Trojica motorov SSME po?as za?ihu pri ?tarte
raketoplanu
Atlantis
na misiu
STS-110
?tvorica motorov RS-25D na prvom stupni
nosnej rakety
Space Launch System
(SLS) pre misiu
Artemis I
Aerojet Rocketdyne RS-25
, zname tie? pod nazvom
Space Shuttle Main Engines
(skratka:
SSME
), su povodne hlavne ?tartovacie
raketove motory
americkeho
raketoplanu
. V su?asnosti sa pou?ivaju na
nosnych raketach
Space Launch System
(SLS). Ide o
raketove motory na kvapalne pohonne latky
(tekuty
vodik
a
kyslik
), regenerativne chladene s elektronicky riadenym regula?nym obvodom. Nachadzali sa v zadnej ?asti
dru?icoveho stup?a raketoplanu
, tri v ka?dom dru?icovom stupni, a palivo dostavali z
externej palivovej nadr?e (ET)
.
Vyrobila ich americka spolo?nos?
Rocketdyne
. Mali nominalny
?ah
3 × 2,1
MN
vo
vakuu
. Pri jednom ?tarte pracovali motory nepretr?ite 520 sekund, ?o je viac, ne? bolo dosia? u raketoveho motora be?ne (?tandard 180 a? 300 sekund). Celkova zaloha ?ivotnosti v?ak bola najmenej 28 600 s, to je 7 1/2 hodiny prevadzky do generalnej prehliadky. Po ka?dom lete raketoplanu boli odstranene a poslane na kontrolu. Pri nevyhnutnej udr?be mal by? motor pou?ity a? 55-krat. Vyrobna cena jedneho exemplara SSME presiahla 40 milionov dolarov.
Raketove motory raketoplanu pracovali pri extremnych rozdieloch teploty. Kvapalny vodik bol skladovany pri teplote ?253 °C. Pri spa?ovani s kvapalnym kyslikom bola v spa?ovacej komore dosiahnuta teplota 3 300 °C, ?o je teplota
varu
?eleza. Dodavku pohonnych latok do spa?ovacich komor tychto motorov zais?ovali turbo?erpadla, pri?om ?as? kvapalneho vodika bola najskor vedena stenami trysky, ktore su takto regenerativne chladene. V?aka tomuto sposobu chladenia teplota povrchu spa?ovacej komory neprekro?ila hodnotu 567 °C.
Ka?dy z motorov bol vysoky 4,24 m, mal maximalny priemer 2,39 metra a va?il 2 900 kg. Spa?ovacia komora s kritickou ?as?ou dyzy je zlo?ena z dvoch dielov. Pevnos? dodava komore vonkaj?i pla?? z ve?mi pevnej niklovej zliatiny. Pla?? tvoria dve ?asti a s vnutornym puzdrom je zvareny do pevneho celku. Vnutorne puzdro tvorene medenou zliatinou a na jeho vonkaj?om povrchu sa nachadza 390 pozd??nych dra?ok chladiaceho traktu. Nadkriticka ?as? dyzy pozostava z viac ne? 1000 pozd??nych vzajomne spojenych trubi?iek vystu?enych sustavou prstencov. Do nich sa privadza chladiace medium.
V?etky tri motory boli ulo?ene vykyvne a ich vychy?ovanim
hydraulickymi
ovlada?mi bol riadeny smer letu raketoplanu po?as jeho vzletu na obe?nu drahu. Mali dva samostatne hydraulicke okruhy, jeden pre palivo a jeden pre
okysli?ovadlo
. V ka?dom z nich bol individualne navrhnuty dvojity turbo?erpadlovy agregat. Palivo bolo privadzane z nadr?e ET potrubim, ktore sa rozde?ovalo do troch vetiev s priemerom 30 cm ku ka?dej pohonnej jednotke. Kvapalny vodik najprv vstupil do nizkotlakoveho ?erpadla, kde dosiahol tlak 1,6
MPa
, potom do trojstup?oveho vysokotlakoveho ?erpadla, v ktorom bol stla?eny na hodnotu tlaku 43,7 MPa. Takto stla?eny kvapalny vodik sa za hlavnym ventilom rozdelil: kym preva?na ?as? (asi 55 kg za sekundu) bola vedena do predspa?ovacich komor, zvy?ok chladil spa?ovaciu komoru a dyzu motora. Po vystupe z chladiaceho traktu sa vodik, u? v plynnom skupenstve, pou?il na pohon nizkotlakoveho ?erpadla a potom sa mie?al k plynom vstupujucim do spa?ovacej komory. Kvapalny kyslik sa podobne ako vodik najprv stla?il na nizkotlakovom, potom na vysokotlakovom ?erpadle. Odtia? bol pod tlakom 32,57 MPa vedeny do vstrekova?ov spa?ovacej komory motora. ?as? kyslika prechadzala vymennikom tepla a po odpareni bola pou?ita na tlakovanie nadr?e kvapalneho kyslika. Pracovny tlak v spa?ovacej komore motora bol 20,3 MPa.
Tieto motory boli pou?ivane len pri ?tarte. Po oddeleni hlavnej nadr?e ET u? neboli pripojene na nijaky privod paliva a na obe?nej drahe nemali nijaku funkciu.
- Bed?ich R??i?ka, Lubomir Popelinsky (1986). Rakety a Kosmodromy. Na?e vojsko.