1882
) tvrdil, ?e mie?anie ras vedie k neschopnosti udr?a? pokrok, preto?e existuju tzv. vy??ie a ni??ie rasy. Najvy??ou rasou je pod?a neho biela, najni??ou ?erno?ska, upadok ?udstva je sposobeny degeneraciou najvy??ej rasy, podobne stanoviska zastaval aj britsky anatom
Robert Knox
(
1798
?
1862
). Rozvinutie my?lienok Arthura de Gobineaua je mo?ne najs? v diele Zaklady XX. storo?ia, ktoreho autorom je v Nemecku ?ijuci anglicky spisovate? a filozof
Houston Stewart Chamberlain
(
1855
?
1927
). Ten ozna?il za najvy??iu rasu narod nemecky ? protipolom bola rasa ?idovska ? a tvrdil, ?e medzi vy??imi a ni??imi narodmi musi dojs? ku kone?nemu zu?tovaniu.
Pokia? prva definicia rasizmu v Oxfordskom slovniku z roku 1936 bola, ?e "je to teoria, ktora tvrdi, ?e ?udske vlastnosti a schopnosti su ur?ovane rasou a ?e ur?ite rasy su nadradene"
[1]
po
2. svetovej vojne
ziskal konotacie spojene s rasovou diskriminaciou, rasovou nadradenos?ou a zlymi umyslami. Dovodom bola
nacisticka ideologia
, ktora pova?ovala "rasu" za prirodzene danu politicku kategoriu.
[1]
Rasisticka,
fa?isticka
a
nacisticka
ideologia v?ak nie je m?tva ani dnes. Aj po roku
1945
sa niektore ?taty riadili (
Juhoafricka republika
) alebo riadia tymito my?lienkami (
Zimbabwe
). Na konci 20. storo?ia sa objavil rad men?ich skupin a politickych stran s rasistickymi my?lienkami a ideologiami, ktore sa udr?uju a ?iria po celom svete.
Pod?a konvencie
OSN
je rozli?ovanie prevahy na zaklade rasy z vedeckeho h?adiska falo?ne, moralne odsudeniahodne, socialne nespravodlive a nebezpe?ne, a neexistuje ?iadny dovod na rasovu diskriminaciu, kdeko?vek, v teorii alebo v praxi.
[2]
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Rasizmus
- ↑
a
b
FREDRICKSON, George M..
Racism: A Short History
[online]. press.princeton.edu, [cit. 2016-11-25].
Dostupne online.
(anglicky)
- ↑
"International Convention on the Elimination of All Forms of Racial Discrimination". Office of the United Nations High Commissioner for Human Rights. Retrieved December 23, 2011.